Staré sprisahanectvo
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Staré sprisahanectvo Alte Eidgenossenschaft
|
||||||
geografia
|
||||||
| hlavné mesto: | ||||||
| obyvateľstvo | ||||||
|
národnostné zloženie:
|
||||||
| štátny útvar | ||||||
|
zánik:
|
francúzska invázia
|
|||||
|
||||||
Staré sprisahanectvo alebo starý (prísažný) spolok alebo stará konfederácia (po nemecky alte Eidgenossenschaft) je označenie pre podobu švajčiarskej „konfederácie“ (švajčiarskeho sprisahanectva), ktorú mala od spojenia kantónov Uri, Schwyz a Unterwalden v roku 1291 (Večný spolok) až do príchodu Francúzov a začiatok Helvétskej republiky v roku 1798.
Nebol to ani národný štát, ani zväzok štátov, ale len voľné spolkové spojenie, ktoré bolo silno formované mocenskými záujmami jednotlivých členov. Pozostávalo z vlastných členských štátov (ich počet stále stúpal, od roku 1513 to bolo trinásť sídiel) s ich poddanskými územiami, ako aj zo spriaznených sídiel a spoločných panstiev.