Stepan Andrijovyč Bandera
| Stepan Andrijovyč Bandera | |
 ukrajinský politik | |
| Narodenie | 1. január 1909 Staryj Uhryniv, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina |
|---|---|
| Úmrtie | 15. november 1959 (50 rokov) Mníchov, Nemecko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Stepan Andrijovyč Bandera |
Stepan Andrijovyč Bandera (ukr. Степан Андрійович Бандера; * 1. január 1909, Staryj Uhryniv, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina – † 15. október 1959 Mníchov, Nemecko) bol ukrajinský politik, jeden z vodcov ukrajinského národného hnutia na západnej Ukrajine v rokoch 1941 – 1959, hlava Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a neskôr i Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorá po druhej svetovej vojne bojovala za vytvorenie ukrajinského štátu.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť a raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza 1. januára 1909 v obci Staryj Uhryniv vo vtedajšej Haliči, ktorá pred prvou svetovou vojnou patrila k Rakúsko-Uhorsku. Dnes obec leží v Ivanofrankivskej oblasti na Ukrajine. Po skončení poľsko-boľševickej vojny táto oblasť pripadla Poľsku.
Od roku 1919 študoval v meste Stryj. Jeho matka v roku 1922 zomrela na tuberkulózu. On sám od detstva trpel reumatizmom kĺbov. Štúdium dokončil v 1927. Od svojej mladosti bol politicky angažovaný. V roku 1929 sa stal členom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá bojovala za ukrajinskú samostatnosť. Najprv bol členom prieskumného oddielu, neskôr velil oddielu propagandy. Pre svoje charizmatické vystupovanie úspešne napredoval v hierarchii organizácie. V rokoch 1928 až 1933 Bandera navštevoval Ľvovskú polytechnickú školu, kde študoval za inžiniera agronómie.
Na území, kde operovali oddiely pod Banderovým vedením, boli metódami boja za nezávislosť aj teroristické akcie a atentáty na predstaviteľov Poľska. V roku 1934 bol zatknutý a odsúdený na trest smrti za atentát na poľského ministra vnútra Bronisława Pierackého. Neskôr mu bola pripísaná i zodpovednosť za vraždy poľských predstaviteľov. Trest mu však neskôr zmiernili na dlhoročné odňatie slobody vo väzení vo Wronki. Po obsadení Poľska Nemeckom a ZSSR bol v roku 1939 Nemcami prepustený. Počas sovietskej okupácie Poľska bol sovietskymi orgánmi zatknutý Banderov otec aj sestry.
Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Organizácia ukrajinských nacionalistov sa čoskoro rozdelila na dve frakcie, OUN-B (banderovcov) a OUN-M, ktorých vodcom bol Andrij Meľnyk. Zatiaľ čo Meľnyk presadzoval hlbšiu spoluprácu s Nemcami, Bandera bol zástanca samostatnejšieho konania. S podporou nemeckých orgánov organizoval skupiny, ktoré prechádzali na územie ZSSR, kde mali organizovať boj proti sovietskej vláde a uskutočňovali atentáty na predstaviteľov sovietskej moci na Ukrajine. NKVD však tieto aktivity pred začiatkom bojov na východnom fronte z veľkej miery potláčala rozsiahlym zatýkaním podozrivých. Na Nemcami obsadenom území organizoval za nemeckej podpory z ukrajinských nacionalistov oddiel Brandenburg, tvorený dvoma plukmi (Roland a Nachtigal). Po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom Bandera využil situáciu a 30. júna 1941 v Ľvove vyhlásil nezávislosť Ukrajiny za podpory Nemcov[1]. Premiérom nového štátu sa mal stať Jaroslav Stecko. Po 12 dňoch boli ukrajinskí predstavitelia zatknutí a nútení proklamáciu nezávislosti odvolať, s čím však nesúhlasili a boli preto väznení v koncentračných táboroch. Bandera sa dostal do tábora Sachsenhausen, kde bol väznený až do jesene 1944. Ako prominentný väzeň mal dobré životné podmienky a mohla ho navštevovať aj jeho manželka. Jednotky ukrajinských nacionalistov ďalej spolupracovali s Nemcami, podieľali sa na genocíde Židov. V roku 1942 zomreli v koncentračnom tábore v Osvienčime dvaja jeho bratia. Vo februári 1945 bol zvolený za veliteľa Organizácie ukrajinských nacionalistov, ktorej cieľom bolo nastolenie samostatného ukrajinského štátu. V tom čase však už bolo celé územie Ukrajiny pod kontrolou sovietskych vojsk. Organizáciu riadil zo západného Nemecka. Jej príslušníci sa pokúšali od roku 1945 do začiatku 50. rokov 20. storočia pútať pozornosť partizánskou a teroristickou činnosťou na území ZSSR, Poľska a Česko-Slovenska.
Smrť[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1953 na pôde OSN žiadal Sovietsky zväz neúspešne jeho vydanie.
V roku 1953 sa Bandera pre opozíciu vo vlastných radoch hodlal vzdať funkcie, no bol opätovne zvolený za hlavu OUN. Neskôr žil v exile v Mníchove v Západnom Nemecku. 15. októbra 1959 bol zavraždený agentom KGB Bogdanom Stašinským pomocou kyanidu.
Rozporuplné hodnotenia[upraviť | upraviť zdroj]
Bandera je v krajinách východnej Európy vnímaný rozporuplne. Na západnej Ukrajine ho považujú za hrdinu, sú po ňom pomenované ulice a napr. v mestách Ľvov, Berežany či Bučač má sochu a bustu. Väčšina okolitých krajín, ale i východná Ukrajina ho považuje za zradcu.[2] V roku 2010 krátko pred svojím odchodom z funkcie udelil ukrajinský prezident Viktor Juščenko Banderovi vysoké štátne vyznamenanie – titul Hrdina Ukrajiny in memoriam[3]. To neskôr ukrajinský súd Banderovi odobral.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bandera, Stepan Andrijovič [online]. valka.cz, 22.1.2010, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Protest predsedu ÚR SZPB veľvyslanectvu Ukrajiny proti vyznamenaniu Banderu [online]. szpb.sk, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ MOTYL, Alexander. Stepan Bandera: Hero of Ukraine? [online]. Atlantic Council, 2010-03-15, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
- ↑ PROCHÁZKOVÁ, P. Bandera už nie je ukrajinský hrdina [online]. sme.sk, 6.4.2010, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- (po anglicky) Stepan Bandera - Perspectives for Ukrainian Revolution (audio záznamy)
- (po anglicky) PETLIURA, KONOVALETS, BANDERA - Three Leaders of Ukrainian Liberation Movement murdered by the Order of Moscow. Ukrainian Publishers Limited. 237, Liverpool Road, London, United Kingdom. 1962. (audiokniha).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stepan Andrijovyč Bandera
