Stabilizácia obrazu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 03:13, 4. december 2008, ktorú vytvoril Tom78 (diskusia | príspevky) (výhonok)

Stabilizácia obrazu je rodina rôznych techník cielených na zvýšenie stability obrazu. Používa sa v ďalekohľadoch so stabilizáciou obrazu, fotografii, videografii a astronomických teleskopoch. Pri fotoaparátoch je roztrasenie fotoaparátu značne problematické pri pomalých rýchlostiach uzávierky alebo s dlhými ohniskovými vzdialenosťami teleobjektívov. Pri videokamerách môže roztrasenie kamery spôsobiť viditeľné chvenie medzi polsnímkami v nahratom videu. Pri astronómii sú tieto problémy znásobené meniacimi sa variáciami v atmosfére, ktoré zapríčiňujú zdanlivé menenie polohy objektov.

Techniky stabilizácie obrazu

Optická stabilizácia obrazu

Optický stabilizátor obrazu, často skracovaný ako OIS (Optical Image Stabilizer), je mechanizmus použitý v digitálnych fotoaparátoch a videokamerách, ktorý stabilizuje nahrávaný obraz menením optickej cesty k senzoru. [1] V implementácii Canonu to funguje použitím plávajúceho šošovkového člena, ktorý sa posúva ortogonálne k optickej osi objektívu, použitím elektromagnetov. Vibračný signál, ktorý je kompenzovaný stabilizačným šošovkovým členom je zvyčajne nadobudnutý použitím dvoch piezoelektrických senzorov zisťujúcich uhlovú rýchlosť (často taktiež nazývaných gyroskopické senzory). [2]

Posúvanie obrazového senzora

Senzor, ktorý zachytáva obraz, môže byť posunutý takým spôsobom, aby protichodne reagoval na pohyb fotoaparátu. Konica Minolta použila techniku zvanú "anti-shake" teraz marketingovo označovanú ako SteadyShot v rade fotoaparátov Sony α, ktorá sa spolieha na veľmi presný senzor na zisťovanie uhlovej rýchlosti, aby detekovala pohyb fotoaparátu. [3] Iní výrobcovia používajú DSP na analýzu obrazu počas behu a následne podľa toho posúvajú senzor.

Digitálna stabilizácia obrazu

Digitálna stabilizácia obrazu sa používa v niektorých videokamerách. Táto technika posúva elektronický obraz zo snímku do snímku videa dostatočne, aby negovala pohyb. Používa pixely za okrajom viditeľného rámu na poskytnutie nárazniku pre pohyb.

Stabilizačné filtre

Mnoho nelineárnych strihových systémov používa stabilizačné filtre, ktoré dokážu opraviť nestabilizovaný obraz následovaním pohybu pixelov v obraze a nápravou obrazu pohybom políčka. Proces je podobný ako digitálna stabilizácia obrazu, ale keďže tu nie je žiadny "väčší" obraz, ktorý by fungoval ako nárazník, tak filter buď oreže obraz na menší, aby skryl pohyb políčka alebo sa pokúsi znovu-vytvoriť stratený obraz na okrajoch pomocou extrapolácie.

Orthogonal Transfer CCD

Orthogonal transfer CCD (OTCCD) sa používa v astronómii a funguje tak, že posúva obraz vrámci CCD senzora počas toho ako je obraz zachytávaný podľa analýzy predpokladaného pohybu jasných hviezd. Toto je zriedkavý príklad digitálnej stabilizácie pre stojaté obrázky. Príkladom tohto spôsobu je aj pripravovaný gigapixelový teleskop Pan-STARRS, ktorý je práve (k roku 2007) vo výstavbe na Havaji.[4]

Referencie

  1. What is Optical Image Stabilizer?, Technology FAQ, Canon Broadcast Equipment
  2. Glossary : Optical : Image Stabilization, Vincent Bockaert, Digital Photography Review
  3. Dynax 7D Anti-Shake Technology, Konica Minolta
  4. Pan-STARRS Orthogonal Transfer CCD Camera Design, Gareth Wynn-Williams, Institute for Astronomy