Stanica metra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jednoloďová stanica metra Kobylisy v Prahe
Stanica metra Rådhuset v Štokholme

Stanica metra je stanica mestskej hromadnej dopravy, na ktorej stoja vlaky metra. Nachádzajú sa väčšinou v podzemí, tam, kde sa linky metra križujú, stanice metra sú viacúrovňové.

Na povrchu sú stanice metra obyčajne označené logom spoločnosti, ktorá metro prevádzkuje. Logo označuje vstupy do stanice. Každá stanica má niekoľko samostatných vstupov, ktoré uľahčujú pohodlný prístup do stanice a umožňujú pohyb cestujúcich bez toho, aby museli na povrchu prechádzať ulicu. Vstupy do metra sa preto často nachádzajú v podchodoch. Pri každom vchode býva prehľadná mapa alebo schéma, ktorá uľahčuje orientáciu cestujúcich v stanici a orientáciu v prepravnej sieti metra.

V niektorých prípadoch sú stanice priamo spojené s dôležitými budovami a umožňujú tak priamy prístup do vstupných priestorov budovy.

Stanice metra v niektorých mestách, ako napríklad Montreal, Štokholm alebo Moskva sú známe svojou vyspelou architektúrou a bohatou výzdobou.

Stanice metra majú omnoho častejšie ako železničné alebo autobusové stanice svoje osobitné architektonické a umelecké stvárnenie, čo pomáha ľahko identifikovať každú stanicu.

Najčastejšie konštrukcie staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Podzemné[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica metra Obor v Bukurešti

Plytko založené, hĺbené[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica je budovaná v otvorenej jame, v hĺbke okolo 10 metrov pod povrchom. S povrchom väčšinou býva spojená pevným schodiskom. Príkladom hĺbenej stanice je Opatov v Prahe.

Hlboko založené, razené[upraviť | upraviť zdroj]

Razená stanica sa nachádza hlboko pod zemou, v hĺbke obyčajne 20 až 60 metrov. Pozostáva z niekoľkých lodí a jej výstup je vyvedený von väčšinou jedným alebo viacerými eskalátorovými tunelmi. Stanice tohto typu je možné použiť ako protilietadlový alebo protiatómový kryt. Príkladom razenej stanice je Náměstí Míru v Prahe.

Trojloďové[upraviť | upraviť zdroj]

Trojloďové stanice sú medzi razenými najrozšírenejšie. Sú konštruované tak, že existujú bočné dve lode, v každej je jedna koľaj. Prostredná loď potom slúži pre prístup cestujúcich, býva z nej vyvedený výstup. Lode vzájomne spájajú prestupy, medzi nimi sa nachádzajú stanicu podopierajúce piliera. Počas výstavby sa najprv vyrazí bočné tunely, potom stredné, a nakoniec sa medzi vystřílejí samotnej prestupy; tým vzniknú piliera. Príkladom trojloďovej stanice je Anděl v Prahe.

Dvojloďové[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojloďové stanice sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Usporiadané sú tak, že pre každú koľaj existuje jedna loď, obe sú spojené zhruba uprostred nástupišťa. Příkladom dvojloďovej stanice je Bratislavskaja v Moskve.

Jednoloďové[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoloďové stanica tvorí iba jediný rozsiahly podzemný priestor, ktorý nie je ničím podopieraný; všetka váha skaly nad stanicou sa prenáša do jej stien. Príkladom jednoloďovej stanice sú Kobylisy v Prahe.

Povrchové[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchové stanice metra sú najľahšie postaviteľné a samozrejme najlacnejšie. Môžu však byť dekoratívne architektonicky spracované alebo sa môžu podobať jen obyčajným železničným zastávkam. Príkladom povrchovej stanice je Rajská zahrada v Prahe.

Nadzemné[upraviť | upraviť zdroj]

Nadzemné stanice vznikajú na nadzemnej konštrukcii, spolu s povrchovými patrí k rozšíreným u tzv. ľahkého metra a tiež v sieti klasického metra v New Yorku a ostatných mestách USA (v Európe sa toľko neuplatnili).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]