Sokolotvaré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dravce
Orol skalný
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Falconiformes
Sharpe, 1874
Synonymá
sokolotvaré, Accipitres, Accipitriformes
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sokolotvaré alebo dravce (Falconiformes) v širšom zmysle (Falconides, Falcones) sú skupina (rad; infrarad, podrad) letcov charakteristická dravým spôsobom života.

Existujú aj sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v užšom zmysle - pozri nižšie Taxonomické členenie.

Pojem jastrabotvaré / jastraby (Accipitriformes, ?Accipitres) je čiastočné synonymum sokolotvarých - pozri nižšie Taxonomické členenie.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sú rozšírené po celom svete, niektoré nájdeme prakticky všade.

Sú stredne veľké až veľké. Majú hákovito zakrivený zobák, na okrajoch ostrý, dlhé prsty, dlhé a ostré pazúry (okrem kondora), bystrý zrak. Krídla majú veľké, končisté alebo zaokrúhlené, chvost je rôzny. Lietajú dobre, rýchlo - niektoré druhy prudko a jednosmerne, iné (jastrab veľký) vedia aj rýchlo meniť smer, ďalšie plachtia nad jedným miestom (myšiak hôrny) alebo sa trepocú kmitaním krídiel v kolmom smere (sokol myšiar - pustovka).

Samce, samice a mláďatá sa líšia zafarbením a veľkosťou (samice sú väčšie ako samce). Dravce hniezdia na stromoch alebo na zemi v hniezdach z konárov (sokol hniezdi v cudzích hniezdach).

Živia sa prevažne živou potravou, ktorú chytia, usmrtia pazúrmi, roztrhajú zobákom a po kúskoch zožerú. Hrvoľ im slúži pri nedostatku potravy ako rezerva. Korisť buď doháňajú a chytia (sokol, jastrab) alebo sa na ňu vrhnú zhora (myšiak, pustovka). Lovia malé a orly a harpye aj väčšie cicavce, iné druhy vtáky, plazy, hmyz. Supy sa živia zdochlinami, niektoré aj kosťami alebo odpadkami.

Počet vajec aj mláďat je pomerne malý (1-4), výnimočne 6 (myšiak hôrny). Inkubačný čas je pomerne dlhý. Mladé sú odkázané na kŕmenie rodičmi; samec im potravu nosí, samica im ju trhá a kŕmi ich.

Taxonomické zaradenie[upraviť | upraviť zdroj]

Klasicky sa považovali a dnes sa zase považujú za rad z triedy vtáky. V 90. rokoch sa - chybne - uvažovalo, že by mali patriť medzi brodivce (Ciconiiformes) v najširšom zmysle. Dnes sa naopak v niektorých štúdiách ukazuje, že patria medzi vyššie, tzv. „suchozemské vtáky“.

Taxonomické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rad sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v širšom zmysle (Falconides, Falcones)

  • (-) jastraby (Accipitrida) – zaraďované aj ako samostatný rad jastrabotvaré (Accipitriformes) - spravidla spolu s Vulturides, pozri nižšie
    • čeľaď jastrabovité (Accipitridae)
    • čeľaď kršiakovité (Pandionidae) – zaraďovaná aj pod Accipitridae a niekedy zaraďovaná aj ako samostatná skupina mimo Falconiformes v širšom zmysle (pod skupinu "suchozemské vtáky")
    • čeľaď hadožrútovité (Sagittariidae) – zaraďovaná aj ako samostatná skupina (v minulosti rad hadožrútotvaré/hadožrúty - Sagittariiformes) mimo Falconiformes v širšom zmysle (pod skupinu "suchozemské vtáky")
  • (-) sokoly (Falconida) = sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v užšom zmysle


Donedávna sa sem zaraďovali aj kondorovité resp. kondory, ktoré sú dnes spravidla pod brodivcami. Sokolotvaré sa vtedy delili na dva podrady:

Prípadne sa vyčleňoval aj tretí podrad: hadožrúty (Sagittarii)


V tejto súvislosti treba spomenúť aj v niektorých systémoch sa vyskytujúci rad jastrabotvaré/jastraby (Accipitriformes) ktorý zahŕňa:

Podľa genetických výskumov (od roku 2008) sokolotvaré v širšom zmysle nie sú monofyletický taxón (takže je vhodné rozlišovať samostatné rady jastrabotvaré a sokolotvaré v užšom zmysle), pretože sokolovité sú príbuzné s papagájmi a nie s jastrabmi [1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.nature.com/ncomms/journal/v2/n8/full/ncomms1448.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]