Sovietsky kozmický program

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Model prvej umelej družice Zeme Sputnik 1

Sovietsky kozmický program je predchodcom dnešnej Ruskej kozmickej agentúry, ktorý priniesol množstvo prvenstiev v dobývaní vesmíru. Ako prvý vypustil do vesmíru umelú družicu, poslal do vesmíru prvého kozmonauta a získal tiež množstvo prvenstiev v prieskume planét slnečnej sústavy. Svoju históriu ukončil raketoplánom Buran.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Sovietsky kozmický program bol založený v rámci päťročného plánu v druhej polovici päťdesiatych rokov a od začiatku bol koncipovaný ako projekt na podporu sovietskej armády, ktorá sa týmto spôsobom snažila dosiahnuť vojenskú prevahu nad kapitalistickým svetom. V januári 1956 boli schválené plány umelých družíc Sputnik, vojenských prieskumných satelitov Zenit a na rok 1964 bol plánovaný let prvého človeka do vesmíru. Neskôr bol tiež plánovaný let bez ľudskej posádky na Mesiac. Let prvého Sputniku sa uskutočnil 4. októbra 1957.

Po úspešnom lete prvého Sputniku, ktorý bol sovietskou propagandou využitý ako demonštrácia technologickej prevahy Sovietskeho zväzu, bolo rozhodnuté urýchliť program na let prvého človeka do vesmíru, ktorý bol spojený s programom Zenit s cieľom vytvoriť vesmírne plavidlo Vostok. Najskôr bol do vesmíru vyslaný 3. novembra 1957 pes Lajka v lodi Sputnik 2. Prvý let človeka do vesmíru sa uskutočnil 12. apríla 1961, kedy Jurij Gagarin obletel v kozmickej lodi Vostok 1 Zem a úspešne pristál. Tento deň bol vyhlásený za medzinárodný deň letectva a kozmonautiky.

Pohľad na Mir z paluby raketoplánu Discovery pri lete STS-91.

Hoci mal sovietsky kozmický program v týchto tzv. vesmírnych pretekoch spočiatku náskok a bol vždy o krok pred NASA, vďaka ekonomickým problémom svoj náskok stratil. Po prvýkrát sa to prejavilo v dobývaní Mesiaca, kde ako prví pristáli Američania v rámci programu Apollo. Hoci Sovieti pracovali na podobnom programe, sovietsky kozmonaut nakoniec na povrch Mesiaca nikdy nevkročil a ich výskum sa obmedzil len na nepilotované sondy. V tomto ohľade boli prvými míľnikmi sondy Luna 9, ktorá v roku 1966 ako prvá mäkko pristála a v roku 1970 Luna 16, ktorá z Mesiaca priviezla vzorky hornín. Po Mesiaci tiež jazdili vozidlá Lunochod.

Sovietskemu programu je pripisované prvenstvo v prvej sonde na povrchu Marsu, napriek tomu, že sonda Mars 3 fungovala na povrchu len niekoľko desiatok sekúnd a nevrátila žiadne identifikovateľné údaje a preto sa nepočíta medzi úspešné. V rokoch 1970 - 1983 sa niekoľkým sondám programu Venera podarilo dosiahnuť povrch Venuše a odoslať mimo iného snímky povrchu. Potom sa ďalší vývoj sústredil na budovanie orbitálnych staníc, kde bol sovietsky kozmický program relatívne úspešný. Najznámejšou orbitálnou stanicou sa stal Mir, ktorý sa začal stavať v 80. rokoch a skončil v roku 2001 úmyselným navedením do zemskej atmosféry, kde zhorel a jeho zvyšky dopadli do oceánu.

Posledným významným úspechom sovietskej kozmonautiky bol raketoplán Buran. Jeho vývoj začal v roku 1976 a výsledok bol veľmi podobný raketoplánu NASA. V rámci programu bol vyvinutý raketový nosič Energija, ktorý je doteraz najvýkonnejšou nosnou raketou všetkých čias a doteraz najväčšie lietadlo sveta, Antonov An-225. Jediný nepilotovaný let Buranu sa uskutočnil v roku 1988. Celý program bol veľmi finančne nákladný a k ďalším letom už nedošlo. Program bol v roku 1993 ukončený.

Dôležité míľniky[upraviť | upraviť zdroj]

Sojuz 19

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Sovietskeho kozmického program sa uskutočnil celý rad projektov:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]