Starý Knín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Starý Knín

Starý Knín je časť Nového Knína v Česku. V minulosti to bola samostatná obec, ale dnes s Novým Knínom stavebne, ako aj administratívne splynula. Bolo zlúčené aj číslovanie domov, Starý Knín tak je základnou sídelnou jednotkou na rovnomennom katastrálnom území. Nachádza sa z väčšej časti na ľavom brehu Kocáby.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Kníne pochádza z roku 1186, kedy sa v ňom stretli Bedřich a Konrád Ota Znojemský, aby tu po krvavej bitke pri Loděniciach podpísali mierovú zmluvu, ktorej dôsledkom bolo okrem iného začlenenie Moravy do zväzku zemí Koruny českej.

V roku 1321 vysadil Štěpán z Tetína na „nemeckom" práve dediny Knín, Dobříš, Kytín, Libčice a mestečko Dušníky pri meste Příbram. Niekedy medzi rokmi 13211331 došlo k oddeleniu časti osady, ktorá bola pred rokom 1331 povýšená na mestečko a neskôr sa začala menovať ako Nový Knín. Zvyšok osady zostal dedinou a neskôr sa dostal do rúk svetskej a v roku 1669 cirkevnej vrchnosti.

V 2. polovici 14. storočia sa o Starý Knín delilo niekoľko zemanov a rozdelenie panstva trvalo ešte na počiatku počiatku 16. storočia. V roku 1554 sa Starý Knín dostal do držania rodu Ježovských z Lúb. (Les medzi Starým Knínom a Malou Hrašticou sa podnes nazýva Ježov, rod pripomína i horáreň Ježovka u Dobříša.) Náhrobky niektorých členov rodu možno doteraz nájsť na vnútorných stenách lodi staroknínskeho kostola.

26. apríla 1601 sa Ludmila Ježovská z Lub vydala za Václava Vratislava z Mitrovic, zvaného Tureček (prezývku získal vďaka dobrodružnej výprave do Turecka, ktorej sa zúčastnil ako člen cisárskeho posla baróna Fridricha Krekvica). Za stavovského povstania zachoval vernosť Habsburgovcom a v roku 1629 bol povýšený do panského stavu. Zomrel 22. novembra 1635 a bol pochovaný pod dlažbou presbytéria staroknínského kostola.

V roku 1639 bol Starý Knín (rovnako ako široké okolie) ťažko postihnutý švédskym vpádom. Staroknínsky kostol sa zrejme najväčšej skaze vyhol, lebo sa v ňom doteraz zachovala neskoro renesančná cínová krstiteľnica z roku 1601.

Po vojne si Vratislavovovci z Mitrovíc vybudovali v areálu hospodárskeho dvora v Starom Kníne zámoček a zvyšky staršieho sídla nechali prestavať na sýpku.

Dňa 20. decembra 1669 predal Petr Vratislav z Mitrovíc zadlžené panstvo Rytierskemu rádu krížovníkov s červenou hviezdou, v ktorého rukách zostal do konca feudálneho zriadenia (Fara je v držaní rádu dodnes). Zámoček Vratislavovcov z Mitrovíc bol zmenený na faru a z dovtedajšej fary sa stal krížovnícky špitál.

V 17. a 18. storočí bol prestavaný kostol, čím získal v podstate (až na drobné zmeny) svoju terajšiu podobu.

V roku 1899 vznikol zbor dobrovoľných hasičov (osamostatnením staroknínskych členov dovtedajšieho zboru spoločného pre Starý i Nový Knín).

Na prelome 19. a 20. storočia bola radikálne prestavaná väčšia časť areálu krížovnického dvora do terajšej podoby.

V roku 1960 bol Starý Knín pripojený k Novému Knínu. Zjednotené bolo i číslovanie domov: domy v dovtedajšom Novom Kníne si zachovali pôvodné čísla, čísla dovtedajších staroknínskych domov byli zvýšené o 300.

V roku 1974 bolo otvorené letné kino.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starý Knín