Sokolotvaré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dravce
Orol skalný
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Dravce Falconiformes
Vedecký názov
Falconiformes
Sharpe, 1874
Synonymá:
sokolotvaré, Accipitres, Accipitriformes
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sokolotvaré alebo dravce (Falconiformes) v širšom zmysle (Falconides, Falcones) sú skupina (rad; infrarad, podrad) letcov charakteristická dravým spôsobom života.

Existujú aj sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v užšom zmysle - pozri nižšie Taxonomické členenie.

Pojem jastrabotvaré / jastraby (Accipitriformes, ?Accipitres) je čiastočné synonymum sokolotvarých - pozri nižšie Taxonomické členenie.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sú rozšírené po celom svete, niektoré nájdeme prakticky všade.

Sú stredne veľké až veľké. Majú hákovito zakrivený zobák, na okrajoch ostrý, dlhé prsty, dlhé a ostré pazúry (okrem kondora), bystrý zrak. Krídla majú veľké, končisté alebo zaokrúhlené, chvost je rôzny. Lietajú dobre, rýchlo - niektoré druhy prudko a jednosmerne, iné (jastrab veľký) vedia aj rýchlo meniť smer, ďalšie plachtia nad jedným miestom (myšiak hôrny) alebo sa trepocú kmitaním krídiel v kolmom smere (sokol myšiar - pustovka).

Samce, samice a mláďatá sa líšia zafarbením a veľkosťou (samice sú väčšie ako samce). Dravce hniezdia na stromoch alebo na zemi v hniezdach z konárov (sokol hniezdi v cudzích hniezdach).

Živia sa prevažne živou potravou, ktorú chytia, usmrtia pazúrmi, roztrhajú zobákom a po kúskoch zožerú. Hrvoľ im slúži pri nedostatku potravy ako rezerva. Korisť buď doháňajú a chytia (sokol, jastrab) alebo sa na ňu vrhnú zhora (myšiak, pustovka). Lovia malé a orly a harpye aj väčšie cicavce, iné druhy vtáky, plazy, hmyz. Supy sa živia zdochlinami, niektoré aj kosťami alebo odpadkami.

Počet vajec aj mláďat je pomerne malý (1-4), výnimočne 6 (myšiak hôrny). Inkubačný čas je pomerne dlhý. Mladé sú odkázané na kŕmenie rodičmi; samec im potravu nosí, samica im ju trhá a kŕmi ich.

Taxonomické zaradenie[upraviť | upraviť zdroj]

Klasicky sa považovali a dnes sa zase považujú za rad z triedy vtáky. V 90. rokoch sa - chybne - uvažovalo, že by mali patriť medzi brodivce (Ciconiiformes) v najširšom zmysle. Dnes sa naopak v niektorých štúdiách ukazuje, že patria medzi vyššie, tzv. „suchozemské vtáky“.

Taxonomické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rad sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v širšom zmysle (Falconides, Falcones)

  • (-) jastraby (Accipitrida) – zaraďované aj ako samostatný rad jastrabotvaré (Accipitriformes) - spravidla spolu s Vulturides, pozri nižšie
    • čeľaď jastrabovité (Accipitridae)
    • čeľaď kršiakovité (Pandionidae) – zaraďovaná aj pod Accipitridae a niekedy zaraďovaná aj ako samostatná skupina mimo Falconiformes v širšom zmysle (pod skupinu "suchozemské vtáky")
    • čeľaď hadožrútovité (Sagittariidae) – zaraďovaná aj ako samostatná skupina (v minulosti rad hadožrútotvaré/hadožrúty - Sagittariiformes) mimo Falconiformes v širšom zmysle (pod skupinu "suchozemské vtáky")
  • (-) sokoly (Falconida) = sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v užšom zmysle


Donedávna sa sem zaraďovali aj kondorovité resp. kondory, ktoré sú dnes spravidla pod brodivcami. Sokolotvaré sa vtedy delili na dva podrady:

Prípadne sa vyčleňoval aj tretí podrad: hadožrúty (Sagittarii)


V tejto súvislosti treba spomenúť aj v niektorých systémoch sa vyskytujúci rad jastrabotvaré/jastraby (Accipitriformes) ktorý zahŕňa:

Podľa genetických výskumov (od roku 2008) sokolotvaré v širšom zmysle nie sú monofyletický taxón (takže je vhodné rozlišovať samostatné rady jastrabotvaré a sokolotvaré v užšom zmysle), pretože sokolovité sú príbuzné s papagájmi a nie s jastrabmi [1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.nature.com/ncomms/journal/v2/n8/full/ncomms1448.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]