Stará Ľubovňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°18′06″S 20°41′19″V / 49.301667°S 20.688611°V / 49.301667; 20.688611
Stará Ľubovňa
mesto
Stará Lubovna 6.jpg
Ľubovniansky hrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 545 m n. m.
Súradnice 49°18′06″S 20°41′19″V / 49.301667°S 20.688611°V / 49.301667; 20.688611
Najvyšší bod Široký vrch
 - výška 885 m n. m.
Rozloha 30,79 km² (3 079 ha) [1]
Obyvateľstvo 16 359 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 531,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1292
Primátor Michal Biganič[3] (NEKA)
PSČ 064 01
ŠÚJ 526665
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Stará Ľubovňa
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.staralubovna.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Pohľad na skazen v Starej Ľubovni z hradu
Ľubovniansky hrad
Ľubovniansky hrad, pohľad z vtáčej perspektívy
Románsky kostol

Stará Ľubovňa je mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na severnom Slovensku, v regióne horného Spiša, v blízkosti hraníc s Poľskom. Neďaleko sa nachádzajú Vysoké Tatry. Najbližšou obcou je susedná Nová Ľubovňa, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta. Najbližším mestom je Podolínec (15 km). Stará Ľubovňa sa rozprestiera v Ľubovnianskej kotline a pod výbežkom Ľubovnianskej vrchovine, na sútoku Popradu s Jakubiankou.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Stará Ľubovňa-mesto a Podsadok

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 33 ulíc a dve námestia:

1. mája, 17. novembra, Bernolákova, Budovateľská, Duklianskych hrdinov, Garbiarska, Farbiarska, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jarmočná, Komenského, Letná, Levočská, Lipová, Mierová, Mýtna, Námestie generála Štefánika, Námestie svätého Mikuláša, Obchodná,Obrancov mieru, Okružná, Popradská, Prešovská, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Tatranská, Tehelná, Továrenská, Vsetínska, Vansovej, Za vodou, Zámocká, Zamoyského, Zimná.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto preteká rieka Poprad, do ktorej sa vlieva potok Jakubianka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1311 castrum Liblou
  • 1312 castrum de Lyblio, de Lublow
  • 1314 castrum Lyblyo
  • 1322 arx Lublow

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci – 89,15 %
Rómovia – 5,97 %
Rusíni – 1,48 %
Ukrajinci – 1,00 %
Česi – 0,64 %
Poliaci – 0,14 %
Maďari – 0,13 %

Náboženské zloženie obyvateľstva
rímskokatolíci – 67,65 %
gréckokatolíci – 22,20 %
bez vyznania – 5,01 %
pravoslávni – 1,61 %
evanjelici a. v. – 0,81 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dom kultúry[upraviť | upraviť zdroj]

V Dome kultúry sídli množstvo organizácií, jazykové školy, klubovňa ako aj Ľubovnianske osvetové stredisko, ktoré vzniklo v roku 1969. Je príspevkovou organizáciou Prešovského samosprávneho kraja. Hlavným poslaním strediska je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo-umeleckej činnosti, zachovávať kultúrne bohatstvo regiónu a organizovať kultúrne a vzdelávacie aktivity pre občanov.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Cirkev, šport, pamiatky, školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Starej Ľubovni pôsobia 4 hlavné cirkvi.

Rímskokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Táto cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Rímskokatolícka cirkev má v správe 3 kostoly na území mesta.

Kostol sv. Mikuláša – centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho interiér ukrýva umelecké diela, z ktorých najcennejší je víťazný oblúk z konca 13. storočia, neskorogotická krstiteľnica, vrcholnogotická socha známa ako Madona z Ľubovne a bohato zdobené barokové oltáre- dominantou je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša. Ďalšou vzácnosťou sú neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Kostol je v správe rímskokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa. Nachádza sa v centre mesta- na Námestí sv. Mikuláša.

Kostol sv. Petra a Pavla – Sídlisko Západ[upraviť | upraviť zdroj]

Tento rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1999. Aj preto je ešte stále nazývaný ako,nový kostol" aj keď má už takmer 9 rokov. Kostol bol postavený predovšetkým pre obyvateľov miestneho sídliska Západ. Je moderne zariadený a stavaný v takomto štýle. Oltár tvorí veľký kríž, ktorý bol menený za nový iba nedávno. V marci tohto roku bola v kostole nainštalovaná krížová cesta. Kostol má kapacitu približne 240 miest na sedenie a 350 na státie, čo je dosť málo, nakoľko sídlisko Západ je najväčšie sídlisko v meste. Kostol bol vysvätený 22.11.1999 otcom biskupom Františkom Tondrom za prítomnosti predstaviteľov mesta a veľkého množstva kňazov.

Kostol sv. Jozefa - Podsadok[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Jozefa sa nachádza v mestskej časti Podsadok. V tejto časti mesta je vyše 700 veriacich

Kostol bol postavený v roku 1943, zvonica bola postavená o čosi neskôr. O duchovnú správu Podsadku sa starajú kňazi rímskokatolíckej farnosti Stará Ľubovňa.

Gréckokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala v skanzene

Druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Táto farnosť má v správe 1 chrám.

Chrám Matky ustavičnej pomoci[upraviť | upraviť zdroj]

Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. pri návšteve v Bratislave dňa 22. apríla 1990. Posviacku čiastočne ukončeného chrámu vykonal 7. novembra 1993 vtedajší pomocný biskup prešovskej eparchie vladyka Milan Chautur, CSsR. V roku 1998 sa správcom farnosti stal o. Kamil Dráb, ktorý pokračoval vo výstavbe. Taktiež je autorom ikon, ktoré sa nachádzajú na stenách chrámu a na ikonostase. Pod cerkvou sa nachádza pastoračné centrum, kde sa konajú aj rôzne hostiny, či svadby, taktiež slúži mladým na stretávanie. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici. Je v správe gréckokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.

Drevený chrám sv. archanjela Michala[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta sa nachádza aj drevená gréckokatolícka cerkev zasvätená svätému archanjelovi Michalovi. Chrám z druhej polovice 18. storočia sa dnes nachádza v skanzene, pôvodne stál v obci Matysová.

Pravoslávna cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Bohoslužby sa slúžia v pravoslávnom chráme.

Pravoslávny chrám[upraviť | upraviť zdroj]

Tento chrám už je dostavaný. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ. V regióne Stará Ľubovňa je vyše 1000 pravoslávnych veriacich.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania[upraviť | upraviť zdroj]

Nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského. O duchovnú správu v meste sa stará cirkevný zbor v Podolínci. Túto cirkev tvorí približne 50 veriacich na území mesta.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Ľubovniansky hrad – zachovaný hrad z 13. storočia. V 16. – 17. storočí prestavaný. Dnes v ňom sídli vlastivedné múzeum.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádzajú pomníky väčšinou venované padlým z vojen. Pomník venovaný padlým z druhej svetovej vojny sa nachádza na Námestí generála Štefánika pri Dome kultúry. Každoročne sa tu 8. mája konajú pietne akty venované pamiatke hrdinov. Pomníky na území mesta sú aj na rôznych kopcoch, ale sú to pomníky, venované ľuďom známym. Na Námestí sv. Mikuláša sú tiež menšie pomníky, ktoré sú na česť padlým vo vojne.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

V Starej Ľubovni je park na Námestí sv. Mikuláša v centre mesta okolo fontány, je to obľúbené oddychové miesto. A takisto aj pešia zóna na Obchodnej ulci. Na oboch miestach sú lavičky a oddychová zóny pre obyvateľov mesta aj navštevníkov. Krásne prostredie, ktorého stred tvorí fontána je skvelým miestom na oddych.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Šport v Starej Ľubovni sa už dlhé roky teší veľkej popularite. Momentálne kraľuje v meste futbal, aj volejbal, keď klub VKM Stará Ľubovňa hra extraligu. Pevnú základňu má v Starej Ľubovni stolný tenis, ktorý sa teší veľkej obľube. Žiacky futbal, ktorý zastrešuje klub Junošport dosahuje skvelé výsledky na futbalovej scéne.

MFK Goral Stará Ľubovňa[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa je klub ktorý učinkoval v I. lige. Vznikol v roku 1923. Klub vo svojej histórii niesol rôzne názvy ŠK, Slavoj, Skrutkáreň, Rekostav, FK, MFK a od sezóny 2007/08 má klub názov MFK Goral. Najväčšie úspechy klub dosiahol pod názvom Skrutkáreň v 60 – 70 rokoch minulého storočia, kedy sa prebojoval do vtedajšej divízie. Nedávno dosial klub veľký úspech keď postúpil do I. ligy. Ale v tej sa už nedokázal udržať a zostúpil do II. ligy.

TJ Slobytermia Stará Ľubovňa[upraviť | upraviť zdroj]

Stolnotenisový klub, ktorý zastrešuje mestská firma Slobyterm. Klub je rozdelený na tím A,B a C. Klub A momentálne učinkuje v tretej lige, kde podáva veľmi dobré výsledky. Klub má ambíciu postúpiť do druhej ligy a v uplynulej sezóne mal k tomu veľmi blízko, keď mu postup ušiel len o pár bodov. Tím B učinkuje v IV. lige, kde si vedie tiež dobre. Tím C pôsobí v V. stolnotenisovej lige a hrá svoje zápasy v obci Lesnica. TJ Slobytermia organizuje aj podujatia stolného tenisu ako napr. reprezentačné zápasy, ktoré sa často uskutočňujú práve v Starej Ľubovni, kde miestny fanušíkovia vytvoria vždy búrlivú atmosféru, ktorá povzbudzuje národný tím k skvelým výsledkom, alebo aj Exhibície stolného tenisu.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Ľubovniansky jarmok[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhľadávaná akcia v meste Stará Ľubovňa. jarmok sa teší veľkej popularite už veľa rokov. Každoročne sa tu stretávajú tisíce ľudí z celého regiónu. Predajné stánky sú na Námestí sv. Mikuláša, na ulici 1. mája, Popradskej a Levočskej ulici. každoročne sú na jarmoku aj rôzne atrakcie pre deti- kolotoče, detské stánky a pod. Pri Dome služieb (komunál) je každý rok aj tribúna, kde je stále bohatý kultúrny program s množstvom účinkujúcich. Ľubovniansky jarmok sa vždy koná posledný septembrový víkend.

Kľúč od pevnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná súťaž v štýle Pevnosti Boyard. Každoročne sa koná na Ľubovnanskom hrade za účasti stredoškolskej mládeže z celého Slovenska ale aj Poľska a Českej republiky. Náročné disciplíny, fyzická záťaž sú súčasťou tohto podujatia.

Salašnícka noc[upraviť | upraviť zdroj]

Podujatie, ktoré už každoročne organizuje Salaš u Franka- známy motorest v Starej Ľubovni. Tisíce ľudí tlačiacich sa na parkovisku pred podnikom sú svedkami skvelej zábavy a pestrého kulturného programu.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 5 základných škôl, z toho jedna je cirkevná.

  • Najväčšou základnou školou v meste je ZŠ Komenského. Navštevuje ju viac ako 1 000 žiakov. Nachádza sa na sídlisku Západ. Vzhľadom na jej výhodnú polohu je najväčšou školou v meste.
  • Najstaršou školou je ZŠ Levočská. Nachádza sa v blízkosti centra mesta na Levočskej ulici. Na tejto škole má veľkú tradíciu volejbal a takisto recitačná a tvorivá činnosť.
  • Najmladšou školou je ZŠ Za vodou. Slávnostne otvorená bola v školskom roku 1996/1997. Tradíciu na tejto škole má futbal. Škola sa nachádza na sídlisku Východ.
  • ZŠ sv. Cyrila a Metoda je jedinou cirkevnou základnou školou v meste. Vyučuje a vychováva žiakov v kresťanskom duchu. Každý utorok sú v budove školy sväté omše.
  • Špeciálna základná škola je jedinou svojho druhu v meste. Navštevujú ju deti s mentálnym a fyzickým postihnutím. Škola sa nachádza na Levočskej ulici.

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

V Starej Ľubovni je 6 stredných škôl rôzneho druhu a zamerania.

  • Gymnázium Terézie Vansovej je jediné štátne gymnázium na území mesta a okresu Stará Ľubovňa. Bolo založené v roku 1948. Nachádza sa ulici 17. novembra. Poskytuje dva druhy štúdia – štvorročné a osemročné.
  • Obchodná akadémia je škola s ekonomickým zameraním, ktorá ponúka na štúdium dva odbory- obchodná akadémia a škola podnikania. Škola sa nachádza na Jarmočnej ulici v blízkosti sídliska Východ.
  • [Stredné odborné učilište Levočská je škola zo zameraním na elektrotechniku, krajčírstvo či stolárstvo. Škola ponúka štvorročné a trojročné odbory, nachádza sa na Levočskej ulici.
  • Stredné odborná škola Jarmočná je škola s poľnohospodárskym zameraním ale aj inými zaujímavými odbormi. Je druhou školou na Slovensku, ktorá ponúka odbor CHOVATEĽ- chov koní a jazdectvo.
  • Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša je najmladšou školou v okrese. Vznikla v šk. roku 2005/2006. Ponúka alternatívny učebný plán (AUP). Zriaďovateľom školy je Biskupský úrad v Spišskej kapitule. Škola sa nachádza na Štúrovej ulici pri sídl. Západ.
  • Odborné učilište internátne je špeciálna škola pre telesne a mentálne postihnutých študentov. Je jedinou svojho druhu v regióne. V areáli sa nachádza aj internát s ubytovaním. Škola sa nachádza na Levočskej ulici.

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katolícka univerzita v Ružomberku, Detašované pracovisko Stará Ľubovňa. Pobočka tejto univerzity sa nachádza aj v Starej Ľubovni v odbore Sociálna práca a manažment. Pracovisko sídli na Nám. gen. Štefánika a na ulici Štúrovej.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marián Hossa, profesionálny hokejista, slovenský reprezentant, syn bývalého kouča slovenskej hokejovej reprezentácie. Pred presťahovaním do Trenčína žili v neďalekom Podolínci.
  • Zita Pleštinská, poslankyňa Európskeho parlamentu
  • Ján Melkovič

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdušná fotografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Michal Biganič je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]