Stará Lehota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°39′06″S 17°56′50″V / 48.651667°S 17.947222°V / 48.651667; 17.947222
Stará Lehota
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Nadmorská výška 326 m n. m.
Súradnice 48°39′06″S 17°56′50″V / 48.651667°S 17.947222°V / 48.651667; 17.947222
Rozloha 16,17 km² (1 617 ha) [1]
Obyvateľstvo 228 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 14,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1348
Starosta Jaroslav Pikus[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 916 35 (pošta Modrová)
ŠÚJ 506516
EČV NM
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: staralehota.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Stará Lehota je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Radová dedina leží v doline pohoria Považský Inovec, v hornej časti údolia Modrovského potoka, 326 m n. m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348, kedy sa spomína namiesto súčasných dvoch (Starej a Novej) len jedna Lehota (Lehata). Pravdepodobne už v tej dobe išlo o celé územie, v ktorom sa vyskytovali obe osady. Názov obce napovedá o jej vzniku. Ľuďom, ktorí sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti udeľovali zemepáni na určitý čas úľavu – lehotu od odvodov, naturálnych dávok či peňažnej renty. Stará Lehota, podobne ako aj ostatné obce stredného Považia patrila panstvu Tematín a neskôr početným zemanom. Vďaka čiastočnej geografickej izolácii sa na lehotách udržali zvyky a tradície dlhšie ako v iných obciach mikroregiónu. Ešte v 1. polovici 20. stroročia sa gazdovi pred prvou oračkou pripravovalo zvláštne jedlo, záprah aj gazda sa pokropili svätenou vodou. Tento úkon mal zabezpečiť gazdovi zdravie, dostatok vlahy a ochranu obilia pred sneťou. Vyorané skaly sa kládli na násyp v bočnej svahovej časti poľa, ktorý spevňoval svah a zabraňoval erózii.

Jedným zo spôsobov obživy miestnych obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Významnou činnosťou bolo kosenie, chov domácich zvierat, najmä hovädzieho dobytka a oviec, ktoré mal na starosti obecný pastier. Najdôležitejším zdrojom obživy bol les. Popri ťažbe palivového a stavebného dreva, výrobe dreveného náradia bol výrazným zdrojom príjmov aj zber lesných plodov a húb.

Stavebné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícky kostol svätého Mikuláša biskupa bol pôvodne gotický. Pochádza zo 14. storočia, v roku 1778 bol renovovaný a v 20. storočí prestavaný. Vnútorné zariadenie je súčasné. Podľa patróna kostola je odvodený aj motív obecného znaku. Strieborná postava sv. Mikuláša stojí na striebornej pažiti, v pravej ruke drží barlu a v ľavej knihu s troma zlatými guľami.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyňa Pod Teplým vrchom neoplýva krasovou výzdobou, no je dokladom o krasovatení karbonatických hornín. Nachádza sa nad záchytom vodného zdroja južne od Starej Lehoty a dosahuje dĺžku niekoľko desiatok metrov. V súčasnosti je neprístupná a o jej sprístupnení pre verejnosť sa zatiaľ neuvažuje. Viažu sa na ňu viaceré povesti.

Poloha obce poskytuje vhodné podmienky na turistiku a cykloturistiku, atraktívnou a pomerne blízkou destináciou je zrúcanina hradu Tematín, ako aj pestré lesy Považského Inovca.

V katastrálnom území obce sa nachádza časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jaroslav Pikus je v zozname. Dostupné online.