Stará Turá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′36″S 17°41′56″V / 48.776667°S 17.698889°V / 48.776667; 17.698889
Stará Turá
mesto
Stara tura kostol.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Podjavorinské kopanice
Nadmorská výška 279 m n. m.
Súradnice 48°46′36″S 17°41′56″V / 48.776667°S 17.698889°V / 48.776667; 17.698889
Rozloha 50,94 km² (5 094 ha) [1]
Obyvateľstvo 9 207 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 180,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Primátor Anna Halinárová[3] (SMER-SD)
PSČ 916 01
ŠÚJ 506524
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Stará Turá
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.staratura.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Vodná nádrž Dubník

Stará Turá (maď. Ótura, nem. Alt Turn) je mesto na západnom Slovensku ležiace na juhozápade Trenčianskeho kraja na moravsko-slovenskom pomedzí v severnej časti Myjavskej pahorkatiny, v regióne Kopaníc. Na moravskej strane hraničí s Juhomoravským krajom. Mesto so svojím okolím patrí do Podjavorinského kopaničiarskeho kraja. Svedčí o tom i množstvo miestnych častí a kopaníc v okolí, rozprestierajúcich sa medzi Malými Karpatami a Bielymi Karpatami.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hurbanova
  • Štefánikova
  • SNP
  • Mýtna
  • Družstevná
  • 8. apríla
  • Lipová
  • Holubyho
  • Komenského
  • Jiráskova
  • Nám.Dr.Alberta Schweitzera
  • Dr.D.Úradníčka
  • Dibrovova
  • Hlubockého
  • Husitská cesta
  • Hviezdoslavova
  • Kozmonautov
  • Mierová
  • Ľ. Podjavorinskej
  • Športová
  • nám. Slobody
  • Štúrova
  • Slnečná
  • Sadová
  • nám. sestier Royových
  • Lúčna
  • Němcovej
  • Uhrova
  • Sasinkova

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Potok Tŕstie (niekedy sa udáva ako Topolecký potok alebo Dudváh)
  • Potok Kostolník

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dubník I a II

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase dostal Stibor zo Stiboríc. Súčasťou čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku feudalizmu v Uhorsku.

Rozvoj Starej Turej možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané zásluhy pri chytení Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum). Na základe udeleného privilégia boli Staroturania oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. Toto privilégium, ktoré pomáhalo obchodnej a trhovej činnosti mestečka, niekoľkokrát potvrdili ďalší uhorskí panovníci.

Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafran a vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo. Staroturania sa preslávili aj ako prví zakladatelia bryndziarní na Slovensku.

Starej Turej sa stratami na životoch i veľkými materiálnymi škodami (mesto takmer vyhorelo) nevyhli ani udalosti v roku 1848.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • bývalý obecný dom – Angora

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol – posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784
  • Stará veža na mestskom cintoríne – tzv. Husitská veža.z r. 1569.(podľa niektorých miestnych ľudi, bola veža súčasťou kostola, ktorý zhorel) slúžila ako strážna veža čachtického panstva (je z nej vidieť až na čachtický hrad)
  • Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1758.
  • Kaplnka Svätého kríža z roku 1820.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nárcie – osada vypálená nacistami počas SNP
  • pamätník SNP v Hlavine
  • pomník I. D. Dibrova – pred Hotelom Lipa, v lese pod Veľkou Javorinou
  • stĺp hanby ((alebo pranier) nedávno sa zistilo že by mohlo ísť o obelisk)
  • pomníky rumuských vojakov padlých pri oslobodzovaní mesta v apríli 1945
  • pamätník obetiam prvej svetovej vojny
  • pamätník osloboditeľov
  • pamätník Jána Potfaja
  • pamätná tabuľa na mieste bývalej synagógy

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza jednokoľajná železničná trať ŽSR 121 Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce – Veselí nad Moravou daná do prevádzky 1. septebmbra 1929. Mesto sa nachádza na spojnici medzi mestami Myjava a Nové Mesto nad Váhom.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]