Sojuz 9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 9
Znak misie
Soyuz 9 patch logo.svg
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 9
Kozmická loď: Sojuz 7K-OK
Nosná raketa: Sojuz
Volací znak: Сокол (sokol)
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 1. jún 1970, 19:00:00 UTC
Pristátie: 19. jún 1970, 11:58:55 UTC
50°S 72°V / 50°S 72°V / 50; 72
Trvanie: 17 dní, 16 hodín, 58 minút, 55 sekúnd
Počet obehov: 286
Apogeum: 220,6 km
Perigeum: 208 km
Doba obehu: 88,58 minút
Inklinácia: 51,72°
Hmotnosť: 6 590 kg
Fotografia posádky
Vitalij Sevastianov (vpredu) a Andrijan Nikolajev (vzadu)
Vitalij Sevastianov (vpredu) a Andrijan Nikolajev (vzadu)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Soyuz-8-patch.png Sojuz 8 Soyuz 10 mission patch.png Sojuz 10

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 9 bola misia, ktorej cieľom bolo sledovať, ako sa adaptuje ľudský organizmus na dlhodobé pôsobenie stavu beztiaže. Sojuz 9 vydláždil cestu misiám vesmírnej stanice Saľut.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Sojuz 9 odštartoval 1. júna 1970 z kozmodrómu Bajkonur pomocou nosnej rakety Sojuz. Kozmická loď sa čoskoro dostala na určenú dráhu vo výške 207 – 220 km nad Zemou. Počas 5. a 17. obletu vykonali korekcie dráhy na výšku 247 – 266 km nad Zemou. Hlavným cieľom misie bolo preskúmať účinky dlhotrvajúceho stavu beztiaže na posádku, stanoviť hodnotu času, ktorý mohli kozmonauti stráviť na obežnej dráhe jednotlivo a ako tím. Na programe boli početné pozorovania Zeme kvôli potrebám národného hospodárstva, napr. búrky, snehové a ľadové polia, geologické snímkovanie. Boli odskúšané rôzne navigačné experimenty, t.j. orientácia posádky podľa hviezd či podľa zemského horizontu.

Veliteľ Andrijan Nikolajev a palubný inžinier Vitalij Sevastianov strávili takmer 18 dní vo vesmíre podrobujúc sa rôznym fyziologickým a biomedicínskym experimentom, ale taktiež skúmaním sociálnych dôsledkov predĺženého pobytu vo vesmíre. Kozmonauti trávili čas komunikáciou s ich rodinami pomocou televízneho kanálu, pozeraním Majstrovstiev sveta vo futbale, hraním šachu s pozemným strediskom či volením vo voľbách.

Loď s kozmonautmi pristála pomocou brzdiacich motorov a padákového systému na území Kazachstanu 19. júna 1970 približne 75 km západne od mesta Karaganda, pri dedinke Intumak. Oboch kozmonautov museli z pristávacieho modulu vyniesť, pretože vlastnými silami vystúpiť nedokázali. Posádka bola značne oslabená a trvalo desať dní, kým sa im navrátila ich sila. Na obežnej dráhe obetovali čas na cvičenia v záujme vykonania ich vedeckej práce a reakcie ich tiel na predĺžený pobyt zdôrazňovali dôležitosť udržiavania pravidelného cvičenia. Celkovo strávili na obežnej dráhe 424 hodín, počas ktorých 286-krát obleteli Zem, vo svojej dobe boli svetovými rekordmanmi v dĺžke pobytu vo vesmíre.

Konštrukcia lode[upraviť | upraviť zdroj]

Udaná štartovacia hmotnosť bola 6 575 kg. Sedem metrov dlhá loď sa podobne ako ostatné lode Sojuz skladala z troch častí, guľovitej orbitálnej sekcie, návratovej kabíny a prístrojovej sekcie. Loď nebola vybavená spojovacím zariadením. Mala svoj padákový systém a brzdiace motory.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s.
  • VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 8
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 10