Stará planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stará planina
(Стара планина)
Pohorie
Kom stara planina pano.jpg
Pohľad z vrchu Kom
Štát Bulharsko, Srbsko
Najvyšší bod Botev
 - výška 2 376 m n. m.
Dĺžka 530 km, západ-východ
Šírka 15 - 50 km, sever-juh
Rozloha 11 596 km² (1 159 600 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Pohorie Balkán na sevorvýchode, vidno i Rodopy, Pirin a pohorie Rila
Pohorie Balkán na sevorvýchode, vidno i Rodopy, Pirin a pohorie Rila

Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Tiahne sa v dĺžke okolo 560 km medzi vrchmi Vrška Čuka na hraniciach Bulharska a Srbska a zálivom Emine na pobreží Čierneho mora. Najvyššia časť pohoria sa nachádza v strednom Bulharsku. Najvyšším vrchom je Botev (2 376 m n. m.) nachádzajúci sa v Národnom parku Stredný Balkán. Pohorie dalo meno celému polostrovu a zohralo významnú úlohu pri vývoji bulharského národa.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Stará planina je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy a nadväzuje na Karpaty.

Horská sústava Starej planiny sa delí na:

Predbalkanat na severe postupne prechádza do Dolnodunajskej nížiny. Do vlastnej Starej planiny z juhu zasahuje 11 významných dolín (Zadbalkanske kotlovini), ktoré prebiehajú severojužným smerom od hraníc medzi Srbskom a Bulharskom na západe po Čierne more na východe, a na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Srednogorie.

Stará planina (v širšom zmysle) sa skladá z menších geomorfologických celkov radených ako samostatné pohoria. Tieto sa zvyknú zoskupovať do týchto celkov:

  • Východosrbské rudohorie
  • Západná Stará planina siahajúca od vrchu Vraška Čuka k priesmyku Arabakonak s celkovou dĺžkou 190 km a najvyšším bodom Midžur (2 169 m).
  • Stredná Stará planina od Arabakonaku k priesmyku Vratnik s celkovou dĺžkou 207 km. Najvyšším vrchom v tejto časti pohoria je Botev (2 376 m).
  • Východná Stará planina od priesmyku Vratnik po záliv Emine je dlhý 160 km. Najvyšším vrchom je Balgarka (1 181 m). Východná časť pohoria je najnižšia.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stará planina je rozvodím medzi povodiami Čierneho a Egejského mora. Pohorím prechádza najväčšia Bulharská rieka Iskar, ktorá v ňom vyformovala Iskarskú tiesňavu. Medzi ďalšie rieky, ktoré pramenia v pohorí, patrí Timok, Arčar, Lom, Cibrica, Ogosta, Skat, Vit, Osam, Jantra a Rusenski Lom. Pramení tu aj rieka Kamča, ktorá tečie priamo do Čierneho mora. V oblasti nie je zas najviac prameňov minerálnych vôd,ale aj napriek tomu sa tu nachádza niekoľko kúpeľných miest ako Varšec, Šipkovo a Vonešta Voda.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch Kozia stena

Stará planina je vrásové-násunové pohorie jurskéhooligocénneho veku, ktoré vzniklo počas alpínskeho vrásnenia. Je súčasťou alpsko-himalájskej horskej sústavy, ktorá siaha od Álp až do Indonézie. Masy hornín boli tlačené približne na sever až severoseverovýchod na svoje predpolie tvorené Moeskou platformou.

Z hľadiska regionálnej geológie sa Stará planina (balkanidy) delí na predbalkánsku zónu, zónu Starej planiny a strednogorskú zónu[1]. Predbalkán je podobnej vrásovej stavby ako západoeurópske pohorie Jura. Zvyšok pohoria má typickejšiu príkrovovú stavbu s príkrovmi zahŕňajúcimi staré kryštalické horniny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mísař, Z., 1987: Regionální geologie světa. Academia, Praha, 708 s.
  • Král, Václav: Fyzická geografie Evropy, Academia 2001

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]