Spomaľovací prah

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Spomaľovací prah
Stavebný spomaľovací prah

Spomaľovací prah (tiež retardér alebo ležiaci policajt) je umelo zvýšené miesto na pozemnej komunikácii, ktorého cieľom je donútiť vodiča vozidla k pomalej jazde. Obvykle mu predchádza značka č. A 6 a/alebo č. IP 8.

Inými prostriedkami pre rovnaký účel sú napríklad zúženie vozovky, náhla zmena smerových podmienok (šikana), zmena farby alebo zmena povrchu vozovky či optická psychologická brzda. Tieto prvky môžu byť rôzne kombinované. Podobný efekt aj vzhľad ako spomaľovací prah môže mať káblový most, ktorého účelom však nieje spomalenie premávky, ale umožnenie prejazdu cez káble vedené po povrchu vozovky.

Prevedenie[upraviť | upraviť zdroj]

Priečny spomaľovací prah je tvorený buď odnímateľnými prefabrikovanými segmentami, alebo stavebným zvýšeným profilu samotnej vozovky. Odnímateľné spomaľovacie prahy majú väčšinou strmšie nájazdy a vynucujú si tak až takmer zastavenie vozidla, kým v prípade stavebného zvýšenia vozovky býva nájazd tvorený pozvoľnou šikmou plochou. Špeciálnymi prípadmi priečneho spomaľovacieho prahu sú zvýšený priechod pre chodcov (spolu s farebným zvýraznením táto úprava zvýrazňuje prechod pre vodičov, zároveň je touto úpravou riešený bezbariérový prístup na prechod) a električková zastávka viedenského typu. Priečne spomaľovacie prahy bývajú zvýraznené vodorovným aj zvislým dopravným značením, a tiež reflexným farebným vyhotovením samotného prahu (väčšinou žlté a čierne pruhy) či odrazkami.

Použitie a kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Priečne spomaľovacie prahy sa používajú najmä na komunikáciách v obytných štvrtiach, najmä v blízkosti škôl či prechodov pre chodcov.

Ich prínos je kontroverzný, pretože takto vynútené spomalenie dopravy považujú niektorí vodiči za neprimerané. Výrazne zvyšujú opotrebenie vozidiel (nápravy a tlmiče pruženia). Obyvateľom môže vadiť zvýšenie hlučnosti a prašnosti prejazdu vozidiel, predĺženie doby ich prejazdu a zvýšenie množstva splodín spaľovania vplyvom spomalenia a opätovného rozjazdu každého vozidla.[1] Pokiaľ sú spomaľovacie pruhy umiestnené na novo rekonštruovanej komunikácii, býva upozorňované na paradox, že výsledný efekt je podobný stavu pred opravou, kedy vodičov nutil k pomalej jazde zlý stav komunikácie. Problémový je aj odhrn snehu, pri ktorom môže dochádzať k poškodzovaniu prahov a aj odhrnovej techniky.[1]

Britská automobilová asociácia údajne urobila výskum porovnania spotreby paliva pri stálej rýchlosti 48 km/h oproti jazde cez spomaľovacie prahy a zistila nárast spotreby z 4,9 na 9,1 litrov/100 km. Pri znížení rýchlosti z 48 na 32 km/h vzrástla spotreba len o 10 %. Podobný výskum údajne urobilo britské Laboratórium dopravného výskumu, podľa ktorého na cestách so spomaľovacími prahmi sú zvýšené emisie oxidu uhoľnatého až o 82 % a oxidu dusného až o 37 %.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Absurdní svět, Polanský zpravodaj, október 2001, Polanka nad Odrou, podpísaný „starosta“
  2. Lukáš Pažitný. Spomaľovacie prahy ničia planétu [PDF]. 3. vyd. stopmagazín.sk, [cit. 2012-02-07]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zpomalovací práh na českej Wikipédii.

  • Ľubomír Tvorík. Učebnica pre vodičov a autoškoly. 37. vyd. Bratislava : EPOS, 2008. ISBN 978-80-8057-772-8.