Stankovany
| Stankovany | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Nadmorská výška | 438 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 18,92 km² (1 892 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 216 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 64,27 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1425 |
| Starosta | Rudolf Baleja[2] (NEKA) |
| PSČ | 034 92 |
| ŠÚJ | 511030 |
| EČV | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.stankovany.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Stankovany sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok, v Žilinskom kraji.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Stankovany ležia na úpätí Chočského pohoria 3 km od sútoku riek Váh a Orava.
Susedné obce [upraviť]
Okolo Stankovian sa nachádzajú dve obce: Ľubochňa na východe (okres Ružomberok) a Kraľovany na západe, ktoré patria do okresu Dolný Kubín. Do tejto obce vedie cesta cez obec Ľubochňa.
Vodné toky [upraviť]
Cez Stankovany preteká rieka Váh.
Dejiny [upraviť]
V roku 1355 bola osada darovaná Petrovi synovi Stanka. Pravdepodobne to bola osada organizačno-hospodárska, súvisiaca so sútokom Váhu a Oravy. Kráľ Žigmund v roku 1426 dal výsadné právo Jánovi Mikulášovi a Petrovi Byster de Zirin loviť ryby na Orave od Žaškovského potoka a na Váhu od Komjatského potoka po sútok Váhu a Oravy. Názov Stankovany svedčí o tom, že bol odvodený od Stanka, ktorý bol prvým stankovianskym šoltýsom. V roku 1425 už vyplácali pravidelnú ročnú daň zemepánovi, 18 vážiek zlata ročne. Obyvatelia sa venovali drevorubačstvu, prípadne dobytkárstvu . V polovici 16 storočia boli povinní platiť ročne 48 denárov, každý piatok pre hradné panstvo chytať ryby, narúbať a doniesť kmene stromov, vydlabané a upravené na na prívod vody, a trámy potrebné pri opravách a údržbe hradu
Politika [upraviť]
Obyvateľstvo [upraviť]
Stankovany sú prevažne katolícka obec. V Stankovanoch je Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Nad Stankovanmi sa týči vrch Šíp, na ktorom je už od čias Cyrila a Metoda postavený kríž. Posledný bol obnovený v roku 2005. Tento inštalovala popradská letecká spoločnosť potom, ako starý bol zničený letnou smršťou. Z opačnej strany sa nad Stankovanmi vypína vrch Kopa, na ktorom je tiež kríž, ktorý vidno od Krpelian.
Stankovany susedia s obcou Ľubochňa, ktorá je známym liečebným miestom endokrinologických ochorení. Ľubochnianska dolina je s dĺžkou 29 km najdlhšia dolina na Slovensku. Tiahne sa pohorím Veľká Fatra. Zo Stankovian je možné absolvovať cyklotúry do Ľubochnianskej doliny.
V Stankovanoch sa nachádza chránené územie so siričito-železitými prameňmi. V obci Rojkov sa nachádza prírodný kráter naplnený minerálnou vodou, využívaný na kúpanie v letných mesiacoch. Obec Stankovany je vhodná na rekreačné účely pre rodiny, ktoré si chcú oddýchnuť po každodennom zhone v tichom a čistom prostredí Liptovskej dediny, na čo slúžia niektoré rodinné domy, ktoré poskytujú ubytovacie služby.
Šport [upraviť]
Počas zimy je možné lyžovanie v obci Rojkov alebo v Ľubochni.A samozrejme počas leta sa dá sledovať aj úspešný futbal:-)
Pravidelné podujatia [upraviť]
Na vrchy Šíp a Kopa sa konajú každoročne výstupy. Na Šíp vždy 1. mája.
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Školstvo [upraviť]
V Stankovanoch sa nachádza základná škola (1. stupeň). Riaditeľ školy je PaedDr. Margareta Hockicková
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Rudolf Baleja je v zozname. Dostupné online.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||
