Staroegyptská astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Astronomický strop v Senenmutovej hrobke (18. dynastia)

Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. tisícročia pred Kr. V astronómii staroegyptskej spoločnosti hralo veľkú úlohu náboženstvo. Niektoré významné nebeské objekty (napr. Slnko a ostatné okom viditeľné planéty) považovali za bohov. Boh, ktorý vládol slnku sa nazýval Re a mal rôzne podoby. Verili, že slnko sa rodí na východe a umiera na západe. Hor bol bohom oblohy a ako jeho oko bol zobrazovaný Re. Boh Usir bol vládcom posmrtného života a Egypťanmi bol spájaný s hviezdami z terajšieho súhvezdia Orión. Tri z planét boli považované za boha Hora (Mars, Jupiter, Saturn), Merkúr bol zobrazovaný ako boh Sutech, Venuša ako „hviezda, ktorá križuje“, neskôr tiež ako boh Hor, Mesiac ako boh Chonsu.

Egypťania si všimli, že záplavy Nílu sa zhodujú s heliaktickým východom hviezdy Sírius. Bola pre nich veľmi dôležitou hviezdou. Na sledovanie času počas dňa používali slnečné hodiny. Cez noc sledovali jednotlivé hviezdy, ktoré mali zaradené do 36 skupín (tzv. dekanov). Toto rozdelenie nakoniec zredukovali na 24 (dnešný počet hodín). Keď bolo zamračené, používali vodné hodiny.

Dnes zo starovekých záznamov vieme identifikovať tri špecifické súhvezdia – Veľká medvedica alebo skôr iba tú časť, ktorú dnes nazývame Veľký voz, Sírius (nie však celé súhvezdie Veľký pes) a Orión. Egypťania používali na zobrazovanie hviezdnej oblohy dve mapy. Jedna predstavuje severnú skupinu a druhá južnú. Severná skupina obsahovala súhvezdie prednej nohy býka (Veľkého voza), a južná boha Usira a bohyňu Eset.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]