Solovecký monastier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Solovecký monastier na fotografii Sergeja Michajloviča Prokudina-Gorského z roku 1915

Solovecký monastier (rus. Соловецкий монастырь) sa nachádza na Soloveckých ostrovoch v Bielom mori. V roku 1420 ho založili mnísi z Kirillo-Belozerského monastiera, na jeho rozvoji hlavne v 16. storočí sa podieľal igumen Filip Kolyčev. Veľmi skoro sa monastier stal centrom kresťanstva na severe Ruska. Po nástupe boľševizmu sa kláštor Leninovým dekrétom zmenil na smutne známy SLON: Solovecký tábor zvláštneho určenia (rus. Соловецкий Лагерь Особого Назначения), jeden z prvých sovietskych gulagov. V rokoch 19261939 slúžil kláštor ako väznica, pretože silné opevnenie a jeho poloha na ostrove takmer vylučovali možnosť úteku. Tábor bol zrušený v roku 1939.

Ruská pravoslávna cirkev obnovila monastier v roku 1992. V tom istom roku bol celý komplex zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]