Spangenhelm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rímska prilba Spangenhelm

Spangenhelm bola neskororímska prilba, súčasť rímskej uniformy od 4. storočia po Kr. Rimania túto prilbu prevzali od Sarmatov a Peržanov koncom 4. alebo začiatkom 5. storočia po Kr. a v rímskom vojsku slúžila spoločne s Hrebeňovou prilbou.

Tvar[upraviť | upraviť zdroj]

Tak, ako väčšina neskororímskych prilieb, aj Spangenhelm bola veľmi jednoduchá na výrobu. Skladala sa z dvoch častí. Jedna časť tvorila tzv. kovové pásy, ktoré spájali 6 kovových alebo bronzových plátov, ktoré tvorili druhú časť prilby. Rímske modely týchto prilieb mali aj chránič nosa, lícnice a chránič krku. Lícnice a chránič krku však neboli vo väčšine prípadov kovové, ale kožené. Spangenhelm prevzali aj Germáni a vďaka tomu sa táto prilba používala až do 9. storočia, teda po páde Rímskej ríše. Tiež sa používala aj vo Východorímskej (Byzantskej) ríši. Od nej bol odvodený známy anglosaský model Sutton-Hoo.