Stará Lehota
| Stará Lehota | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Nadmorská výška | 326 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 16,17 km² (1 617 ha) |
| Obyvateľstvo | 233 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 14,41 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1348 |
| Starosta | Jaroslav Pikus[2] (SDKÚ-DS) |
| PSČ | 916 35 |
| ŠÚJ | 506516 |
| EČV | NM |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Stará Lehota je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Radová dedina leží v doline pohoria Považský Inovec, v hornej časti údolia Modrovského potoka, 326 m n. m.
Dejiny [upraviť]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348, kedy sa spomína namiesto súčasných dvoch (Starej a Novej) len jedna Lehota (Lehata). Pravdepodobne už v tej dobe išlo o celé územie, v ktorom sa vyskytovali obe osady. Názov obce napovedá o jej vzniku. Ľuďom, ktorí sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti udeľovali zemepáni na určitý čas úľavu – lehotu od odvodov, naturálnych dávok či peňažnej renty. Stará Lehota, podobne ako aj ostatné obce stredného Považia patrila panstvu Tematín a neskôr početným zemanom. Vďaka čiastočnej geografickej izolácii sa na lehotách udržali zvyky a tradície dlhšie ako v iných obciach mikroregiónu. Ešte v 1. polovici 20. stroročia sa gazdovi pred prvou oračkou pripravovalo zvláštne jedlo, záprah aj gazda sa pokropili svätenou vodou. Tento úkon mal zabezpečiť gazdovi zdravie, dostatok vlahy a ochranu obilia pred sneťou. Vyorané skaly sa kládli na násyp v bočnej svahovej časti poľa, ktorý spevňoval svah a zabraňoval erózii.
Jedným zo spôsobov obživy miestnych obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Významnou činnosťou bolo kosenie, chov domácich zvierat, najmä hovädzieho dobytka a oviec, ktoré mal na starosti obecný pastier. Najdôležitejším zdrojom obživy bol les. Popri ťažbe palivového a stavebného dreva, výrobe dreveného náradia bol výrazným zdrojom príjmov aj zber lesných plodov a húb.
Stavebné pamiatky [upraviť]
Katolícky kostol svätého Mikuláša biskupa bol pôvodne gotický. Pochádza zo 14. storočia, v roku 1778 bol renovovaný a v 20. storočí prestavaný. Vnútorné zariadenie je súčasné. Podľa patróna kostola je odvodený aj motív obecného znaku. Strieborná postava sv. Mikuláša stojí na striebornej pažiti, v pravej ruke drží barlu a v ľavej knihu s troma zlatými guľami.
Okolie [upraviť]
Jaskyňa Pod Teplým vrchom neoplýva krasovou výzdobou, no je dokladom o krasovatení karbonatických hornín. Nachádza sa nad záchytom vodného zdroja južne od Starej Lehoty a dosahuje dĺžku niekoľko desiatok metrov. V súčasnosti je neprístupná a o jej sprístupnení pre verejnosť sa zatiaľ neuvažuje. Viažu sa na ňu viaceré povesti.
Poloha obce poskytuje vhodné podmienky na turistiku a cykloturistiku, atraktívnou a pomerne blízkou destináciou je zrúcanina hradu Tematín, ako aj pestré lesy Považského Inovca.
V katastrálnom území obce sa nachádza časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Jaroslav Pikus je v zozname. Dostupné online.
