Srebrenica
| Srebrenica Сребреница |
|
| mesto | |
|
Pohľad na mesto
|
|
| Štát | |
|---|---|
| Región | Republika srbská |
| Rieka | Bosna |
| Nadmorská výška | 375 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 527 km² (52 700 ha) |
| Obyvateľstvo | 36 666 (2009) |
| Hustota | 69,57 obyv./km² |
| Starosta | Osman Suljić |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
|
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
|
|
Srebrenica (cyr. Сребреница) je mesto na východe územia Bosny a Hercegoviny, spadajúce pod Republiku srbskú.
V minulosti bolo mesto známe vďaka neďalekým kúpeľom a ťažbe soli, olova, zinku a zlata. Samotné meno mesta je odvodené od slova striebro.
Podľa sčítania ľudu z roku 1991 zdržiavalo v srebrenickej oblasti 37 213 obyvateľov, z toho 72,9% Bosniakov a 25,2% Srbov.
Masaker v Srebrenici [upraviť]
Dňa 6. júla 1995, počas vojny v Bosne na srebrenickú enklávu bosnianskych moslimov zaútočili srbské jednotky pod vedením Ratka Mladića. Približne 15 000 obyvateľov sa rozhodlo pre útek k Tuzle, ostatní sa vydali na niekoľko kilometrov vzdialenému Potočaru, kde sa chceli uchýliť pod ochranu jednotiek UNPROFOR, ale bez úspechu. Počas dvoch dní bolo mesto vyplienené a začalo sa hromadne vraždiť. Organizácie bosnianskych moslimov tvrdia, že bolo zabitých až 8 373 mužov, doteraz však nie je jasné, koľko ich bolo popravených a koľko zomrelo v boji, a vyšetrovanie sprevádzala obrovská politizácia a mnohé nevyjasnené okolnosti.[1] Mnoho žien bolo znásilnených, došlo aj k vraždám žien a neplnoletých detí.
Masaker v Srebrenici je najväčší vojnový zločin v Európe od konca druhej svetovej vojny. Medzinárodný súdny tribunál v Haagu ho označil za genocídu.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srebrenica
Zdroj [upraviť]
- ↑ Edward S. Herman, The Politics of the Srebrenica Massacre, http://www.srebrenica-report.com/politics.htm.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srebrenica na českej Wikipédii.