Staškov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°25′20″S 18°41′44″V / 49.422259°S 18.695614°V / 49.422259; 18.695614
Staškov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Rieka Kysuca
Nadmorská výška 451 m n. m.
Súradnice 49°25′20″S 18°41′44″V / 49.422259°S 18.695614°V / 49.422259; 18.695614
Rozloha 21,87 km² (2 187 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 790 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 127,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1640[1]/1658[2]
Starosta Ladislav Šimčisko[3] (SMER)
PSČ 023 53
ŠÚJ 509485
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Jozefa Kronera 588
E-mailová adresa obecstaskov@stonline.sk
Telefón 041/434 62 22
Fax 041/434 62 23
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.staskov.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Staškov je obec na Slovensku v okrese Čadca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Staškov sa nachádza v centrálnej časti okresu Čadca, v údolí rieky Kysuca. V súčasnosti stavebne prepojená obec s Rakovou, Podvysokou i Olešnou leží na rozhraní Turzovskej vrchoviny a Javorníkov.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza cesta II/487 z Čadce i železničná trať Čadca – Makov.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1876.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

17. - 19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1614: prvá písomná zmienka o obci Staškov
  • 1640: prvá zmienka o Staškove v rámci sporov medzi budatínskym a strečnianskym panstvom (Staškov bol jednou z najsevernejších osád strečnianskeho panstva)
  • 1658: urbár budatínskeho panstva (Suňogovci) uvádza v Staškove 6 valašských rodín
    • prvý richtár - Vyhniar
  • 1662: v urbári strečnianskeho panstva je v Staškove uvádzaných 33 mužských mien, počet žien a detí sa neuvádza
  • 18. storočie: na začiatku storočia má obec prvú obecnú pečať
  • 1703: dedina sa postavila proti prenikaniu sliezskych valachov
  • 1712: v obci sa je 24 sedliackych hospodárstiev, 27 podželiarov
    • Staškov patrí znova budatínskemu panstvu (Esterháziovci) a v urbári sa uvádza 101 mužských mien
  • 1713: v súvislosti s procesom a popravou Juraja Jánošíka sa spomínajú mená staškovanov Vrábľa a Turiaka – Huncagu, ktorí patrili k jeho družine
  • 1749: ustanovená farnosť v Zákopčí s filiálkou Staškov a Podvysoká
  • 1770: urbárska regulácia Márie Terézie – Staškov má 108 želiarskych, 13 podželiarskych usadlostí a tri gazdovské mlyny
    • spolu s Rakovou, Zákopčím a Svrčinovcom obrábajú panský majer na Zákopčí
  • 1796: postavený drevený kostol bez veže a fara, zriadený farský úrad
  • 1802: postavená obecná drevená škola za farou s vyučovacím jazykom slovenským
  • 1850: obec má 1666 obyvateľov
  • 1872: postavená murovaná obecná škola s dvoma triedami a bytom pre učiteľa
  • 1884: drevená fara zbúraná
  • 1876: postavený nový kostol a fara (autorom malieb v kostole bol akademický maliar Jozef Škorvánek z Bytče)
  • 1880 - 1912: v škole v Polgrúni sa vyučovanie vykonávalo v prenajatej budove a učiteľom bol miestny gazda Ján Balala – Bibík, ktorý začal vyučovať ako 12-ročný
  • 1888: v osade Jelitov je postavená kaplnka, ktorá sa stala pútnickým miestom
  • 1895: zriadený notársky úrad pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
  • 1896: financovanie školy prevzal štát a škola sa stáva štátnou

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1912: v Polgrúni zriadená cirkevná škola
  • - v Staškove stavba notárskeho úradu
  • 1913: výstavba železničnej trate Čadca – Makov
  • 1915: postavená drevená školská budova v Polgrúni
  • 1916 - 1920: zbúraná stará škola a postavená nová
  • 1917: 8. júna prechádza Staškovom prvý vlak
  • 1919: Staškov má 306 domov a 1398 obyvateľov
  • 1921: zriadená policajná stanica
    • Staškov má 306 domov a 1504 obyvateľov
  • 1924: založený dobrovoľný hasičský zbor
  • 1926: založený spolok Československého červeného kríža pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
  • 1930: Staškov má 336 domov a 1641 obyvateľov
  • 1934: v obci je 5 krčiem, 3 predajne tabaku, 2 obchody s miešaným tovarom, 4 kramárstvá, družstvo Budúcnosť, 2 kováčstva a 2 podkováčstvá
  • 1940: Staškov má 387 domov a 2007 obyvateľov
  • 1944:
    • 29. august: v okolí obce prestrelky medzi partizánmi a nemeckým vojskom
    • 30. august: obec bola obsadená Nemcami (kopanie zákopov miestnym obyvateľstvom)
    • 9. september: bombardovanie okolia Podvysokej
  • 2. máj 1945: oslobodenie Staškova sovietskou armádou
  • 1950: obec má 403 domov a 2143 obyvateľov
  • 1953: do užívania bol odovzdaný kultúrny dom
  • 1955: obec má 428 domov a 2420 obyvateľov
  • 1958: v obci bolo založené JRD so 180 členmi
    • obec má 4 obchody, 3 pohostinstvá, predajňu mäsa, krajčírstvo, kováčstvo, stolárstvo
  • 1961: otvorená nová budova ZD
  • 1967: do užívania bol daný osvetový dom
  • 1969: spustená prevádzka Tesla Nižná nad Oravou
  • 1970: obec má 2551 obyvateľov
  • 1972: prvý ročník futbalového turnaja Jozefa Krónera
  • 1976: do užívania odovzdaný nový spoločenský dom za účasti Jozefa Krónera
  • 1981: skolaudovaná stavba materskej školy na nižnom konci
  • 1985: do užívania odovzdaná obchodná jednotka na nižnom konci
    • dobudovaný lyžiarsky vlek
  • 1986: Jozef Króner sa stáva čestným občanom obce
  • 1987: do užívania odovzdaná telocvičňa pri ZDŠ
    • po prietrži mračien veľká povodeň
  • 1988: do užívania odovzdaný dom smútku
  • 1990: dokončené ihrisko pri ZDŠ
  • 1991: obec má 2561 obyvateľov, 728 domov

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ladislav Šimčisko je v zozname. Dostupné online.