Starý most (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°08′17″S 17°07′02″V / 48.1381°S 17.1173°V / 48.1381; 17.1173
Starý most
most
Stary most.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré mesto
Súradnice 48°08′17″S 17°07′02″V / 48.1381°S 17.1173°V / 48.1381; 17.1173
Poloha v rámci Bratislavy
AB-Brücke.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Pilier Starého mosta
Demontáž posledného mostného pola Starého mosta (29.4.2014)

Starý most (pôvodne: Most Františka Jozefa, Franz-Josef-Brücke, Ferencz József-híd, po prvej svetovej vojne Štefánikov most, po druhej svetovej vojne Most Červenej armády) bol most cez Dunaj v Bratislave. V čase jeho uzatvorenia bol najstarší pevný most cez Dunaj na území Bratislavy.

Pozostáva zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. Je dlhý 460 m. Je na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračuje na žiadnom konci mosta). Do roku 2010 tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Tá bola najprv vo večerných hodinách 31. decembra 2008 uzavretá pre všetky druhy dopravy okrem MHD a od 14. mája 2010 aj pre MHD. Následne bola pre havarijný stav mosta demontovaná. Od konca novembra prebieha jeho demontáž, pričom z tohto dôvodu je od 2. decembra 2013 uzavretý pre všetku dopravu.

Po jeho demontáži má byť na jeho mieste vybudovaný nový most, ktorý využije niektoré z pilierov Starého mosta, ktoré však budú nadstavené. Nový most bude slúžiť električkovej, cyklistickej a pešej doprave približne od jesene 2015.

1889 - 1945: Most Františka Jozefa, Štefánikov most[upraviť | upraviť zdroj]

Odhliadnuc od krátkodobo existujúceho mosta v 15. storočí bol prvým mostom v Bratislave pontónový most, ktorý bol postavený roku 1825 a nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľ. Štúra oproti kaviarni Berlinka. Postavili ho potom, ako rôzne drevené mosty neodolali neustálym škodám spôsobených plávajúcim ľadom. Tento pontónový most vydržal do roku 1891.

Nový most bol postavený v rokoch 1889 – 1890 a bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi, etc. Františkovi Jozefovi I., ktorý sa slávnostného otvorenia osobne zúčastnil. Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Nachádzal sa na železničnej trati Bratislava – Szombathely, otvorenej v tom istom roku. V čase prvej česko-slovenskej republiky sa volal Štefánikov most a viedla cez neho železničná trať cez Wolfsthal do Viedne (tzv. Viedenská električka), ktorej koľaje boli usadené na cestnej časti mostu a v centre zdieľala trate s bratislavskými mestskými električkami. Pred oslobodením mesta koncom druhej svetovej vojny (3. apríla 1945) bola ustupujúcou nemeckou armádou oceľová časť zničená a jeden pilier bol poškodený.

1945 - 2013: Most Červenej armády, Starý most[upraviť | upraviť zdroj]

Po dobytí Bratislavy sovietskymi vojskami postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci dnešný most. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, používal sa tento most až do decembra 2013. Na cestnej časti mostu boli uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom v Sade Janka Kráľa. Po tejto obnovenej trati premávala okrem cestnej dopravy tiež električka. Jej premávka po moste bola zastavená v roku 1961 z dôvodu pomaly sa zhoršujúceho stavu mostu a postupného zahusťovania dopravy na moste. Električkové koľaje a vedenie však na moste boli ešte aj v roku 1968. Železničná doprava na jednokoľajovej trati železničnej časti mostu slúžila až do roku 1983, kedy boli vlaky presmerované na Prístavný most. Pri rekonštrukcii mostu v roku 1984 bola odstránená železničná trať na mestskej a petržalskej časti, avšak na moste bola zachovaná kvôli pôvodne plánovanej rýchlodráhe. Pri rekonštrukcií sa na cestnej časti mostu vymenila pôvodná mostovka spolu s rokmi nevyužívanou električkovou traťou za betónovú mostovku a vymenili sa pôvodné mostné polia na staromestskej a petržalskej strane z roku 1890 za nové. To sa nakoniec stalo pre most osudným, keďže pod náporom hustej dopravy začal vďaka betónovej mostovke výrazne klesať. Od 31. decembra 2008 bol uzavretý pre individuálnu dopravu a zostala tu zachovaná len premávka MHD, od 15. mája 2010 sa pre kritický stav uzavrel aj pre a rovnako aj pre chodcov a cyklistov. V priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých bola vykonaná sanácia mostných pilierov a odstránila betónová mostovka vážiaca 28 ton. V roku 2011 bola vzhľadom na odlahčenie mosta opätovne sprístupnená pešia čast mostu pre chodcov a cyklistov. Koncom novembra 2013 sa začali práce na demontáži mosta, kvôli čomu bol most 2. decembra 2013 uzatvorený pre všetku dopravu.

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti prebieha demontáž mosta, ktorej ukončenie sa predpokladá na jar 2014. Most by následne mal byť nahradený novým na rovnakom mieste - pre jeho účely sa plánuju zachovať dva piliere pôvodného mosta. Nový most bude slúžiť električkovej doprave a v prípade potreby ho tiež budú môcť využiť záchranné zložky. Električková trať bude na súčasnú sieť napojená na Šafárikovom námestí (zároveň bude zdvojkoľajnená existujúca trať na Štúrovej), na petržalskej strane bude vedená v prvej etape po Jantárovú cestu, neskôr sa plánuje predĺženie do Janíkovho dvora na juhu Petržalky. Demontáž mosta začala v posledné dni novembra 2013, k uzavretiu mosta došlo 2. decembra 2013 okolo 8:15. Predpokladaný termín otvorenia nového mosta je v polovici roku 2015. Električková trať bude vybudovaná ako tram-train s dvomi rozchodmi a v budúcnosti by mala umožniť podľa potreby aj prevádzku duálnych vozidiel, ktoré by mohli prechádzať z električkovej siete na železničnú a naopak.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]