Stará planina
| Stará planina (Стара планина) | |
| Pohorie | |
 Pohľad z vrchu Kom
| |
| Štáty |  Bulharsko,  Srbsko
|
|---|---|
| Najvyšší bod | Botev |
| - výška | 2 376 m n. m. |
| Dĺžka | 530 km, západ-východ |
| Šírka | 15 - 50 km, sever-juh |
| Rozloha | 11 596 km² (1 159 600 ha) |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Tiahne sa v dĺžke okolo 560 km medzi vrchmi Vrška Čuka na hraniciach Bulharska a Srbska a zálivom Emine na pobreží Čierneho mora. Najvyššia časť pohoria sa nachádza v strednom Bulharsku. Najvyšším vrchom je Botev (2 376 m n. m.) nachádzajúci sa v Národnom parku Stredný Balkán. Pohorie dalo meno celému polostrovu a zohralo významnú úlohu pri vývoji bulharského národa.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Stará planina je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy a nadväzuje na Karpaty.
Horská sústava Starej planiny sa delí na:
- Stará planina (v širšom zmysle):
- Predbalkanat/Predplaninite (Predbalkán)
- Stará planina (v užšom zmysle)
- Zadbalkanski kotlovini (Zabalkánske kotliny)
- Strednogorie (Stredohorie)
Predbalkanat na severe postupne prechádza do Dolnodunajskej nížiny. Do vlastnej Starej planiny z juhu zasahuje 11 významných dolín (Zadbalkanske kotlovini), ktoré prebiehajú severojužným smerom od hraníc medzi Srbskom a Bulharskom na západe po Čierne more na východe, a na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Sredna gora.
Stará planina (v širšom zmysle) sa skladá z menších geomorfologických celkov radených ako samostatné pohoria. Tieto sa zvyknú zoskupovať do týchto celkov:
- Východosrbské rudohorie
- Západná Stará planina siahajúca od vrchu Vraška Čuka k priesmyku Arabakonak s celkovou dĺžkou 190 km a najvyšším bodom Midžur (2 169 m).
- Stredná Stará planina od Arabakonaku k priesmyku Vratnik s celkovou dĺžkou 207 km. Najvyšším vrchom v tejto časti pohoria je Botev (2 376 m).
- Východná Stará planina od priesmyku Vratnik po záliv Emine je dlhý 160 km. Najvyšším vrchom je Balgarka (1 181 m). Východná časť pohoria je najnižšia.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Stará planina je rozvodím medzi úmoriami Čierneho a Egejského mora. Pohorím prechádza najväčšia Bulharská rieka Iskar, ktorá v ňom vyformovala Iskarskú tiesňavu. Medzi ďalšie rieky, ktoré pramenia v pohorí, patrí Timok, Arčar, Lom, Cibrica, Ogosta, Skat, Vit, Osam, Jantra a Rusenski Lom. Pramení tu aj rieka Kamča, ktorá tečie priamo do Čierneho mora. V oblasti nie je zas najviac prameňov minerálnych vôd,ale aj napriek tomu sa tu nachádza niekoľko kúpeľných miest ako Varšec, Šipkovo a Vonešta Voda.
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Stará planina je vrásové-násunové pohorie jurského až oligocénneho veku, ktoré vzniklo počas alpínskeho vrásnenia. Je súčasťou alpsko-himalájskej horskej sústavy, ktorá siaha od Álp až do Indonézie. Masy hornín boli tlačené približne na sever až severoseverovýchod na svoje predpolie tvorené Moeskou platformou.
Z hľadiska regionálnej geológie sa Stará planina (balkanidy) delí na predbalkánsku zónu, zónu Starej planiny a strednogorskú zónu[1]. Predbalkán je podobnej vrásovej stavby ako západoeurópske pohorie Jura. Zvyšok pohoria má typickejšiu príkrovovú stavbu s príkrovmi zahŕňajúcimi staré kryštalické horniny.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Mísař, Z., 1987: Regionální geologie světa. Academia, Praha, 708 s.
- Král, Václav: Fyzická geografie Evropy, Academia 2001
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará planina
