Spišský Štiavnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′42″S 20°21′36″V / 48.995000°S 20.360000°V / 48.995000; 20.360000
Spišský Štiavnik
obec
Spissky Stiavnik centrum.JPG
Centrum obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Spiš
Nadmorská výška 563 m n. m.
Súradnice 48°59′42″S 20°21′36″V / 48.995000°S 20.360000°V / 48.995000; 20.360000
Rozloha 18,22 km² (1 822 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 709 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 148,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Starosta Mária Kleinová[3] (SDKÚ-DS, KDH)
PSČ 059 14
ŠÚJ 523879
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Spišský Štiavnik
Hornádska 241
059 14 Spišský Štiavnik
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/788 56 01
Fax 052/788 56 02
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Spišský Štiavnik
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.spisskystiavnik.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Spišský Štiavnik je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

ulice Priečna, Hlavná, Kvetná, Lúčna, Slnečná, Hornádska, Kláštorná, Mlynská

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

rieka Hornád, potoky : Oľšovec, Ždiar,

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že pomenovanie cistercistého opátstva, ako farský kostol bol stredoveku, i po jeho prinavrátení katolíkom zasvätený Panne Márii, Panna Mária je aj základom erbu obce. Panna Mária sa objavila aj na prvej pečati obce, ktorou obec overovala svoje dokumenty. Pochádzala z roku 1760 a vo svojom poli obsahovala Pannu Máriu s Ježiškom a kruhopis pečate niesol nápis: „Sigilium pagi Schavnik“. Podarilo sa nájsť iba jej veľmi nekvalitný odtlačok na písomnosti z roku 1780, kde sa v pečatnom poli rysuje hlava Panny Márie a Ježiška. Obec si v roku 1821 dala vyhotoviť nové pečatidlo, ktoré pravdepodobne bolo podobné staršiemu z roku 1760. Od tohto obdobia hlavne vplyvom germanizácie a maďarizácie sa pečať niekol'kokrát menila hlavne nápis, ale symbolika Panny Márie s Ježiškom stále zostávala.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prehistória[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie možno na území Spišského Štiavnika možno datovať do obdobia neolitu a doby bronzovej. V katastrálnom území obce tzv. Nad rybníkom objavil významný slovenský archeológ František Javorský štyri sídliskové objekty z obdobia neolitu a doby bronzovej. V polohe Sedliská takisto objavil sídlisko z doby neolitu a prvky doby bronzovej a staršej doby rímskej.

1223 – 1531[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky obce sa úzko spájajú so vznikom opátstva cistercitov na Spiši v roku 1223 a to práve na území obce Spišský Štiavnik. (Abbatia S. Mariae de Scepus et de Schavnyk). Uvedené opátstvo založil Koloman, brat Belu IV, neskoršieho uhorského kráľa. Na založenie opátstva povolal cistercitov z poľského kláštora z Wanchoku. Sám Belo IV roku 1260 potvrdil donáciu svojho brata a v donácii vymedzil hranice panstva štiavnického opátstva tak, že do panstvo celé územie hornej hornádskej kotliny, ako aj územie dnešnej Spišskej Teplice a Nižnej Šuňavy. Ešte predtým v roku 1256 Belo IV daroval opátstvu už zaniknutú osadu Stojany.

Ján Vencko- rodák a historik Spiša vo svojich dejinách Štiavnického opátstva píše, že obec bola v rámci panstva založená aj vzhľadom na svoju blízkosť ku kláštoru ako prvá po znovuzriadení kláštora po tatárskom plene z roku 1241. Podľa jeho názoru hlavným agentom, ktorý zohnal ľudí potrebných pre založenie obce bol comes Hildebrand, za čo dostal od kláštora v roku 1265 ako odmenu prenájom osady Stojany za dve marky striebra ročne.

Obec Spišský Štiavnik sa prvýkrát spomína na listine z roku 1294, na základe ktorej spišský prepošt-biskup Jakub udeľuje štiavnickému kláštoru a jeho opátovi Jánovi desiatok z jemu patriacich obcí. Po pri nej sa spomínajú aj obce Viderník, Spišská Teplica, a už zaniknutá obec Alcnov., Ústálené hranice obce…. Predpokladá že bol postavený už nový kamenný kláštorný kostol. Stavebná huta v Štiavniku

Na základe týchto listín Vencko uvádza, že obec Spišský Štiavnik už bol riadnou obcou s kostolom, mlynom, hostincom a svojim šoltýsom. Vzhľadom na charakter rádu cistercitov, ktorí nevykonávali pastoračnú činnosť, bol Štiavnik najprv filiálkou štvrtockej fary a od 14. stor. bol fíliou Hranovnice. Ešte v roku 1349 bol Štiavnik filiálkou štvrtockej fary. Patronícium Bl. P. Márie podobne ako pomenovanie štiavnického opátstva

Roku 1347 udeľuje uhorský kráľ ĽudovítI Veľký štiavniskému opátstvu právo meča nad svojimi poddanými.

Z 15 stor. nemáme o obci nejaké významnejšie správy azda je potrebné a to vzhľadom na celkovú situáciu na Spiši, že aj na Štiavniku určite neľahky padli nájazdy husitov ako aj rabovania bratríkov

1531 – 1848[upraviť | upraviť zdroj]

Občianska vojna, ktorá postihla Uhorsko, po porážke pri Moháči v roku 1529, neobišla ani Štiavnik.Súperenie medzi Levočou a Kežmarkom, ktoré sa v v tomto období vystupňovalo, pretože každé z miest sa pridalo na inú stranu malo dramatické následky pre Štiavnik.V januári 1531 Levočania vypaľujú Štiavnik. Klátor, je taktiež vyrabovaný zbojníkmi z Muráňa. Toho istého roku levočský kapitán Šerédy dal vyrabovaný a spustnutý kláštor podpáliť a zbúrať. Opát so svojimi sa utiahol na kúriu v Štiavniku. V septembri roku 1532 opätovne levočský kapitán Šerédy vyraboval štiavnický majer a Hranovnicu, odkiaľ zobral 100 koní a 260 volov.

V tom istom roku dáva Ján Zápoľský za 15 000 dukátov štiavnické panstvo do zálohu Hieronymovi Laskému, poľskému šlachticovi.V nasledujúcom roku je vybudovaný (či aj celkovo) nový kaštieľ. Po smrti Hieronyma Laského dostáva sa kaštieľ do rúk jeho syna Alberta, ktorý ho a s ním aj celé štiavnické panstvo (mimo Vidrníka a Teplice, ktoré mala zálohovaná Levoča) v roku 1561 dáva do zálohy za 7 420 zlatých spišskému županovi Stanislavovi Thurzovi. Jeho brat Alex Thurzo následne v roku 1572 na žiadosť Alberta Laskyho dáva za 9 720 zlatých Jánovi Rueberovi, krajinskému hlavnému kapitánovi. Ten ho zas v roku 1579 dáva do zálohu Sebastiánovi Thokolymu, ktorý ho mnohých peripetiach získal do riadneho vlastníctva.

Thokolovci boli vlastníkmi štiavnického panstva až do roku 1685 s prestávkou v rokoch 1674 až 1678, kedy bol vo vlastníctve štátu, pretože bol skonfiškovaný Žigmundovi Thokolymu za jeho účasť v Wesellényiho sprisahaní.Po porážke povstania Imricha Thokolyho sa kaštiel po krátkych držbách eráru a Juraja Sečéniho, ostrihomského arcibiskupa, dostal do rúk Jezuitského kollégia v Jágri v roku 1695. Tí ho držali až do roku 1773, kedy bol rád pápežom Klementom XIII zrušený, s malou prestávkou v rokoch 1704 – 1711, kedy ho držal František Rákoci, vodca posledného protihabsburského povstania. Za jezuitov sa Vidrník aj Teplica sa stali opätovne súčasťou štiavnického panstva. V roku 1776 sa stáva novým vlastníkom panstva novozriadené spišské biskupstvo, a to až zrušenia poddanstva v roku 1848.

K demografickému a sociálnemu vývoju obce v tomto období:

roku 1592 – 40 domov

roku 1616 – k tomuto roku Ján Vencko vo svojom diele Dejiny Štiavnického opátstva predkladá 20 priezvisk vyskytujúcich sa v Štiavniku a to :

Fabian, Britz, Vrabeľ, Urbankov, Šimonis, Jastrab, Mucha, Hajduk, Pecmenič, Klapačka, Švinda, Hrubý, Cervasov, Papcun, Smak, Albriščin, Miškov, Natter, Nolda, Chudzik.

roku 1635 – 26 sedliackych a 19 želiarskych domov

roku 1657 – 48 sedliackych rodín a 22 želiarstiev

sedliaci :Gašpar Kužma 1 usadlosť,Jakub Jankulov 1/4, Ján Jankulov 1/4, Michal Martinko 1/2, Martin Starej 1/4, Šimon Adamov 3/4, Pavol Kravec 1/2, Juraj Bolcha 1, Imrich Kováč 1, Juraj Kafan 1, Šimon Palatinus 3/4, Gál Gbalik 1/2, Andrej Slivka 1/2, Koloman Nemec 1/2, Martin Dručko 1/2, Šimon Vernarsky 1/2,Jakub Chripko 3/4, Krištof Chripko 1/2, Tomáš Sedmák 1/2, Matej Himiner 1/4, Tomáš Dutko 1/2, Pavol Sedmák 1/2, Tomáš Polák 1/2, Andrej Krivjansky 1/2, Pavol Mičko 1/2, Juraj Gregovikov 1/2, Ján Gregovikov 1/2, Juraj… 1/2, Faltin 1/2, … Petrík 1, Vavrinec Kaňa 1/2, Matej Švec 1/2, Michal Chudzík 1, Andrej Hudzík 3/4, Juraj Hasjduk 1, Krištof Kapusta 1/2… Bolcha 1/2, Jakub Chovanec 1/2, Ján Uhrín 1/2, Matej Jančin 3/4, Peter Holý 1/2, Martin Mesár 3/4, Jakub Dutka 1/2, Jakub Gregor 1, Andrej Dutka 1/2, Ján Slezák 1/2

želiari :Juraj Pincema, Juraj Remeník, Ján Barnáš, Mazur Kováč, Ján Lepikoza, Bartolomej Polák, Tomáš Polák, Juraj Trombilas, Pavol Nemčík, Andrej Kundra, Blažej Mašlonka, Ján Lisý, Andrej Petráš, Krištof Mester libertín, Ján Harenčár, Krištof Gabko, Matej Oravec

roku 1673 – 53 sedliackych a 23 želiarskych rodín

roku 1675 – 65 sedliackych 23 želiarskych rodín

roku 1678 – 46 poddaných

roku 1692 – 21 obývaných a 23 opustených sedliactiev

roku 1700 – 374 obyvateľov z toho 222 r.kat a 152 ev.

roku 1712 – 226 obyvateľov z toho 74 r.kat. a 152 ev.

zoznam daňovníkov z roku 1715 :

Slivka Janos; Palatinus Pavel; Gregus Pavel; Thomas Szedmak; Michal Hripko; Hostyneszky Juro; Petroczy Janos; Janik Marczinkov; Kuszma Janos; Krivanszky Janos; Paulov Andras; Jurik Martinko; Petrik Marczin; Gricz Janos; Adam Hudik; Krivanszky Kuba; Juro Vojtus; Kuba Szedmak; Petro Skubalszky; Jurco Szedmak; Tomas Hrenczar; Gaspar Kranecs; Trucslo Kuba; Jakulov Maczej; Pomikala Sinco; Johman Jakub

roku 1735- k tomuto roku Ján Vencko vo svojom diele Dejiny Štiavnického opátstva predkladá priezviská vyskytujúce sa v Štiavniku:

Gomboš, Gleidura, Noga, Sedmak, Šulik, Slivka, Mundok, Krivjansky, Jávorsky, Jochman, Chudzik, Gaži, Greguš, Mrava, Jaroš, Chripko, Dubňak, Kaňa, Solár, Suňavec, Begala, Krčmár, Vojtuš.

roku 1746 – 49 domov, všetci r.kat.

roku 1771 – spísaný Urbár Štiavnického panstva tu je zoznam mien sedliakov a želiarov

Sedliaci  : celé sedliactvo : Jozef Dulovič

¾ sedliactvo: Michal Dulovič, Martin Dulovič, Jakub Dulovič, vdova Javorská Pavol Javorský

½ sedliactvo: Pavol Dolák, Šimon Dulovič, Adam Dulovič, Imrich Hudzik, Jozef Hudzik, Ján Chripko, Martin Chripko, Michal Janik, Juraj Jochman, Michal Javorský, Michal Martinko, Jakub Martinko, Ján Martinko, Šimon Martinko, Juraj Noga, Ján Palguta, Martin Palguta, Pavol Petroci, vdova Sedmak, Ján Slivka, Michal Slivka, Jakub Slivka, Juraj Šavel, Jakub Šavel Michal Pavlík, Michal Vojtuš, Ján Glozer, Juraj Slavkovský, Michal Himiner, Juraj Benčo, Ján Lipták, Jozef Šulík, Michal Sulík, Tomáš Šulík, vdova Adamova, Juraj Kálna, Martin Krivjansky, Ján Krivjansky, vdova po Jakubovi Krivjanskom, Michal Kužma, Ján Dručko, Andrej Gašparik, Ján Tatarka, Juraj Vencko.

¼ sedliaci: Jakub Hudzik, vdova Hudzik, Juraj Chripko, Pavol Martinko, Ján Petroci, Andrej Sedmak, Michal Slivka, Juraj Slivka, Juraj Kaňa, Ján Kaňa, Jakub Kaňa, Andrej Šulík, Pavol Vencko, Ján Solár, Martin Kováč, Michal Kováč, vdova Danielka, Martin Begala, Gašpar Begala, Ján Ševčík a vdova Ševčík,

želiari: Martin Chripko, Jakub Kacvinsky, Michal Kacvinsky, vdova Nogova, Andrej Slivka, Matej Slivka, Ján Šavel, Ján Šulík, Juraj Kolár, Matej Kolár, Andrej Kolár, Jakub Petrík, Andrej Pavlík, Andrej Dručko, Juraj Cvaničkin, Michal Mrenka, Andrej Gašparík, Jakub Kravec, Andrej Kováč

roku 1787 – 111 domov 736 obyvateľov

roku 1801 – 695 obyv. z toho 693 r.kat. a 2 ev.

roku 1828 – 129 domov a 934 obyv.

zoznam daňovníkov z roku 1828

roku 1842 – 1113 obyv.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo má 9 poslancov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

K 31. 12. 2005 počet obyvateľov v Spišskom Štiavniku bol 2153, z toho 1487 dospelých a 666 detí.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Folklórny súbor "Olšovec

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Folklórny súbor “Olšovec„ chrámový spevokol

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

pomník vojakov padlých v druhej svetovej vojne

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Hasičská súťaž “o pohár starostky"
Jazdecké preteky "Štiavnická podkova"

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do dediny je vlakové a autobusové spojenie.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci (časti Kaštiel) sa nachádza základná škola, špeciálna škola a odborné učilište.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Mária Kleinová je v zozname. Dostupné online.