Staroseverčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stav začiatkom 10. storočia

██ nárečie západnej staroseverčiny

██ nárečie východnej staroseverčiny

██ stará gotlandčina

██ stará angličtina

██ krymská gótčina

██ ostatné germánske jazyky

Staroseverčina alebo stará severčina je súhrnné označenie pre severogermánske nárečia/jazyky, ktorými sa hovorilo zhruba medzi rokmi 800 (začiatok vikingského obdobia) až 1400.

V širšom zmysle pojem zahŕňa aj praserverčinu, z ktorej sa staroseverské jazyky vyvinuli. V užšom zmysle sa ako staroseverčina niekedy označuje len stará islandčina, v ktorej bolo napísané najväčšie množstvo textov v severskej oblasti v čase medzi rokmi 1000 až 1250, a je teda aj najlepšie zmapovaná.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Touto skupinou jazykov sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island a časti Grónska.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]