Stanica metra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jednoloďová stanica metra Kobylisy v Prahe
Stanica metra Rådhuset v Štokholme

Stanica metra je stanica mestskej hromadnej dopravy, na ktorej stoja vlaky metra. Nachádzajú sa väčšinou v podzemí, tam, kde sa linky metra križujú, stanice metra sú viacúrovňové.

Na povrchu sú stanice metra obyčajne označené logom spoločnosti, ktorá metro prevádzkuje. Logo označuje vstupy do stanice. Každá stanica má niekoľko samostatných vstupov, ktoré uľahčujú pohodlný prístup do stanice a umožňujú pohyb cestujúcich bez toho, aby museli na povrchu prechádzať ulicu. Vstupy do metra sa preto často nachádzajú v podchodoch. Pri každom vchode býva prehľadná mapa alebo schéma, ktorá uľahčuje orientáciu cestujúcich v stanici a orientáciu v prepravnej sieti metra.

V niektorých prípadoch sú stanice priamo spojené s dôležitými budovami a umožňujú tak priamy prístup do vstupných priestorov budovy.

Stanice metra v niektorých mestách, ako napríklad Montreal, Štokholm alebo Moskva sú známe svojou vyspelou architektúrou a bohatou výzdobou.

Stanice metra majú omnoho častejšie ako železničné alebo autobusové stanice svoje osobitné architektonické a umelecké stvárnenie, čo pomáha ľahko identifikovať každú stanicu.

Najčastejšie konštrukcie staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Podzemné[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica metra Obor v Bukurešti

Plytko založené, hĺbené[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica je budovaná v otvorenej jame, v hĺbke okolo 10 metrov pod povrchom. S povrchom väčšinou býva spojená pevným schodiskom.

Hlboko založené, razené[upraviť | upraviť zdroj]

Razená stanica sa nachádza hlboko pod zemou, v hĺbke obyčajne 20 až 60 metrov. Pozostáva z niekoľkých lodí a jej výstup je vyvedený von väčšinou jedným alebo viacerými eskalátorovými tunelmi. Stanice tohto typu je možné použiť ako protilietadlový alebo protiatómový kryt.

Trojloďové[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to najrozšírenejšie stanice vo svojej kategórii. Sú konštruované tak, že existujú bočné dve lode, v každej je jedna koľaj. Prostredná loď tak slúži ako stanica podopierajúca piliere. Postup výstavby je taký, že najprv sa vyrazia bočné tunely, potom stredné a nakoniec sa medzi vystrieľajú samotné prestupy, čím vzniknú piliere.

Dvojloďové[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojloďové stanice sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Usporiadané sú tak, že pre každú koľaj existuje jedna loď, obe sú spojené zhruba uprostred nástupišťa, napríklad stanica Bratislavskaja v Moskve.

Jednoloďové[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí ich iba jediná loď. Tie, ktoré boli postavené podľa tejto koncepcie, tvoria rozsiahly podzemný priestor, ktorý nie je ničím podopieraný, celá hmotnosť skaly nad stanicou sa prenáša do jej stien.

Povrchové[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchové stanice sú najľahšie postaviteľné a najlacnejšie. Môžu byť dekoratívne architektonicky spracované alebo sa môžu podobať na železničné zastávky.

Nadzemné[upraviť | upraviť zdroj]

Nadzemné stanice vznikajú na nadzemnej konštrukcii, spolu s povrchovými sú rozšírené pri ľahkom metre a v sieti klasického metra v New Yorku a ostatných mestách USA. V Európe sa veľmi neuplatnili.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]