Starý most (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad z Tyršovho nábrežia
Pilier Starého mosta
Starý most, v pozadí stavenisko Eurovea

Starý most (pôvodne: Most Františka Jozefa, Franz-Josef-Brücke, Ferencz József-híd, po prvej svetovej vojne Štefánikov most, po druhej svetovej vojne Most Červenej armády) je najstarší (ešte stojaci) most cez Dunaj v Bratislave.

Pozostáva zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. Je dlhý 460 m. Je na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračuje na žiadnom konci mosta). Do roku 2010 tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Tá bola najprv vo večerných hodinách 31. decembra 2008 uzavretá pre všetky druhy dopravy okrem MHD a od 14. mája 2010 aj pre MHD. Následne bola pre havaríjny stav mosta demontovaná. Most je momentálne prístupný len chodcom a cyklistom.

Obsah

Dejiny [upraviť]

Odhliadnuc od krátkodobo existujúceho mosta v 15. storočí bol prvým mostom v Bratislave pontónový most, ktorý bol postavený roku 1825 a nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľ. Štúra oproti kaviarni Berlinka. Postavili ho potom, ako rôzne drevené mosty neodolali neustálym škodám spôsobených plávajúcim ľadom. Tento pontónový most vydržal do roku 1891.

Most bol postavený v rokoch 1889 – 1890 a bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi, etc. Františkovi Jozefovi I., ktorý sa slávnostného otvorenia osobne zúčastnil. Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Nachádzal sa na železničnej trati Bratislava – Szombathely, otvorenej v tom istom roku. V čase prvej česko-slovenskej republiky sa volal Štefánikov most a premávala cez neho tzv. Viedenská električka, ktorej koľaje boli usadené na cestnej časti mostu. Pred oslobodením mesta koncom druhej svetovej vojny (3. apríla 1945) bola ustupujúcou nemeckou armádou oceľová časť zničená a jeden pilier bol poškodený. Po dobytí Bratislavy sovietskymi vojskami postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci dnešný most. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, používa sa tento most dodnes. Na cestnej časti mostu boli opätovne uložené električkové koľaje, ktorej trať bola po skončení existencie Viedenskej električky skrátená až po Sad Janka Kráľa. Po tejto obnovenej trati premávala električka MHD do roku 1961, dôvodom ukončenia električkovej trate bol pomaly zhoršujúci stav mostu a postupné zahusťovanie dopravy po moste. Paradoxom je, že električkové koľaje a vedenie bolo na moste až do roku 1968, kedy bolo odstránené pri rekonštrukcii mostovky cestnej časti. Železničná doprava na jednokoľajovej koľaji železničnej časti mostu slúžila až do roku 1983, kedy bola premiestnená na železničnú časť prístavného mostu. Pri rekonštrukcii mostu v roku 1984 bola železničná trať na mestskej a petržalskej časti odstránená, ale na moste ostala a na cestnej časti mostu sa nahradila drevená mostovka za betónovú. To sa nakoniec stalo pre most osudným, most pod náporom hustej dopravy začal vďaka betónovej mostovke výrazne klesať. Od 31. decembra 2008 bola cestná časť obmedzená len pre vozidlá MHD, od 15. mája 2010 sa pre kritický stav uzavrel a v priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých urobili sanáciu mostných pilierov a odstránili betónovú mostovku o hmotnosti 28 ton. V roku 2011 bola popri prerušeniu rekonštrukčných prác opätovne sprístupnená pešia čast mostu pre chodcov a cyklistov. Presný termín obnovenia rekonštrukčných prác nebol stanovený.

Budúcnosť [upraviť]

V budúcnosti po rekonštrukcii mosta sa bude používať výlučne na električkovú dopravu a záchranné zložky. Električková trať bude na súčasnú sieť napojená obosjmerne na Šafárikovom námestí (z mosta bude pokračovať na Štúrovu, kde bude trať zobojsmernená). Stavebné povolenie bolo vydané v marci 2012, právoplatnosť by malo nadobudnúť 15.4.2012. Reálny začiatok stavby závisí od toho, kedy EU vydá predbežný súhlas na financovanie projektu z eurofondov. Električková trať bude vybudovaná ako tram-train, teda s dvomi rozchodmi a v budúcnosti by mala umožniť podľa potreby aj prevádzku duálnych vozidiel, ktoré by mohli prechádzať z električkovej siete na železničnú a naopak.

Iné projekty [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]

Súradnice: 48°08′17″S 17°07′02″V / 48.1381°S 17.1173°V