Spata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Spatha, 1-2 stor.

Spata bol typ rovného a dlhého meča merajúceho od 0,75m - 1, 39m. Používal sa v 1. tisícročí v Európe a na teritóriu Rímskej ríše. Neskoršie vyvinuté typy mečov mali odchýlky, preto sa nenazývajú spata. Je to druh sečnej zbrane s dvojsečnou čepeľou.

Spata bola používaná v légiách a boji gladiátorov. V 1. storočí V Rímskej ríši to bola zbraň typická pre germánske pomocné zbory légií a neskôr sa stala štandardnou ľahkou zbraňou pechoty. V nej nahradila Spata gladius. Pechotný variant mal špicatý koniec, jazdectvo používalo verziu s okrúhlym koncom, aby jazdca nezranilo na nohe.

Mnohé archeologické nálezy spaty boli odkryté v Spojenom kráľovstve a Nemecku. Tieto zbrane boli typicky používané germánskymi bojovníkmi. Spata je tiež charakteristická pre obdobie sťahovania národov na prelome letopočtov. Od roku 1100 sa začala vyvíjať na dlhšie typy mečov. Detaily výroby spaty zostali dodnes z väčšej časti neznáme.

História a tvar[upraviť | upraviť zdroj]

Spathu používali už starovekí Gréci a Kelti, od ktorých ju prevzali Germáni a Rimania. Názov pochádza zo starogréckeho slova σπάθη (spáthe), ktoré znamenalo dlhý kov. Rimania tento meč prevzali od Galov pravdepodobne behom Caesarovych vojen v Gálií. Spočiatku ho používali iba pomocné zbory (Germáni, Galovia), no potom sa dostal aj do rímskej kavalérie, kde bol tento dlhý meč veľmi účinný. V pechote sa používal kratší Gladius. Rimania k Spathe pridali tradičnú rukoväť, používanú pre Gladius. Táto rukoväť perfektne sedela do ruky, na konci mala guľu. Rukoväte mohli byť drevené, kovové a aj slonovinové. V 3 stor. Spatha postupne nahrádza Gladius v pechote. Zatiaľ nie je úplne objasnené, prečo Rimania upustili od krátkeho meča.

Koncom 3. storočia sa úplne zmenila tradičná rímska uniforma a vyradilo sa mnoho zbroje, medzi nimi i Gladius. Spatu teraz používali všetci vojaci. Rukoväť sa viacmenej nezmenila, no pošva mala tradičný neskororímsky spôsob uchytenia a neskororímske kruhové kovanie na jej konci. Zo spaty sa vyvinul aj dlhší rímsky meč, semispatha. Tradičnú rímsku spatu prevzali germánske kmene a tak sa zachovala aj po páde impéria. Z nej sa vyvinuli tradičné stredoveké meče. Vo východnom (Byzantskom impériu) sa spata používala dlho, v niektorých prípadoch aj s tradičnou rukoväťou, ktorá sa v Európe nepoužívala. Avšak v Byzancií sa popri spate rozšírilo aj používanie tradičných byzantských šablí.

Názov spata sa začal používať pre všeobecné označenie meča. Tak tomu je aj dnes v moderných románskych a gréckych jazykoch, napr. po taliansky spada, španielsky espada, francúzsky épée, grécky σπάθη (spáthi).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spatha na anglickej Wikipédii.
  • Peterson, 2006. Rímske légie.