Sonata Arctica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sonata Arctica
Koncert skupiny Sonata Arctica v Helmonde (Holandsko), 28. apríla 2006.Zľava doprava: Jani Liimatainen, Tony Kakko,Tommy Portimo, Marko Paasikoski.

Koncert skupiny Sonata Arctica v Helmonde (Holandsko), 28. apríla 2006.
Zľava doprava: Jani Liimatainen, Tony Kakko,
Tommy Portimo, Marko Paasikoski.
Základné informácie
Pôvod Fínsko Espoo, Fínsko
Žáner(-re) Power metal,
Progresívny metal (neskoršie práce)
Pôsobenie 1996 – súčasnosť
Vydavateľstvá Spinefarm Records,
Nuclear Blast
Webstránka [1]
Členovia skupiny:
Tony Kakko (spev a klávesy)
Elias Viljanen (gitara)
Tommy Portimo (perkusie)
Marko Paasikoski (basa)
Henrik Klingenberg (klávesy)
Bývalí členovia
Jani Liimatainen (gitara)
Mikko Härkin (klávesy)
Janne Kivilahti (basa)
Pentti Peura (basa)

Sonata Arctica je fínska speedmetalová kapela z mesta Kemi založená v roku 1996. Ich neskoršie albumy (hlavne Unia) sú často považované za progresívny metal.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Kapelu založili Tony Kakko, Jani Liimatainen, Marko Paasikoski, Tommy Portimo a Pentti Peura v Kemi roku 1996. Pod ich pôvodným názvom, ktorý bol Tricky Beans, hrali viac hardrockové veci ako powermetalové, s ktorými sa dostali do povedomia. Počas ich skorej kariéry nahrali tri demá, ktoré nikdy neposlali do žiadneho vydavateľstva – Friend 'till the End, Agre Pamppers a PeaceMaker.

Roku 1997 si skupina zmenila meno na Tricky Means. Odvtedy až do roku 1999 drasticky menila štýl dávajúc čoraz väčší doraz na klávesy, spoliehajúc sa na ľahko rozoznateľné rytmické vedenie udržiavané oboma gitarami. Spevák Tony Kakko vylepšil svoj štýl spevu používajúc falzet aj tenor. Druhý gitarista Markko Paasikoski opustil zostavu. Tony postrehol, že ich štýl sa začína podobať na ďalšiu fínsku kapelu Stratovarius.

V roku 1999 nahrala kapela demo nazvané FullMoon v Kemskom Tico Tico Studios, ktoré bolo ich prvou skutočnou metalovou nahrávkou. Zoskupenie pozostávalo zo speváka a klávesistu Tonyho Kakka, gitaristu Janiho Liimatainena, basáka Janne Kivilahtiho a bubeníka Tommyho Portima. Demo poslali do Spinefarm Records prostredníctvom známeho. Nahrávacia zmluva prišla vzápätí a chalani si zmenili meno na Sonata Arctica.

Rok nato vydali singel UnOpened, ktorý vstúpil do fínskej hitparády už v týždni keď bol vydaný a o chvíľu skupina okolo Tonyho Kakka podpisovala zmluvy po celom svete na vydanie ich debutového albumu, ktorý nazvali Ecliptica. Vyšiel na konci roku 1999 do celého sveta a kritici nešetrili pochvalnými vyjadreniami.

Tony Kakko sa rozhodol, že sa sústredí iba na spev a porozhliadol sa po niekom kto by zaňho prebral hru na klávesy – rozhodol sa pre Mikka Härkina (ex-Kenyiner).

Na začiatku roku 2000 bola Sonata Arctica vybraná ako predskokan skupiny Stratovarius na európskom turné. Do kapely sa vrátil Marko Paasikoski na post basgitaristu.

Počas ďalšieho roku pracovala kapela na ďalšom albume – Silence – ktorý bol vydaný v júni 2001. Nasledovalo obrovské tourné po Európe (spolu s Gamma Ray) a po Japonsku. V roku 2002 prvýkrát navštívili Ameriku a to konkrétne Brazíliu a Čile. Ako sa neskor niektorí hudobníci vyjadrili, bolo to jedno z ich najlepších tourné – to ďalšie bolo v roku 2003 v Japonsku. Z tohto koncertu vydali aj live album Songs of Silence.

Koncom roku 2002 musel kapelu opustiť Mikko Härkin z osobných dovodov. Ich tretí album – Winterheart’s Guild – bol nahrávaný za pomoci Jensa Johanssona zo Stratovaria, ktorý zahral klávesové sóla, zatiaľ čo Tony vzal základy. Album vyšiel v roku 2003.

Pri hľadaní iného klávesáka obdržala kapela veľa ponúk a dve z nich vybrali. Keď boli oboznámení s kvalitami kandidátov, rozhodli sa zobrať nového člena na základe osobnosti. Urobili to tak, že s každým potenciálnym novým členom strávili noc pri pití, aby zistili, ktorý má bližšie k mentalite celej kapely. Nakoniec bol vybraný Henrik Klingenberg, ktorý sa pridal ku kapele v čase keď vyrážali na turné k Winterheart’s Guild. Väčšina koncertov bola vypredaná.

Po ukončení spolupráce so Spinefarm Records dostali množstvo ponúk od renomovaných firiem a nakoniec sa rozhodli pre Nuclear Blast.

Na konci roku 2004 bola Sonata Arctica vybraná ako predskokan Iron Maiden na turné po Japonsku. Navyše sa Tommy Portimo stal otcom: jeho žena porodila v marci dievčatko.

Reckoning Night bolo nahraté za tri mesiace a vydané v októbri. Aj singel aj EP sa súčasne držali vo fínskej hitparáde po dobu šiestich týždňov. Tourné, ktoré malo nasledovať sa nekonalo, lebo boli pozvaní kolegami z Nightwish, aby ich sprevádzali na ich európskom turné, čo zmenilo ich plány. Koncerty, ktoré nasledovali sa odohrávali pri návštevnosti nad desaťtisíc ľudí.

Na začiatku roku 2005 Nightwish pozvali kapelu na otvorenie koncertov v Severnej Amerike. Toto turné sa zrušilo, ale aj tak Sonata Arctica odohrala nejaké koncerty v Kanade a USA.

Kapela potom vydala koncertné CD a DVD nazvané For the Sake of Revenge, ktoré bolo nahrávané v Tokiu vo februári 2005. Spinefarm Records potom vydali kompiláciu The End of This Chapter, aby z kontraktu so Sonatou Arcticou vyťažili čo najviac. V Japonsku vyšla v auguste 2005 a v Európe v máji 2006.

Je plánovaná aj PC hra, kde by boli charaktery a piesne tvorené na základe skupiny. Hra by mala dostať názov podľa ich albumu a to Winterheart’s Guild. Urobiť ju majú Zelian Games a mala by byť niečo medzi Falloutom a Diablom. Ďalšie detaily ani dátum vydania nie sú známe, ale demo už bolo predstavené na Leipzig video game conference v roku 2006.

V decembri 2006 začala kapela pracovať na svojom v poradí už piatom štúdiovom albume Unia. Album vydali 25. mája nasledujúceho roku.

2. marca 2007 Jani vyhlásil, že nebude hrať na jarnom fínskom turné. Dôvod udal prostý – musí splniť "občianske povinnosti" vlasti. Náhrada zaňho bol Elias Viljanen.

6. augusta kapela oficiálne požiadala Janiho, aby odišiel pre zlyhanie plnenia jeho občianskych povinností vo Fínsku. Od toho dňa sa Elias stal právoplatným členom skupiny.

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní[upraviť | upraviť zdroj]


Predošlí[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pentti Peura – (1996 – 1999) basa
  • Janne Kivilahti – (1999 – 2000) basa
  • Mikko Härkin – (2000 – 2002) klávesy
  • Jani Liimatainen – (1996 – 2007) gitara


Hostia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Raisa Aine – Flauta na "Letter to Dana"
  • Nik Van-Eckmann – Hovorené pasáže na Silence and Reckoning Night
  • Mika Niilonen – Hovorené pasáže na Silence
  • Mikko Karmila – Klavír na Silence
  • Timo Kotipelto – Spieva na "False News Travel Fast" [1]
  • Renay Gonzalez – Ženská pasáž na "The End of This Chapter"
  • Jens Johansson – Klávesové sóla na štyroch piesňach na albume Winterheart’s Guild
  • Peter Engberg – Rozne strunové nástroje na niektorých piesňach Unie
  • Elias Viljanen – Gitara na niekoľkých Európskych turné v 2007 [2]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy a EP[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertné albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

Single[upraviť | upraviť zdroj]

  • „UnOpened“ (1999)
  • „Wolf & Raven“ (2001)
  • „Last Drop Falls“ (2001)
  • „Victoria's Secret“ (2003)
  • „Broken“ (2003)
  • „Don't Say a Word“ (2004)
  • „Shamandalie“ (2004)
  • „Replica 2006“ (2006)
  • „Paid in Full“ (2007)

Demá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Friend 'till the End (1996)
  • Agre Pamppers (1996)
  • PeaceMaker (1997)
  • FullMoon (1999)

Cover piesne[upraviť | upraviť zdroj]

Videografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wolf & Raven
  • Don't Say a Word
  • Paid in Full
  • Flag in the ground

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sonata Arctica FAQ
  2. News posts from March 2 and March 5 2007

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]