Společnost česko-slovanská (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Společnost česko-slovanská[1] (iné názvy: Spoločnosť česko-slovanská[2], Slovenská spoločnosť[3], Společnost řeči a literatury československé [4], Spoločnosť řeči a literatury československé [5], Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej, Literárna jednota [5], Jednota mládeže [5], Spoločnosť/Společnost česko-slovenská, Spoločnosť českoslovanská/československá [6], Česko-slovanská spoločnosť; slovo "slovanský" v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako "slovenský") bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.

Spolok v roku 1829 založili Karol Štúr, Samo Chalupka, Daniel Lichard a Samuel Godra. Na jeho čele bol formálne profesor lýcea, fakticky bol na čele študent zvolený ako podpredseda. Spoločnosť vyučovala a vzdelávala členov v materinskom jazyku. V roku 1834 sa jeho charakter čiastočne zmenil v tom zmysle, že prevzal vedúcu úlohu slovenského národného obrodenia a začal rozvíjať slovenskú národnú kultúru (v zmysle romantických myšlienok). Vrchol činnosti dosiahla v rokoch 1835 až 1837, keď bol jej podpredsedom Ľudovít Štúr. Spoločnosť vtedy mala 120 členov, do popredia spolku sa dostali národné a politické otázky, členovia sa nadchýnali slovanskou vzájomnosťou, organizovali vychádzky napr. na Devín (24.4.1836), vydali almanach Plody (Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského), na zasadnutiach prednášali vedecké prednášky a básne a podobne.

Spolok v apríli roku 1837, potom ako boli študentské spolky úradne zakázané, zanikol, de facto ale pokračoval v činnosti na Ústave reči a literatúry československej (=Ústav reči a literatúry českoslovanskej, Slovenský ústav, Slovanský ústav, Ústav slovanský, Ústav slovenský). Časť študentov okrem toho v júni založila tajný spolok Vzájomnosť.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kronika Slovenska I, str. 412; Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, 2003
  2. Cambel et al.: Dejiny Slovenska II, 1987, str. 668; v tej istej kapitole sa uvádza názov iného spolku v tvare "Spolek česko-slovanský" [čiže je tam slovo spolek namiesto spolok], takže možno predpokladať, že autor analogicky považuje ním uvádzaný tvar "spoločnosť" [namiesto společnost] za vtedajší, a teda nie za modernizovaný, názov; okrem toho sa tento tvar - nech už je chápaný akokoľvek - používa v literatúre asi najčastejšie
  3. Cambel et al.: Dejiny Slovenska II, 1987, str. 668 "Spoločnosť česko-slovanskú, nazývanú často jej členmi aj Slovenská spoločnosť"
  4. Kronika Slovenska I, str. 412
  5. a b c Spoločnosť česko-slovanská in: Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, 1984
  6. Škvarna et al.: Lexikón slovenských dejín, 1997