Stará Turá
| Stará Turá | |
| mesto | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Región | Podjavorinské kopanice |
| Nadmorská výška | 279 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 50,94 km² (5 094 ha) |
| Obyvateľstvo | 9 338 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 183,31 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1392 |
| Primátor | Ján Kišš[2] (SMER) |
| PSČ | 916 01 |
| ŠÚJ | 506524 |
| EČV | NM |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
|
Poloha mesta na Slovensku
|
|
|
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Stará Turá | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.staratura.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Stará Turá (maď. Ótura, nem. Alt Turn) je mesto na západnom Slovensku ležiace na juhozápade Trenčianskeho kraja na moravsko-slovenskom pomedzí v severnej časti Myjavskej pahorkatiny, v regióne Kopaníc. Na moravskej strane hraničí s Juhomoravským krajom. Mesto so svojím okolím patrí do Podjavorinského kopaničiarskeho kraja. Svedčí o tom i množstvo miestnych častí a kopaníc v okolí, rozprestierajúcich sa medzi Malými Karpatami a Bielymi Karpatami.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Časti mesta [upraviť]
- Papraď
- Topolecká
- Súš
- Černochov Vrch
- Drgoňova Dolina
- Durcova Dolina
- Jazviny
- U Mikulcov
- U Škriečkov
- Hlavina
- Lazy
- Trávniky
- U Samkov
- Dúbrava
Ulice [upraviť]
- Hurbanova
- Štefánikova
- SNP
- Mýtna
- Družstevná
- 8. apríla
- Lipová
- Holubyho
- Komenského
- Jiráskova
- Nám.Dr.Alberta Schweitzera
- Dr.D.Úradníčka
- Dibrovova
- Hlubockého
- Husitská cesta
- Hviezdoslavova
- Kozmonautov
- Mierová
- Ľ. Podjavorinskej
- Športová
- nám. Slobody
- Štúrova
- Slnečná
- Sadová
- nám. sestier Royových
- Lúčna
- Němcovej
- Uhrova
- Sasinkova
Vodné toky [upraviť]
- Potok Tŕstie (niekedy sa udáva ako Topolecký potok alebo Dudváh)
- Potok Kostolník
Vodné plochy [upraviť]
- Dubník I a II
Dejiny [upraviť]
Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase dostal Stibor zo Stiboríc. Súčasťou čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku feudalizmu v Uhorsku.
Rozvoj Starej Turej možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané zásluhy pri chytení Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum). Na základe udeleného privilégia boli Staroturania oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. Toto privilégium, ktoré pomáhalo obchodnej a trhovej činnosti mestečka, niekoľkokrát potvrdili ďalší uhorskí panovníci.
Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafran a vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo. Staroturania sa preslávili aj ako prví zakladatelia bryndziarní na Slovensku.
Starej Turej sa stratami na životoch i veľkými materiálnymi škodami (mesto takmer vyhorelo) nevyhli ani udalosti v roku 1848.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
- Ľudová hudba Poľun (Podjavorinský orchester ľudových nástrojov)
- Ľudová hudba Čančatá
Stavby [upraviť]
- bývalý obecný dom – Angora
Pamiatky [upraviť]
- Kaplnka Svätého kríža z roku 1820.
- Evanjelický kostol – posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784
- Stará veža na mestskom cintoríne – tzv. Husitská veža.z r. 1569.(podla niektorých miestnych ľudi, bola veža súčasťou kostola, ktorý zhorel) slúžila ako strážna veža čachtického panstva (je z nej vidieť až na čachtický hrad)
- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1758.
Pomníky [upraviť]
- Nárcie – osada vypálená nacistami počas SNP
- pamätník SNP v Hlavine
- pomník I. D. Dibrova – pred Hotelom Lipa, v lese pod Veľkou Javorinou
- stĺp hanby ((alebo pranier) nedávno sa zistilo že by mohlo ísť o obelisk)
- pomníky rumuských vojakov padlých pri oslobodzovaní mesta v apríli 1945
- pamätník obetiam prvej svetovej vojny
- pamätník osloboditeľov
- pamätník Jána Potfaja
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Doprava [upraviť]
Mestom prechádza jednokoľajná železničná trať ŽSR 121 Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce – Veselí nad Moravou daná do prevádzky 1. septebmbra 1929. Mesto sa nachádza na spojnici medzi mestami Myjava a Nové Mesto nad Váhom.
Osobnosti [upraviť]
- Kristína Royová (* 1860 – † 1936), evanjelická spisovateľka a redaktorka
- Peter Pavol Bartoš (* 1901 – † 1975), pedagóg a matematik
- Ján Hučko (* 1929 – † 2001), historik
- Viliam Klimáček (* 1958), dramatik
Partnerské mestá [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ján Kišš je v zozname. Dostupné online.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará Turá.
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- www.staratura.sk – oficiálne stránky mesta