Starokatolícka cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol Starokatolíckej cirkvi na Slovensku

Starokatolícka cirkev je cirkev, ktorá vznikla odchodom niektorých skupín z Rímskokatolíckej cirkvi po prvom vatikánskom koncile.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na Prvom Vatikánskom koncile, ktorý bol otvorený 8.12.1869, sa prijali dve nové dogmy, ktoré v katolíckej cirkvi rozpútali búrlivú diskusiu: neomylnosť pápeža v otázkach viery a mravov a božský právny primát pápeža nad celou Cirkvou. Tieto novoty sa stretli s otvoreným odporom biskupov, ktorí zastupovali asi tretinu katolíckeho sveta. V poslednej kapitole „O Kristovej cirkvi“ sa dokonca požadovala najvyššia zvrchovanosť cirkvi nad štátnou mocou. To už sa ozvali proti i niektoré vlády. Aj pravoslávna cirkev upozorňovala, že takýmto novým učením sa ešte viac prehĺbi priepasť medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou. Nič nepomohlo. Preto sa niektorí významní cirkevní profesori (na čele s nemeckým profesorom cirkevných dejín a katolíckym kňazom Ignazom von Döllingerom), ale aj radoví veriaci, ktorí sa s týmito definíciami koncilu nestotožňovali a ktorí kládli dôraz na pôvodnú vierouku cirkvi, rozhodli po protestoch a márnych pokusoch o porozumenie vytvoriť i organizačne cirkev, ktorá sa dištancuje od "omylov vo veciach viery", čo zdôrazňuje i jej názov Starokatolícka cirkev. Keďže biskupi, ktorí na koncile protestovali proti novým definíciám, z rôznych dôvodov cúvli, obrátili sa starokatolícki veriaci na holandskú Utrechtskú cirkev, aby im vysvätila biskupa, čo by zabezpečilo platné vysluhovanie sviatostí.

Počiatky Utrechtskej cirkvi siahajú do doby svätého Willibrorda, ktorý sa stal v roku 695 arcibiskupom v holandskom meste Utrecht. Už v stredoveku sa vyznačovali utrechtskí arcibiskupi ďalekosiahlou nezávislosťou od Ríma. Napríklad ich voľba bola vecou katedrálnej kapituly, vytvorenej z domáceho duchovenstva, ktorej práva boli potvrdené cisárom v roku 1145. Starokatolícke cirkvi vznikli potom okrem Nemecka, vo Švajčiarsku, v Rakúsko-Uhorsku, pridala sa k nim i Utrechtská cirkev, čiže Holandská, a neskôr vznikajú v Amerike a Poľsku. Po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska vznikli samostatné cirkvi v Rakúsku, Česko-Slovensku, Juhoslávii. Dnes pri novom usporiadaní Európy je už aj samostatná Starokatolícka cirkev na Slovensku.

Kríza v Utrechtskej únii – V posledných rokoch došlo vo vývoji Utrechtskej únie ku kritickému bodu, kedy kvôli odmietnutiu nových postojov, ktoré boli podľa názoru niektorých členských cirkví v rozpore s pôvodným katolíckym učením, bola z Utrechtskej únie vylúčená najpočetnejšia cirkev Poľská národná katolícka cirkev v USA a Kanade(PNCC). Keďže s týmito novotami: svätenie žien na kňazov a začínajúci trend žehnania homosexuálnych párov, nesúhlasila ani Starokatolícka cirkev na Slovensku, rozhodla sa i ona na svojej Mimoriadnej synode v roku 2004 opustiť platformu Utrechtskej únie a vstúpila do iného starokatolíckeho zoskupenia pod názvom Svetová rada národných katolíckych cirkví.

Utrechtská únia má v súčasnosti plné sviatostné spoločenstvo s Anglikánskym spoločenstvom.

Základné vieroučné body[upraviť | upraviť zdroj]

  • starokatolíci odmietajú dogmy I. vatikánskeho koncilu o neomylnosti pápeža a jeho primáte nad celou cirkvou;
  • cirkev je riadená zdola (má demokratické zriadenie) – kňazi sú volení farnosťou a biskupi volení synodou, najvyšším orgánom cirkvi, ktorá je tvorená laikmi i duchovnými;
  • celibát kňazov aj biskupov je dobrovoľný;
  • dôležitou súčasťou starokatolíckej vierouky je učenie o apoštolskej postupnosti – duchovní starokatolíckej cirkvi sú vysvätení v platnej apoštolskej sukcesii, ktorá je uznaná aj rímskokatolíckou cirkvou;
  • starokatolíci veria v 7 sviatostí (krst, eucharistia, spoveď, birmovanie, manželstvo, kňazstvo, pomazanie chorých) – počas každej svätej omše je vysluhovaná spoločná sviatosť zmierenia (jednotliví veriaci nemusí vyznávať svoje hriechy nahlas kňazovi, ale v srdci ich vyzná Bohu a oľutuje ich – kňaz následne každému veriacemu udeľuje osobné rozhrešenie); "ušná" spoveď je napriek tomu odporúčaná, no nie povinná; Eucharistia sa vždy podáva pod oboma spôsobmi – telo aj krv;
  • úcta k Márii a svätým je zachovaná, ale forma sa v rôznych starokatolíckych cirkvách líši;
  • nové dogmy rímskokatolíckej cirkvi o Márii neboli v starokatolicizme prijaté – nepoškvrnené počatie Panny Márie (to znamená, že Mária bola počatá bez hriechu, NIE Mária počala Ježiša bez hriechu (!)) a nanebovzatie Panny Márie;
  • k rozvodu sa v starokatolicizme pristupuje individuálne – cirkev nemá podľa starokatolíckeho učenia právo trestať nevinnú, poškodenú stranu a preto po čase pokánia starokatolíci akceptujú nové sviatostné manželstvo, ako aj prijímanie ostatných sviatostí (podobne ako v pravosláví);

Eucharistická ekleziológia[upraviť | upraviť zdroj]

Výrazným teologickým prvkom starokatolíckeho hnutia (najmä Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví) je tzv. eucharistická ekleziológia. Slávenie eucharistie je základom každého starokatolíckeho spoločenstva a cirkev má zabezpečiť podľa svojich možností všetkým veriacim pravidelné slávenie eucharistie. Tak ako podľa učenia cirkevných otcov nie je možná existencia cirkvi bez biskupa, tak podľa starokatolíckeho učenia nie je možné pôsobenie biskupa bez spoločenstva okolo neho. Práve cirkev je tá, ktora spomedzi radov svojich duchovných volí svojho biskupa. Pohľad na apoštolskú sukcesiu sa tak nachádza uprostred medzi východnou a západnou teológiou – nejde tu len o personálnu sukcesiu, ale o sukcesiu učenia celej cirkevnej obce. Historická apoštolská postupnosť takto naberá dvojaký rozmer.

Starokatolícka cirkev na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny názov Starokatolícka cirkev na Slovensku poukazuje i na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto na Slovensku cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže slovenské kresťanské korene sú v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazýva i Slovenská katolícka cirkev. Prvým biskupom Starokatolíckej cirkvi na Slovensku je Augustín Bačinský, ktorý bol vysvätený v Portugalsku v roku 2004, čím sa slovenská cirkev rozišla s Utrechtskou Úniou starokatolíckych cirkví.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra starokatolíckej cirkvi je taká istá aká bola v prvotnej cirkvi za čias apoštolov. Preto napríklad kňazi a biskupi môžu byť i ženatí, čo je zvlášť dôležité pre dnešnú dobu, ktorá potrebuje obnovu rodiny a vzor, ktorý jej môžu poskytnúť práve i kňazské rodiny.

Delenie starokatolíckych cirkví (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Členské cirkvi Utrechtskej únie:
    • Kresťanskokatolícka (Kristokatolícka) cirkev vo Švajčiarsku
    • Poľskokatolícka cirkev
    • Starokatolícka cirkev v Rakúsku
    • Starokatolícka cirkev v Holandsku
    • Starokatolícka cirkev v Nemecku
    • Starokatolícka cirkev v Českej republike
  • Cirkvi spolupracujúce s Utrechtskou úniou:
    • Starokatolícka cirkev v Chorvátsku
    • Starokatolícka cirkev vo Švédsku a Dánsku
    • Starokatolícka cirkev Utrechtskej únie v Taliansku (vylúčená v roku 2011, pre homosexuálne tendencie)[1]
    • Starokatolícka misia vo Francúzsku
  • Cirkvi združené vo Svetovej rade národných katolíckych cirkví:
    • Apoštolská episkopálna cirkev katolícka, Česká republika
    • Apoštolská-episkopálna cirkev katolícka v Portugalsku
    • Národná cirkev v Anglicku
    • Starokatolícka cirkev na Slovensku
    • Kanadská národná katolícka cirkev
    • Poľská národná katolícka cirkev
  • Mariavitské cirkvi:
    • Mariavitská cirkev v Poľsku
    • Mariavitská cirkev v Argentíne
    • Mariavitská cirkev vo Francúzsku
    • Mariavitská cirkev v Kamerune

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Konec starokatolické církve v Itálii - Utrechtská unie odebrala duchovním jurisdikce [online]. ČR : ChristNet.cz, 14.6.2011, [cit. 2011-10-31]. Dostupné online. (čeština)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]