Stankovce (okres Trebišov)
| Stankovce | |||
| obec | |||
 Obecný úrad
| |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | ||
| Okres | Trebišov | ||
| Región | Zemplín | ||
| Nadmorská výška | 140 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°45′54″S 21°39′36″V / 48,765000°S 21,660000°V | ||
| Rozloha | 4,41 km² (441 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 138 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 31,29 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1355 | ||
| Starosta | Michal Bošiak[3] (KDH) | ||
| PSČ | 076 61 (pošta Bačkov) | ||
| ŠÚJ | 543781 | ||
| EČV (do r. 2022) | TV | ||
| Tel. predvoľba | +421-56 | ||
| Adresa obecného úradu |
Hlavná 1, 076 61 Stankovce | ||
| E-mailová adresa | stankovce@minet.sk | ||
| Telefón | 56 678 33 67 | ||
  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa obce
| |||
| Wikimedia Commons: Stankovce, Trebišov District | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Stankovčan[4]
| |||
Stankovce (rusín. Станковцы, maď. Sztankóc) sú obec na Slovensku v okrese Trebišov. V období rokov 1964 až 1968 boli s obcou Kravany súčasťou obce Podhorany.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Stankovce ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 140 m. n. m. Leží na úpätí Slanských vrchov. Obcou preteká potok Viničkov. Západne od obce tečie potok Rakovec a východne Poliansky kanál.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Uličného[5] prvý doklad o Stankovciach poznáme v listine Jágerskej kapituly z roku 1355 o deľbe časti majetkov panstva Sečovce medzi príslušníkmi rodu Bokša. Deľba sa vzťahovala aj na dedinu Stankovce.
Boli to zväčša maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu Stankovce. Ten korenil v mene Stanko. Bližšie neznámy muž takého mena mohol byť zemianskym vlastníkom majetku a zakladateľom sídliska v 13. storočí, prípadne šoltýsom vo vznikajúcej dedine v prvej polovici 14.storočia. Prvá možnosť sa javí pravdepodobnejšou.
Stankovské sedliacke domácnosti okrem richtára v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 13,5 zlatého, hospodárili teda na vyše 13 a pol sedliackych usadlostiach. Neskôr väčšina sedliakov schudobnela, alebo sa odsťahovala. V roku 1567 ich zdanili od troch port. Pozemky pre 3 domácnosti ležali opustené a tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. V roku 1600 malo sídlisko dvanásť obývaných poddanských domov.
Na prelome 16. a 17. storočia boli Stankovce stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Chudobnenie sedliackych domácností v Stankovciach pokračovalo aj v 17.storočí.Súčasne sa znižoval aj počet obývaných poddanských domov. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od pol porty, v roku 1635 len sedliakov iba od štvrť porty. Želiarov vtedy nebolo.
Podľa Borovského[6]V 14. až 17. storočí boli Stankovce majetkovou súčasťou sečovského panstva a vo vlastníctve jaseňskej, čopskej vetvy rodu Bokša a od konca 16. storočia aj Drugetovcov, v 17.storočí Rákociovcov. V roku 1421 dostáva diely Zeretvai Ján. V roku 1450 sa stávajú zemepánmi rodiny Lesznayovcov a Csapyovcov. V roku 1495 sa objavuje Šimon Stankóczy, ktorý v 1496-om stojí na čele vácskej diecézy. V 1577-om dostáva diely Posgay Martin a v 1584-om Sztankózcy Juraj. Pri súpise v roku 1598 vlastnia pozemky vdova Losonczyová, Štefan Tussay, František a Žigmund Rákoci, Ján Sztankóczy a vdova Sztankóczyová. V 1629-om tu získavajú nové pozemky Csapyovci, neskôr barón a gróf Barkóczy, a barón Fischer, rodiny Máriássiovci, Szirmayovci, Soósovci, Molnárovci, Kéryovci a Bernáthovci. V 17. storočí v obci vypukla morová epidémia. Na prelome 17.a 18. storočia boli Stankovce pravdepodobne malou dedinou. V blízkosti Stankoviec ležala voľakedy Ádámtelke (alias Gyülvész-menšia obec], ktorá bola v roku 1457 pustatinou Zombori Demjéna.
V roku 1715[7] sa v súpise poddaných spomína 11 poddanských hláv rodín: Gregor Papco, Michal Širko, Ján Stanko, Kundrát Orosz, Alexander Prokop, Vasiľ Koscelanski, Michal Kaňuch, Ján Tordák, Juraj Sabadoš, Pavol Parihus, František Černý.
Podľa Tereziánskeho urbára z roku 1774 boli v obci títo poddaní: Michal Štefan, Michal Koscelanski, Michal Senko, Michal Haber, Štefan Papco, Michal Kuzma, Michal Širko, Ivan Papco, Timotej Rusnák, Vasiľ Sabolčák, Lukáš Kanda, Juraj Masič, Juraj Ňavoľáš, Fedor Brinda, Juraj Jančov, Ján Poľačok, Fedor Diak, Ján Trela, Michal Sabadoš, Vasiľ Popovič, Ján Dzbor, Juraj Hvasta, Vasiľ Rusnák, Fedor Tudival.
Podľa lexikónu osád roku 1773[8] to bola rusínska dedina. Aj podľa Korabinského lexikónu z roku 1786[9] ide o rusínsku dedinu s gréckokatolíckym chrámom. Vályi ju v roku 1796[10] označuje ako slovenskú a Fenyés v roku 1851[11] ako rusínsku dedinu. Podľa sčítania ľudu v roku 1900 bolo v obci 97,8% obyvateľov slovenskej národnosti[12]
Dedina bola spočiatku rímskokatolícka. Počas reformácie prešlo obyvateľstvo na protestantskú vieru. Počas protireformácie v 17. storočí sa dedina z protestantskej viery nevrátila naspäť na rímskokatolícku ale konvertovala na gréckokatolícku. Išlo o obyvateľov slovenského pôvodu, ale čiastočne aj rusínskeho prisťahovaného obyvateľstva zo severu. V roku 1831 sa obyvatelia dediny zúčastnili sedliackeho povstania, ktoré vypuklo v Zemplíne. V roku 1896 sa spomína v obci škola patriaca pod gréckokatolícku farnosť, ale v roku 1900 už bola škola štátna takisto ako aj v roku 1905.
V roku 1900 sa uvádza, že z 279 obyvateľov obce bolo starších ako 6 rokov 234 z toho čítať a písať vedelo 132. V 1910-tom z 263 obyvateľov bolo starších ako 6 rokov 221 pričom čítať a písať vedelo 136 ľudí.
Do príchodu frontu v roku 1944 v 64 domoch žilo 269 obyvatelov. Tu sa konala aj významná porada ilegálnych pracovníkov v Stankovskej doline na pomoc partizánskemu hnutiu. Nemeckí fašisti neušetrili preto ani Stankovce a ako partizánsku obec dňa 1. decembra 1944 vypálili. Obyvatelstvo vyhnali do hôr a zo 64 obytných domov zhorelo 60, celkom bolo vypálených 94 stavenísk.
Na 92 % zničená obec po vojne sa znovu vybudovala za pomoci štátu. V dvojročnici a akcii K vybudovali 60 nových obytných domov.Obec tiež bola 1. decembra 1944 oslobodená vojskami Sovietskej armády.
Cirkev[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1805 bola v obci založená Gréckokatolícka farnosť. Pod Stankovskú gréckokatolícku farnosť patrili okrem obyvateľov Stankoviec aj obyvatelia obcí Kravany a Višňov s týmto vierovyznaním. Rimsky katolíci patrili pod katolícky dištrikt Parchovany, protestanti a židia pod dištrikty v Sečovciach.
Podľa matriky a obecnej kroniky boli v obci títo kňazi:
- Ján Koščák 1792 – 1805
- Peter Stavrovský 1805 – 1813
- Pavol Bovankovič 1813 – 1822
- Ján Rusinko 1822 – 1824
- Teodor Bokšaj 1824 – 1837
- Andrej Molnár 1837 – 1839
- Vincent Fuhrmann 1839 – 1851
- Michal Kolbašovský 1851 – 1856
- Ján Michalovič 1856 – 1861
- Štefan Dubay 1861 – 1878
- Anton Azary 1887 – 1894
- Kornel Antalóczy 1894 – 1899
- Július Pajkossy 1899 – 1907
- Alexander Sabov 1907 – 1908
- Ján Demeter 1908 – 1912
- Emil Petach 1912 – 1915
- Štefan Terebeš 1915 – 1920
- Ján Želtvay 1920 – 1925
- Andrej Fankovič 1925 – 1928
- Teodor Dudinsky 1928 – 1940
- Pavol Tirpák 1940 – 1945
- Jozef Borovský 1945 – 1948
- Michal Dančák 1948 – 1968
- Ján Pejo 1968 – 1969
- Michal Ďurišin 1969 – 1970
- Michal Kučera 1970 – 1981
- Michal Serdi 1981 – 1991
- Ján Liber 1991 – 1992
- Miroslav Dancák(zastupujúci z Vojčíc) 1992 – 1996
- František Tirpák 1996 – 2001
- Martin Demo 2001 – 2004
- Ján Ostapčuk 2004 – 2008
- František Fedorišin 2008 – 2012
- Ján Lemeš 2012
Prehľad veriacich v jednotlivých rokoch:
| Rok sčítania | Rím.kat.cirkev | Gr.kat.cirkev | Reformovaní | Židia |
|---|---|---|---|---|
| 1844 | 80 | 210 | – | 16 |
| 1851 | 98 | 277 | 2 | 24 |
| 1857 | 76 | 275 | – | 19 |
| 1877 | 72 | 181 | – | 10 |
| 1885 | 79 | 181 | – | 10 |
| 1900 | 97 | 175 | – | 7 |
| 1930 | 94 | 124 | – | 6 |
| 1991 | 92 | 79 | – | – |
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vývin názvu obce
- 1359, 1441 - Stankolch
- 1355, 1398 - Stankoch
- 1459 - Zthankowcz
- 1499 - Zthankocz
- 1567, 1582, 1600 - Ztankoc
- 1796, 1851 - Sztankócz
- 1715 - Sztankocs
- 1773 – 1918 - Stankócz, Stankowce
- 1964 – 1968 - Podhorany
- 1920 - Stankovce
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Heraldického registra [13] má obec tieto symboly prijaté 4. mája 2005. Na erbe je tradičný poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla z roku 1786 doplnený o symboliku ovocinárstva.
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V červenom štíte zo zlatej pažite na listnatých steblách vyrastajúce tri veľké zlaté bezosté klasy – bočne odklonené – sprevádzané dvoma striebornými jablkami.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného, žltého a bieleho v pomere 1:3:3:1. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Gréckokatolícky kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1856. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený a následne výrazne prestavaný v roku 1955.[14] Z tohto obdobia pochádza aj ikonostas. Chrám má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z rizalitu, je horizontálne členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou s laternou. Pred kostolom je predstavaný murovaný portikus.
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1968 – 1998 Ján Urban
- 1998 – 2002 PhDr. Jozef Horňáček
- 2002 – 2010 Ján Paulišin
- 2010 – Ing. Ján Krucovčin
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[15] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[16][17]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Tank v strede obce -
Pamätník 2. svetovej vojny -
Kríž pri chráme -
Farský úrad
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Stankovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 488.
- ↑ Borovský Samuel: Magyarország vármegyéi és városai. Zemplén vármegye
- ↑ www.arcanum.hu
- ↑ Petrov A., Národopisná mapa Uher podle úředního lexikonu osad z roku 1773, Praha, 1924
- ↑ www.archive.org
- ↑ www.fszek.hu
- ↑ www.fszek.hu
- ↑ www.archive.org
- ↑ Heraldický register SR VI. - str.132-133
- ↑ História [online]. Oficiálne stránky obce Stankovce. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.