Paleolit

Paleolit (z gréckeho πάλαιος palaios – „starý“ a λίθος lithos – „kameň“) alebo staršia kamenná doba alebo stará kamenná doba alebo lingvisticky nesprávne staršia doba kamenná je označenie najstaršieho a najdlhšieho obdobia ľudských dejín.

Začal sa v (ešte stále nie presne známom) čase, keď (vznikajúci) človek prvýkrát začal cieľavedome používať pracovné nástroje. Skončil sa s poslednou ľadovou dobou (moderné datovanie: koniec Dryasu 3 čiže začiatok holocénu: 9600 pred Kr./11 550 BP), ale na mnohých miestach ešte doznieva v poľadovej dobe (postglaciáli).

Na paleolit nadväzuje mezolit (niekedy označovaný aj ako konečný paleolit), ktorý sa odlišuje adaptáciou človeka na klimatické podmienky v podstate súčasného rázu.

Periodizácia

Paleolit sa ďalej delí na niekoľko období, ktorých datácia sa v rôznych častiach sveta líši.

Pretože sa v rámci paleolitu sčasti zaobchádza so státisícmi či dokonca miliónmi rokov, niekedy sa roky odpočítavajú systémom BP.

Datovanie obvykle používané pre Slovensko (údaje sú pred Kr. teda "BP mínus 1950"; cca 2,6 mil. pred Kr. je celosvetový začiatok paleolitu):

• starý paleolit (spodný paleolit):
  • najstarší paleolit (raný paleolit) (cca 2,6/2,5 mil. – cca 0,6/0,7/1 mil. pred Kr.),
  • starý paleolit v užšom zmysle (cca 0,6/0,7/1 mil. – 250000/130000/125000 pred Kr.),
• stredný paleolit (250000/130000/125000 – 40000/35000 pred Kr.),
• mladý paleolit (vrchný paleolit):
  • mladý paleolit v užšom zmysle (40000/35000 – 13000/11000 pred Kr.),
  • neskorý paleolit (13000/11000 – 8300/8200/8000 pred Kr.),
• prípadne aj: mezolit(stredná kamenná doba, konečný paleolit) (8300/8200/8000 – 6000/5000 pred Kr.).

Poznámky k datovaniu:

• hranica 0,6/0,7/1 mil. je približný začiatok nálezov ľudí v Európe a Ázii (v Európe klasifikované spravidla ako Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor, v Ázii ako Homo erectus)
• hranica 250 000 je približný začiatok neandertálca / koniec Homo erectus a Homo heidelbergensis (okrem Homo soloensis);
• hranica 130000/125000 je iný približný začiatok neandertálca – prvé typické nálezy (v Európe) a zároveň podľa (skôr starších) názorov jedno z datovaní vzniku anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Afrike;
• hranica 40000/35000 je začiatok nálezov anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Európe (často označovaných ako kromaňonec) resp. podľa niektorých (starších) názorov začiatok anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) vôbec;
• honiec (vlastného) paleolitu udávaný okolo 8200 pred Kr. vyplýva do veľkej miery z toho, že sa v minulosti myslelo, že posledná ľadová doba skončila zhruba okolo 8200 pred Kr. (správne je 9700 pred Kr.) a toto datovanie sa v archeológii ponechalo.

Antropogenéza

Starý paleolit (2,6 milióny – 250 tisíc rokov pred Kr.)

• australopitekorodé
• †Homo sp. - rôzne nezaraditeľné nálezy
• †Homo gautengensis
• †človek zručný (Homo habilis)
• †človek turkanský (Homo rudolfensis) (pôvodne považovaný za Homo habilis)
• †človek pracujúci (Homo ergaster) (pôvodne považovaný za Homo habilis alebo Homo erectus)
• †človek gruzínsky (Homo georgicus) (často považovaný za Homo ergaster)
• †človek vzpriamený (Homo erectus)
• †človek predchodca (Homo antecessor)
• †človek heidelberský (Homo heidelbergensis, archaický Homo sapiens)

Stredný paleolit (250 tisíc – 35 tisíc rokov pred Kr.)

• (časť druhu) †človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) (od cca 250 000 BP)
• (časť druhu) človek rozumný (Homo sapiens) (od cca 270/200/160 000 BP)
• (časť druhu) †človek floreský (Homo floresiensis, tzv. hobbit; nález z roku 2003)

Mladý paleolit (35 tisíc – 8 000 rokov pred Kr.)

• (časť druhu) †človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) (do 28 000/24 000 BP)
• človek rozumný (Homo sapiens) typu kromaňonec
• (časť druhu) †človek floreský (Homo floresiensis)