Spätné Geokódovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Spätné alebo reverzné geokódovanie (Reverse Geocoding) je proces spätného rozpoznávania geografických koordinát (zemepisnej šírky a zemepisnej dĺžky) a ich prevodu na čitateľnú adresu alebo názov miesta. Tento proces umožňuje detailnú identifikáciu adresy, miesta, okresu, kraja, štátu alebo krajiny v mieste alebo tesnej blízkosti geografických koordinát. V kombinácii s geokódovaním a navigačnými službami je spätné geokódovanie kriticky dôležitým komponentom mobilných služieb založených na polohe a služby Enhanced 911 na prevod GPS koordinát do formátu čitateľnej adresy, ktorá je zrozumiteľná koncovým užívateľom.

Spätné geokódovanie môže byť vykonávané systematicky pomocou služieb, ktoré spracúvajú koordináty spôsobom podobným geokódovaniu. Keď sú napríklad zadané GPS koordináty, je k nim priradená adresa najbližšieho miesta z rozsahu, ktorý je pridelený danému segmentu cesty v tabuľke referenčnej databázy. V prípade, že užívateľ zadá koordináty v blízkosti stredového bodu segmentu, ktorý začína adresou 1 a končí adresou 100, priradená adresa bude v blízkosti adresy 50. Tento spôsob spätného geokódovania nerozlišuje presné adresy, ale približné odhady toho, čo by sa malo nachádzať na danom mieste v závislosti od vopred určeného rozsahu. Alternatívou je spätné geokódovanie pomocou interaktívnej mapy alebo použitím statickej mapy v spolupráci s georeferenciou zo systému GIS s predurčenými priestorovými vrstvami pre zistenie koordinát zobrazeného bodu. Spätné geokódovanie zdieľa mnohé obmedzenia s geokódovaním.

Obavy z narušovania súkromia[upraviť | upraviť zdroj]

Geokódovanie a spätné geokódovanie vzbudzujú obavy z možného narušenia súkromia, hlavne v súvislosti so spätným rozoznávaním adries z verejne dostupných statických máp. Digitalizácia verejných máp umožňuje georeferenciu pomocou prekrytia s priestorovými mapami, čo následne umožňuje určiť presnú polohu bodu a identifikáciu osôb alebo získanie ich presnej adresy. Takto je teoreticky možné zistiť kde sa nachádzajú pacienti alebo účastníci prieskumov z máp zverejnených v lekárskej literatúre, ako aj potenciálne citlivé informácie z iných publikovaných žurnalistických zdrojov.

V jednej štúdii mapy hurikánu Katrina boli skúmané miesta úmrtnosti publikované v istých novinách v meste Baton Rogue v štáte Louisiana, USA. Použitím GPS adries získaných z domov, v ktorých došlo k úmrtiam, boli autori schopní určiť relatívnu chybu medzi skutočnou polohou domu a polohou určenou pomocou georeferencie publikovanej mapy. Autori zistili, že približne 45% miest vybraných georeferenciou z mapy, bolo v dosahu 10 metrov od polohy získanej pomocou GPS. Iná štúdia dospela k podobným výsledkom pri skúmaní hypotetických máp s nízkym a vysokým rozlíšením s adresami pacientov. Tieto mapy boli podobné tým, ktoré bývajú publikované v lekárskych časopisoch. Zistilo sa, že približne 26% miest získaných z mapy s nízkym rozlíšením a 79% miest z mapy s vysokým rozlíšením sa presne zhodovalo so skutočnou polohou.

Zistenia týchto štúdií následne vyvolali obavy spojené s potenciálnym použitím georeferencie a spätného geokódovania na nezákonné získavanie citlivých a súkromných informácii o zmapovaných osobách. Smernice na vystavovanie a publikovanie potenciálne citlivých informácií sú aplikované nekonzistentne a zatiaľ nebol určený žiadny jednotný proces na tento účel. Ako možné riešenie bol navrhnutý rozmazávací algoritmus, ktorý posúva polohu zmapovaného bodu. Zároveň na miestach, kde nie je potrebná priama referencia zmapovanej geografie, by bolo možné použiť abstraktný priestor, na ktorom sa zobrazia priestorové modely.