Starí Slováci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Starí Slováci je u niektorých historikov, archeológov a jazykovedcov (zoznam 32 zástancov pozri napr. [1]) označenie pre predkov dnešných Slovákov žijúcich na území dnešného Slovenska a okolí zhruba pre obdobie 8./9. – 10. storočia; u niektorých autorov už od 6. storočia (potom často alternatívne k pojmu Slováci).

Výraz sa používa už od konca 19. storočia, kedy sa začala formovať moderná slovenská profesionálna veda. Veľmi málo sa používal v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Podľa väčšiny prívržencov termínu má ísť najmä o ekvivalent označení typu starí Maďari, starí Česi a pod.

Niektorí autori pojmom starí Slováci označujú až (resp. aj) predkov dnešných Slovákov približne pred 15. storočím, často alternatívne k označeniu Slováci (napr. Ján Stanislav).

Vysvetlenie používania termínu Starí Slováci niektorými odborníkmi:

"Preto by sme našich predkov do istého obdobia, hranicu by bolo možno určiť konsenzom, rámcovo môže ísť o 10. (najneskoršie o 12.) storočie mali nazývať starými Slovákmi a od dohodnutého medzníka potom Slovákmi"[2]

- prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc.

"Označenie starí Slováci sa svojím základným významom neodlišuje od pomenovania Slováci. Rozdiel je len v tom, že spojenie starí Slováci sa používa na označenie Slovákov, ktorí žili v staršom období slovenských dejín"[3]

- prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc.

"termín starí Slováci nie je nejaké slovenské špecifikum. Poznáme starých Rimanov a starý Rím, starých Germánov a starých Maďarov. Môže niekto tvrdiť, že títo nie sú predkami dnešných Talianov, Nemcov alebo Maďarov? Prečo sa Slovákom tento termín upiera?"[4]

- prof. PhDr. Vincent Sedlák, CSc.

Alternatívne terminologické prístupy[upraviť | upraviť zdroj]

Najmä v druhej polovici 20. storočia a u mnohých autorov je doteraz bežné – najmä pre obdobie okolo 9. storočia - hovoriť o Slov(i)enoch, pričom ale tento pojem je problematický v tom, že niektorí autori ho chápu len ako akési staršie označenie pre Slovákov (to by bol potom ekvivalent pojmu starí Slováci), iní ako akési súhrnné označenie pre veľkomoravských predkov dnešných Moravanov a Slovákov (napr. Třeštík, Steinhübel), iní ako označenie pre všetkých obyvateľov jadra Veľkej Moravy okrem elitnej vrstvy (napr. Dejiny Slovenska), iní len ako synonymum pre slovo Slovania a ďalší jeho význam vôbec nešpecifikujú. Navyše je výraz nepreložiteľný do mnohých západoeurópskych jazykov, kde sa po preklade zmení buď na slovo Slovinci alebo na slovo Slovania. Od 10. storočia potom títo autori spravidla hovoria o Slovákoch. Steinhübel sa prihovára aj za používanie výrazu Nitrania od 8. do 12. storočia.

Ďalšia skupina pre obdobie do 9. storočia hovorí spravidla o Slovanoch, od 10. storočia o Slovákoch.

Iná skupina (napr. Bartl alebo Encyklopédia Slovenska) hovorí najprv o Slovanoch, v 8. a 9. stor. o formovaní Slovákov (prvej fáze formovania slovenskej národnosti), od 10. storočia o Slovákoch. Archeologička Štefanovičová hovorí do 9. storočia o Slovanoch alebo Slovenoch, o formovaní Slovákov v 10. storočí a od 11. stor. o Slovákoch.

Ďalšia skupina historikov/jazykovedcov (napr. Chropovský po roku 1989, Kučera po roku 1989, Hrušovský, Ďurica, Doruľa a viacerí zahraniční vedeckí pracovníci) hovorí o Slovákoch už od 6./7. storočia. Viacerí z tejto skupiny dnes pripúšťajú ako alternatívu výraz „starí Slováci“.

Učebnice pre základné a stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roka 2008 médiá uviedli, že termín starí Slováci budú obsahovať nové dejepisné osnovy pre základné a stredné školy.

Pokiaľ ide o doterajšie učebnice dejepisu, v aktuálnej učebnici dejepisu pre gymnáziá schválenej ministerstvom školstva v roku 2000 sa v súvislosti so Samovou ríšou hovorí o „naddunajských Slovanoch“ a v súvislosti s Veľkou Moravou, že:

  • „etnický základ jadra Veľkomoravskej ríše tvorili Moravania a Slováci“ (teda nie starí Slováci, ale rovno Slováci)
  • obyvatelia Slovenska a Moravy sa nazývali „Sloveni, Slovieni, ich jazykom bola slovienčina, bol to akýsi staroslovenský jazyk, z ktorého sa ďalším vývojom vyčlenili tak slovenské, ako aj moravské nárečia“
  • etnogenéza Slovákov začala so vznikom Pribinovho kniežatstva (okolo 800)
  • “najneskôr na začiatku 10. storočia“ už môžeme hovoriť o Slovákoch a nie o Slovienoch

V učebnici pre základné školy schválenej ministerstvom v roku 1996 sa o Slovákoch hovorí zhruba od 10. stor., pre obdobie Veľkej Moravy sa len okrajovo poznamenáva, že asi je správne chápať vtedajší výraz Slovieni ako obyvateľstvo východnej časti obyvateľstva štátu (teda predkov Slovákov) a Moravania ako obyvateľstvo západnej časti obyvateľstva štátu.

V česko-slovenskej učebnici z obdobia komunizmu pre základné školy schválenej ministerstvom školstva z roku 1987 a z roku 1988 sa hovorí namiesto o Slovákoch až do 14. storočia len o Slovanoch alebo o „domácom obyvateľstve“, ale obyvateľstvo Veľkej Moravy sa uvádza ako „západní Slovania“ a v časti o význame Veľkej Moravy ako „predkovia Čechov a Slovákov“. Podobne napríklad česko-slovenská učebnici dejepisu pre všeobecnovzdelávacie školy a pedagogické školy z obdobia komunizmu schválená v roku 1954 hovorí len o Slovanoch, v čase Veľkej Moravy a 10. stor. o Slovienoch a výraz Slováci používa až od 15. storočia.


Ďalšie podrobnosti pozri v článku Slováci a Dejiny slovenčiny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.voltaire.netkosice.sk/archive/slovensko/Stanovisko%20slovenskych%20historikov,%20archeologov%20a%20jazykovedcov.doc
  2. MARSINA, Richard. O slovenskej historickej terminológii. Bratislava : Bernolákova spoločnosť, 2001. (MULÍK, Peter (ed.) Slovo o slove. K niektorým problémom slovenskej historickej terminológie..) S. 18.
  3. DORUĽA, Ján. O krajine a vlasti starých Slovákov. Bratislava : Slavistický kabinet SAV, 2011. ISBN 9788089489046. S. 56.
  4. SEDLÁK, Vincent. Starí Slováci. Martin : Matica slovenská, 2009. (MARSINA, Richard; MULÍK, Peter (ed.) Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké je naše meno..) ISBN 9788081280238. S. 60.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]