Staroveká literatúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Egyptská Kniha mŕtvych

Staroveká literatúra vznikla v rokoch 3 000 pred Kr. a vyvíjala sa približne do roku 500. Dôležitým predpokladom pre vznik starovekej literatúry bol vznik písma. Väčšina diel je anonymná a ich témy boli často prebrané, preto sa o starovekej literatúre hovorí často ako o neoriginálnej literatúre. Mnoho pamiatok bolo zachovaných vďaka tradovaniu v ústnej podobe.

Rozdelenie starovekej literatúry[upraviť | upraviť zdroj]

Orientálna literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie literárne žánre, ktoré sa písali v tomto období boli kázne, báje a eposy.

Sumerská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Sumerská literatúra sa vyvíjala na území Mezopotámie. Je písaná v sumerskom jazyku klinovým písmom. Vyučení pisári používali na zápis textov hlinené tabuľky. Centrom literatúry bola knižnica v Ninive, ktorá bola najväčšou svojej doby. Zriadil ju asýrsky kráľ Aššurbanipal v 7. storočí pred Kr.

Veľa literárnych textov sa našlo pri archeologických vykopávkach v sumerských mestách, ako sú Ur, Uruk, Nippur, Ninive a boli to najmä mýty o stvorení sveta, zaklínadlá, hymny alebo gnómy. Z neskoršieho obdobia sa dochovalo niekoľko literárnych textov, pričom za najvýznamnejší sa považuje hymnický nápis Gudeus z Lagašu. Za najstaršie dielo je považovaný staroveký hrdinský epos - Epos o Gilgamešovi, ktorý je napísaný na 11 hlinených tabuľkách. Témou eposu je púť uruckého kráľa Gilgameša, syna smrteľníka a bohyne.

Akkadská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Má veľa spoločných prvkov ako sumerská literatúra, preto bývajú obidve často charakterizované spoločne.

Staroegyptská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Staroegyptská literatúra

Vznikala na území Starovekého Egypta a bola písaná obrázkovým písmom - hieroglifmy na papyrusy. Za najvýznamnejšie diela sa pokladajú:

Hebrejská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: Biblia, Starý zákon a Nový zákon

Vznikla a rozvíja sa približne od roku 1 000 pred Kr. Je označovaná ako umenie starých palestínskych Židov. Zachovala sa najmä nepretržitým podávaním z generácie na generáciu.

Hlavnou a aj najstaršou literárnou pamiatkou je Biblia. Je to zbierka svätých kníh židovského a kresťanského náboženstva. Je považovaná za umelecké, náboženské a historické dielo. Historická časť knihy opisuje starý Židovský národ a náboženská hovorí o viere, obradoch, modlitbách. Autorom knihy nie je jeden človek - Biblia má niekoľko autorov.

Popisuje vznik sveta, stvorenie Adama a Evy, vysvetľuje apokalypsu, opisuje život Ježiša Krista, zaznamenáva predpovede o príchode Mesiáša, sú v nej zachytené proroctvá a predpovede. Delí sa na 2 časti: Starý zákon, ktorý bol napísaný pred narodením Ježiša Krista a Nový zákon napísaný po narodení Ježiša Krista. Biblia je najčítanejšie a najprekladanejšie dielo všetkých čias. Ovplyvnila literatúru celého sveta svojou poetikou, metaforickým, alegorickým, tematickým postupom.

Indická literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Indická literatúra
Ukážka zo svätej knihy - Védy.

Rozvíjala sa najmä v rokoch 400 pred Kr.400 na území dnešnej Indie. Vznikajú posvätné knihy Védy, ktoré hovorili o ľudskom poznaní a velebili bohov. Je známa eposmi Mahábhárata a Rámájana. Tieto diela ovplyvnili celú literatúru juhovýchodnej Ázie a Číny.

Antická literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

V antickej literatúre sa zdôrazňovali ideály ako úcta k rozumu, úcta k pozemskému životu, úcta k jednotlivcovi. Zdôrazňovala jednotu postáv, bohov a prírody. Podobné prvky nachádzame aj v neskorších literárnych smeroch - Renesancia, Klasicizmus, Realizmus, ktoré tiež stavali do popredia rozum.

Grécka literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Grécka literatúra

Rozvíjala sa v rokoch 300 pred Kr.500 a považuje sa za najstaršiu z európskych literatúr. Je to jediná literatúra, ktorá sa vyvíjala samostatne. Vo všetkom smerovala k harmónii a v literatúre bola dôležitá vonkajšia aj vnútorná krása, čo sa označovalo pojmom kalos kagathos (alebo Kalokagatia), čo je ideál človeka - človek je pekný, múdry, dobrý. Častým znakom v dielach bol polyteizmusbohovia boli všade prítomní, riadili priebeh deja, osudy ľudí.

Delenie Gréckej literatúry:

  • archaické obdobie
  • antické, klasické obdobie
  • helenistické obdobie
  • rímske obdobie

Významní grécki spisovatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Grécka poetka Sapfó
  • Ezop - bol to otrok, ktorý sa vykúpil svojou múdrosťou. Považuje sa za zakladateľa bájok.
  • Sapfó - poetka, písala najmä ódy o láske, kráse a priateľstve, ľúbostné piesne. Jej najväčším dielom je lyrická oslavná pieseň Óda na Afroditu.
  • Anakreon - písal najmä ľúbostné a pijanské piesne, v ktorých oslavuje lásku, víno, priateľstvo, hostiny a neviazaný život.
  • Homér - bol to slepý otrok. Jeho veľkými dielami sú Ilias (alebo báseň o Iliade) a Odysea, čo je dobrodružno-fantastický epos.

Grécka dráma[upraviť | upraviť zdroj]

Grécka dráma vznikla v súvislosti s kultovými oslavami boha Dionýza. V predstaveniach vystupoval zbor spevákov (boli odetí do kozích koží a predvádzali piesne sprevádzané tancom) a chór (zbor ľudí, ktorí na oslavách tancoval a spieval, komentoval dej, charakterizoval postavy). Z týchto piesní sa časom vyvinulo divadelné predstavenie – tragédia (tzv. capí spev). Naopak zo žartovných a satirických piesní sa zrodila grécka komédia.

Charakteristika postáv gréckej tragédie: Postavy mali viacero podobných čŕt - všetky boli výrazné a hrdé osobnosti, ktoré sú za svoju pravdu ochotné položiť život. Žijú pre svoje ideály a väčšinou umierajú, lebo sa svojich snov a ideálov nechcú vzdať.

Sofokles - významný grécky spisovateľ.

Významní grécki autori drámy[upraviť | upraviť zdroj]

Rímska literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rímska literatúra

Rímska literatúra preberá veľa podnetov z gréckeho písomníctva. Diela sa písali v latinčine. V próze sa rozvíjalo rečníctvo, filozofia a história.

Významní rímski spisovatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]