Speleológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Speleológ stojaci vo vchode do jaskyne.

Speleológia alebo jaskyniarstvo je náuka o vzniku a výskyte jaskýň. Je to odvetvie geomorfológie.

Dejiny speleológie[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne sa spočiatku stali predmetom záujmu pravekého človek, pretože v nich nachádzal útulok pred chladom a nepriazňou počasia. Postupom vývoja sa z nich síce presídlil, nevzdal sa ich však navždy. Mnohokrát v histórií sa človek k jaskyniam vracal, či musel vracať. Človek najskôr považoval temné priestory jaskýň za sídlo nadprirodzených bytostí ako drakov, trpaslíkov, rôznych príšer a démonov, ktorých sa bál. Muselo uplynúť mnoho storočí, kým sa odvážili ľudia organizovane prenikať do jaskýň a skúmať ich. Nachádzali tu kosti rozličných živočíchov uhynuvších v jaskyniach, ktoré považoval ich za zvyšky drakov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je na Slovensku také veľké množstvo krasových útvarov pomenovaných práve po drakovi (napríklad Dračia jaskyňa, Dračia priepasť, Dračia diera a iné). Pred tisícročiami sa jaskyne stali útulkom lovcov, neskôr aj pytliakov a zbojníkov. Nie jedna povesť o nich hovorí, a nie každá je vymyslená. Roky, ktoré pamätajú už naše staršie generácie, najmä roky hospodárskej krízy, zapísali sa do dejín jaskýň hľadačmi pokladov. Hľadači vynaložili mnoho energie a veľa dní strávili odkrývaním ich pokladov. Napríklad len istá rodina Bošeľova v muránskej jaskyni Machnatá, hľadajúc podľa povesti ukryté Jánošíkove poklady, vybudovala v spomínanej jaskyni obrovské, dodnes viditeľné banské dielo. Presunuli desiatky kubíkov zeminy a skál, ukladali ich za drevené bariéry, do komínov stavali celé drevené veže. Výsledok bol však nulový. To, že tým silne jaskyňu poškodili, zanechali v nej množstvo stavebného materiálu a padol na to celý ich rodinný majetok, je už druhý problém.

Neskôr sa človek začal zaujímať o jaskyne vedecky. Chcel poznať ich vznik, vývoj, budúcnosť. Tak sa zrodila moderná veda - speleológia. Jej vek však u nás možno datovať už od poznatkov nášho najznámejšieho znalca prírody Mateja Bela. On prvý ich začal poznávať vedecky a mnohé z nich aj popísal a zobrazil. Jaskyniari sa snažia vyťažiť z každej jaskyne maximum poznatkov. Robia základný prieskum, fotodokumentáciu, meranie a zmapovanie, presné určenie lokality na mape. Ich práca je trvale dokumentovaná v archíve Dokumentačného strediska Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti si prieskum jaskýň vyžaduje nové postupy a novú techniku. Kvôli náročnosti objavovania nových priestorov boli v jaskyniarstve zavedené metódy speleoalpinizmu a speleopotápačstva. Slovo speleoalpinizmus sa v našom jaskyniarstve objavuje približne od začiatku 70. rokov. Začala ho používať mladá generácia jaskyniarov v súvislosti so zostupmi do hlbokých pripastí a do najhlbších jaskynných systémov za pomoci ľahkej lanovej techniky. Postupne sa tento postup lezenia do strmých a hlbokých častí jaskýň začal presadzovať aj u nás. Speleopotápačstvo vznikalo postupne so zlepšovaním potápačskeho výstroja. V prvom rade to museli byť zmenšené a vedľa tela uložené nádoby so vzduchom, ale aj ostatné súčasti výstroja prispôsobené na preliezanie úzkymi štrbinami sifónov v jaskyniach. Bez pomoci potápačov nemožno prekonať zatopené priestory, sifóny a podzemné jazerá. Práve potápači zohrali rozhodujúcu úlohu pri objavovaní prirodzeného spojenia Demänovskej jaskyne Slobody a jaskyne Mieru.

Jaskyňa Lechuguilla Cave, Nové Mexico, USA.

Dnes sa už bežne používajú pri výskume v jaskyniach geofyzikálne metódy na zisťovanie podzemných dutín, meria sa výron rádioaktívneho radónu. Hodnoty zistené za pomoci presných banských meraní sa ukladajú do počítača. Ten automaticky vyhotoví axonometrický - priestorový pohľad v najpriaznivejšom položení dutiny jaskyne. Takýto plán jaskyne je skutočne veľmi názorný.

Podľa zamerania a možností jaskyniarskej skupiny venujú jaskyniari pozornosť aj výskumu jaskynnej flóry, ale najmä fauny. Veď život prechodných obyvateľov jaskýň - netopierov dodnes nie je celkom objasnený. Všetky tieto práce vykonáva okolo 650 členov Slovenskej speleologickej spoločnosti v 45 oblastných skupinách (stav k februáru 1996). Ich členovia venujú jaskyniarstvu svoj voľný čas bez nároku na odmenu, často na úkor vlastných rodín. Jedinou odmenou pre nich je často len niekoľko metrov novej zablatenej chodby. No správny jaskyniar je nadšený každým svojim novým objavom. Stále sa prediera za slabým prievanom aj cez tie najkrkolomnejšie chodbičky s vierou, že ďalej sa určite dostane do krásneho dómu plného farebných kvapľov. A vďaka tomu môžeme v súčasnosti obdivovať krásy našich sprístupnených jaskýň.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]