Spišský Štvrtok

Spišský Štvrtok
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Levoča
Región	Spiš
Nadmorská výška	560 m n. m.
Súradnice	49°00′07″S 20°28′04″V
Rozloha	14,24 km² (1 424 ha)
Obyvateľstvo	2 441 (31. 12. 2011)
Hustota	171,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1263
Starosta	Ján Greš (NEKA)
PSČ	053 14
ŠÚJ	543624
EČV	LE
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Tatranská 4 053 14 Spišský Štvrtok
Telefón	459 82 22
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Slovenský portál

Spišský Štvrtok (maď. Csütörtökhely, nem. Donnersmarkt) je obec na Slovensku v okrese Levoča, v Prešovskom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza na juhozápadnom okraji Levočských vrchov a v severozápadnej časti Hornádskej kotliny. Spišský Štvrtok leží asi v polovici cesty medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, na križovatke európskej cesty č. 50 (cesta I/18) na Levoču a regionálnej cesty II/536 do Spišskej Novej Vsi a na Gemer. V blízkosti obce sa nachádza Národný park Slovenský raj.

Susedné obce

Letanovce, Jánovce, Dravce, Hrabušice, Mečedeľovce

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Poloha obce spôsobila, že jej okolie bolo osídlené už od praveku. Najväčší význam má objav pravekého organizovaného mestečka v polohe Myšia hôrka, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi.

V okolí obce sa našli stopy osídlenia z mladšej doby bronzovej i železnej - halštatskej doby. V lokalite Pod Šibeničnou horou bolo objavené včasnoslovanské osídlenie, datované do obdobia od polovice 6. až do začiatku 7. storočia. Týmto nálezom sa posúva osídlenie Spiša Slovanmi, ktorých pobyt v oblasti bol doložený nálezmi z veľkomoravského obdobia (8. storočie).

Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada, v ktorej sa konali trhy vo štvrtok, z čoho pochádza aj jej meno. Po zaujatí okolia Maďarmi koncom 11. storočia bola obec pomenovaná podľa uhorského kráľa sv. Ladislava: Villa sancti Ladislai - Obec sv. Ladislava, čo tiež svedči o jej význame. Sv. Ladislav sa stal patrónom obce a jeho obrnená postava sa dostala aj do pečate, ktorá pochádza už z 15. storočia.

Staré a cudzie názvy obce

• 12. storočie - Obec sv. Ladislava
• 1209, 1307, 1326 - Quintoforum
• 1215 - Quintoforum
• 1243, 1263 - Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi
• 1245 - Osada sv. Ladislava
• 1294 - Santus Ladislaus alias Quintoforum
• 1310 - Štwartok, Forumquintum, Donnersmark
• 1312, 1317, 1328 - Obec sv. Ladislava
• 1312 - Quinto-fori
• 1344 - Zenthlazlou
• 1479 - Chetherthekhel, Csutortokhrly
• 1492 - Donners Marckt
• 1502 - Donnersmarkt
• 1627 - Štwrtek, Štvrtek
• 1773 - Štwartek, Doners-Marck
• 1786 - Čtwrtek, Cžtevrtek
• 19. storočie - Csötörtökhely, Csötörtökfalu
• 1920 - Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok
• 1927 - Spišský Štvrtok

Symboly obce

Symboly obce vychádzajú z historických prameňov a sú prejavom úcty k dedičstvu predkov. Problematiku i návrhy erbu i pečate odborne spracoval historik PhDr. Ivan Chalupecký v roku 1996. Obecné zastupiteľstvo s týmito návrhmi súhlasilo a symboly obce boli zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S-124/97. Na základe toho už mohol obecný úrad dať vyhotoviť erb, vlajku a pečať a príležitostne ich aj používať.

Pečať

Spišský Štvrtok mal vlastnú okrúhlu pečať už v 15. storočí. Jej základom bola postava sv. Ladislava so sekerou a gotickým kolopisom (nápisom po obvode): + S. CIVIUM DE QUINTO FORRO (Pečat meštanov zo Štvrtka). V 16. storočí si obec dala zhotoviť ďalšiu pečať s tým istým vyobrazením, ale kolopis bol napísaný humanistickou majuskulou (písmenami veľkej abecedy) a znie S. OPPIDI QVINTOFORI (Pečať mestečka Štvrtka). Táto pečať sa používala až do 19. storočia.

V 18. storočí aj tunajšia fara začala používať vlastnú pečať. Táto skutočnosť priviedla obec k tomu, že si v roku 1851 dala zhotoviť malú pečať, na ktorej bola postava sv. Ladislava, ktorý už nedrží sekeru, ale kráľovské žezlo. Na nej bol kolopis SIGIL. OPPIDI QUINTOFORI 1851. (Pečať mestečka Štvrtka 1851).

Erb

Keď bola v roku 1906 možnosť obnoviť erby a pečate obcí a miest, Spišský Štvrtok neprejavil záujem o obnovenie pečate, ani erbu a naďalej ostal len pri nápisovej pečiatke. Až v roku 1995 Obecný úrad v Spišskom Štvrtku začal podnikať kroky na vyhotovenie erbu a zástavy a následne i vhodnej pečate. Po dlhom hľadaní v archívoch a ujasňovaní si viacerých alternatív až v januári 1997 vypracoval PhDr. Ivan Chalupecký návrh, ku ktorému sa vyjadrila Heraldická komisia Ministerstva vnútra 17. marca 1997. Potvrdený bol návrh v kresbe Ladislava Čisárika ml., v ktorom je zobrazený sv. Ladislav ako kráľ v brnení s halapartňou v pravej ruke a ľavou rukou pridržiava dvojramenný kríž. Súčasne boli určené aj farby v erbe.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/4), žltej (1/4) a zelenej (1/4 ) a má pomer 2:3. Ukončená je troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Politika

Starostovia obce

1990 – 1994 Ján Lesičko (NEKA)
1994 – 1998 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH)
1998 – 2002 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH + DS)
2002 – 2006 Štefan Bajtoš (NEKA)
2006 – 2010 Štefan Bajtoš (SDKÚ)
2010 –  Ing. Ján Greš (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

• 1990 – 1994: 12 poslancov
• 1994 – 1998: 12 poslancov (6 HPSR, 4 DS, 2 KDH)
• 1998 – 2002: 12 poslancov (5 DS + KDH, 4 SOP, 1 HZDS, 1 SDĽ, 1 SDchS)
• 2002 – 2006: 9 poslancov (3 ANO + SMER, 3 KDH, 1 HZDS, 1 NEKA, 1 SDKÚ)

Kultúra a zaujímavosti

Pohľad na Spišský Štvrtok z Čertovej sihoťe

Pamiatky

Kláštor

Budova bývalého minoritského kláštora je ranobaroková, postavená po roku 1668, neskoršie upravovaná. Dvojpodlažná obdĺžniková budova, uprostred s rajskou záhradou. Okolo nej je chodba, z ktorej sú vstupy do jednotlivých miestností. Fasády sú hladké. V miestnostiach sú krížové hrebienkové, pruské klenby a rovné stropy.

Kostol sv. Ladislava

V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Kostol bol postavený ešte pred nájazdmi Mongolov, o čom svedčia združené románske okná na veži. Spočiatku to bol len drevený kostolík. Po zničení bol pri rekonštrukcii obce postavený už v románskom slohu. Po čase však nevyhovoval a tak v roku 1402 postavili nový jednoloďový gotický kostol, ktorý bol v rokoch 1693 - 1747 niekoľkokrát opravovaný. Z tohto obdobia pochádza aj jeho baroková klenba. Klenba presbytéria zo 14. storočia ostala gotická.

V roku 1668 sem gróf priviedol minoritov, ktorým postavil ranobarokový kláštor. Takmer celé barokové vnútorné vybavenie pochádza za začiatku 18. storočia: hlavný oltár sv. Ladislava, oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho, kazateľnica, krstiteľnica, a pod. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala len pieta zo 14. storočia, ktorá je umiestnená v presbytériu a maľba Usnutie Panny Márie z roku 1450, ktorá bola na hlavnom gotickom oltári. Veža kostola je postavená v prechodnom románsko-gotickom slohu a má združené románske okná. Svoje pôvodné zakončenie stratila na konci minulého storočia, keď jej počas opráv kaplnky dali dnešný ihlanovitý vrchol.

Kaplnka Zápoľských

Gotická poschodová kaplnka bola vybudovaná v roku 1473 a pre seba i svoju rodinu ju dal postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan, vtedajší uhorský palatín. Po jej vybudovaní zmenil svoj úmysel a pri katedrále v Spišskej Kapitule dal postaviť inú poschodovú kaplnku, v ktorej je pochovaný spolu s členmi svojho rodu. Stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefánskou hutou, kde sa našli náčrtky kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela majstra Puchsbauma. Sieňové priestory kaplnky sú zakončené na troch stranách osemuholníka. Dolná i horná kaplnka je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou, v dolnej rebrá hruškovitého profilu dosadajú bezprostredne na prípory, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá slepá arkatúra.

V západnej časti sa nachádza zemepánska empora. Poprsnica je zdobená kružbami. Kružby okien sú pseudogotické, z čias regotizovania v rokoch 1899 až 1901. Na vitrážach v hornej kaplnke sú erby Uhorska, Horného Uhorska, Dolného Uhorska, cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Alžbety, ostrihomského arcibiskupa Ferenca Kolosa kardinála Vaszaryho, spišských biskupov Pála Szmrecsányiho a Györgya Császku, banskobystrického biskupa Arnolda Ipolyi-Stummera, košického biskupa Zsigmonda Bubicsa, vacovského biskupa Károlya Emmánuela Csákyho a za oltárom erb rodu Zápoľských. Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky, odkiaľ je valené zaklenutou chodbou spojenie s bývalou kláštornou budovou.

Vonkajšok kaplnky je bohato členený opornými piliermi s fiálami s krabmi. Hlavný oltár krídlového typu je pseudogotický z konca 19. storočia, uprostred gotický obraz Smrť Panny Márie, tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Je to zvyšok bývalého gotického hlavného oltára kostola a pripisuje sa norimberskému maliarovi Tucherovského oltára. Neskorogotický reliéf Piety z polovice 16. stor. pochádza z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče, v dolnej kaplnke je Pieta, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. stor.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolický - Námestie Slobody 4
E-mail farnosti: farastvrtok@stonline.sk
Duchovný správca: PhDr. Adam Baran, OFMConv (* 1964)

Školstvo

• Materská škola - Obrancov mieru 398
• Základná škola - Školská 256

Osobnosti

Významné osobnosti

• Mikuláš Dzurinda – slovenský politik (rodisko)
• Štefan Sečka – diecézny biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy (rodisko)
• Juraj Greš – právnik, významný člen Spolku priateľov obchodného práva

Externé odkazy

• http://www.spissky.stvrtok.szm.sk/