Starý most (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad z Tyršovho nábrežia
Pilier Starého mosta
Starý most, v pozadí stavenisko Eurovea

Starý most (pôvodne: Most Františka Jozefa, Franz-Josef-Brücke, Ferencz József-híd, po prvej svetovej vojne Štefánikov most, po druhej svetovej vojne Most Červenej armády) je najstarší pevný most cez Dunaj v Bratislave.

Pozostáva zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. Je dlhý 460 m. Je na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračuje na žiadnom konci mosta). Do roku 2010 tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Tá bola najprv vo večerných hodinách 31. decembra 2008 uzavretá pre všetky druhy dopravy okrem MHD a od 14. mája 2010 aj pre MHD. Následne bola pre havarijný stav mosta demontovaná. Od konca novembra prebieha jeho demontáž, pričom z tohto dôvodu je od 2. decembra 2013 uzavretý pre všetku dopravu.

1889 - 1945: Most Františka Jozefa, Štefánikov most[upraviť | upraviť zdroj]

Odhliadnuc od krátkodobo existujúceho mosta v 15. storočí bol prvým mostom v Bratislave pontónový most, ktorý bol postavený roku 1825 a nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľ. Štúra oproti kaviarni Berlinka. Postavili ho potom, ako rôzne drevené mosty neodolali neustálym škodám spôsobených plávajúcim ľadom. Tento pontónový most vydržal do roku 1891.

Nový most bol postavený v rokoch 1889 – 1890 a bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi, etc. Františkovi Jozefovi I., ktorý sa slávnostného otvorenia osobne zúčastnil. Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Nachádzal sa na železničnej trati Bratislava – Szombathely, otvorenej v tom istom roku. V čase prvej česko-slovenskej republiky sa volal Štefánikov most a viedla cez neho železničná trať cez Wolfsthal do Viedne (tzv. Viedenská električka), ktorej koľaje boli usadené na cestnej časti mostu a v centre zdieľala trate s bratislavskými mestskými električkami. Pred oslobodením mesta koncom druhej svetovej vojny (3. apríla 1945) bola ustupujúcou nemeckou armádou oceľová časť zničená a jeden pilier bol poškodený.

1945 - 2013: Most Červenej armády, Starý most[upraviť | upraviť zdroj]

Po dobytí Bratislavy sovietskymi vojskami postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci dnešný most. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, používal sa tento most až do decembra 2013. Na cestnej časti mostu boli uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom v Sade Janka Kráľa. Po tejto obnovenej trati premávala električka MHD do roku 1961, dôvodom ukončenia električkovej trate bol pomaly zhoršujúci stav mostu a postupné zahusťovanie dopravy po moste. Paradoxom je, že električkové koľaje a vedenie boli na moste ešte v roku 1968. Železničná doprava na jednokoľajovej trati železničnej časti mostu slúžila až do roku 1983, kedy bola premiestnená na železničnú časť Prístavného mostu. Pri rekonštrukcii mostu v roku 1984 bola železničná trať na mestskej a petržalskej časti odstránená, ale na moste ostala a na cestnej časti mostu sa nahradila drevená mostovka spolu s rokmi nevyužívanou električkovou traťou za betónovú. To sa nakoniec stalo pre most osudným, most pod náporom hustej dopravy začal vďaka betónovej mostovke výrazne klesať. Od 31. decembra 2008 bola cesta uzavretá pre individuálnu dopravu a zostala tu zachovaná len premávka MHD, od 15. mája 2010 sa pre kritický stav uzavrel aj pre ňu a rovnako aj pre chodcov a cyklistov. V priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých urobili sanáciu mostných pilierov a odstránili betónovú mostovku o hmotnosti 28 ton. V roku 2011 bola vzhľadom na odlahčenie mosta opätovne sprístupnená pešia čast mostu pre chodcov a cyklistov. Koncom novembra 2013 sa začali práce na demontáži mosta, kvôli čomu bol most 2. decembra 2013 uzatvorený pre všetku dopravu.

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti prebieha demontáž mosta, ktorej ukončenie sa predpokladá na jar 2014. Most by následne mal byť nahradený novým na rovnakom mieste - pre jeho účely sa plánuju zachovať dva piliere pôvodného mosta. Nový most bude slúžiť električkovej doprave a v prípade potreby ho tiež budú môcť využiť záchranné zložky. Električková trať bude na súčasnú sieť napojená na Šafárikovom námestí (zároveň bude zdvojkoľajnená existujúca trať na Štúrovej), na petržalskej strane bude vedená v prvej etape po Jantárovú cestu, neskôr sa plánuje predĺženie do Janíkovho dvora na juhu Petržalky. Demontáž mosta začala v posledné dni novembra 2013, k uzavretiu mosta došlo 2. decembra 2013 okolo 8:15. Predpokladaný termín otvorenia nového mosta je v polovici roku 2015. Električková trať bude vybudovaná ako tram-train s dvomi rozchodmi a v budúcnosti by mala umožniť podľa potreby aj prevádzku duálnych vozidiel, ktoré by mohli prechádzať z električkovej siete na železničnú a naopak.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′17″S 17°07′02″V / 48.1381°S 17.1173°V / 48.1381; 17.1173