Stonka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stonka púpavy

Stonka (po lat.: caulom) je nadzemný orgán vyšších rastlín spájajúci koreň s listom a s kvetom. Jej rast je zvyčajne neohraničený. Je rozčlenená na články, medzičlánky (kde sa predlžuje) a uzliny (nódy), z ktorých vyrastajú listy.

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • mechanická funkcia - spevňuje rastlinu, zväčšuje jej povrch rozkonárovaním, zaisťuje medzi koreňom a listmi rozvod minerálnych látok, vody a asimilátov
  • vodivá funkcia - priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány
  • asimilačná funkcia - obsahuje chlorofyl, takže prebieha fotosyntéza
  • zásobná funkcia - zásobuje rastlinu

Metamorfózy stonky a druhy stoniek[upraviť | upraviť zdroj]

Rozkonárenie stonky[upraviť | upraviť zdroj]

  • strapcovité - dcérske stonky neprerastajú materskú
  • vrcholíkovité- dcérske stonky prerastajú materskú a sú dlhšie a hrubšie ako materské
  • vidlicovité - rozkonárenie stonky do vidlíc

Anatómia stonky[upraviť | upraviť zdroj]

Vegetačný vrchol stonky[upraviť | upraviť zdroj]

Vegetačný vrchol stonky je tvorený jednou veľkou iniciálnou bunkou nazývanou terminála, alebo väčším počtom buniek (meristematické pletivo).

Pokožka - Epiderma[upraviť | upraviť zdroj]

Pokožku tvoria krycie pletivá. Je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, je prerušovaná štrbinami prieduchov. Na vonkajšej strane je pokrytá kutikulou. Pokožkové bunky môžu vybiehať v trichómy a emergencie.

Primárna kôra[upraviť | upraviť zdroj]

Primárna kôra má 3 vrstvy:

  • vonkajšia vrstva - tvoria ju mechanické pletivá (kolenchým, sklerenchým), dodáva pevnosť
  • stredná vrstva - nachádzajú sa v nej parenchymatické bunky, chloroplasty, živicové a silicové kanáliky, a mliečnice
  • vnútorná vrstva - tvorená parenchýmom a niekedy súvislou vrstvou s veľkým obsahom škrobových zŕn, ktorá sa nazýva škrobová vrstva

Stredný valec[upraviť | upraviť zdroj]

Obvod stredného valca tvorí pericykel. Oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov, ktoré tvoria vodivé pletivá. Môžu tvoriť všetky typy okrem radiálnych cievnych zväzkov. V strede je vyplnený stredný valec stržňom, ktorý je tvorený parenchymatickými bunkami a vychádzajú z neho primárne stržňové lúče.

Druhotná stavba stonky - druhotné hrubnutie stonky[upraviť | upraviť zdroj]

Druhotné hrubnutie stonky sa uskutočňuje len u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín, pričom u jednoklíčnolistových je známe len u niektorých stromových druhov. Nastáva u rastlín s otvorenými cievnymi zväzkami činnosťou sekundárnych meristémov kambia a felogénu. (Kambium sa neobmedzuje len na cievne zväzky, ale vzniká aj z parenchymatických buniek stržňových lúčov ležiacich na tom istom polomere ako zväzkové kambium a nazývame ho medzizväzkové (interfascikulárne) kambium. Jeho splynutím s fascikulárnym kambiom vzniká súvislý dutý valec druhotného delivého pletiva, ktorý sa pri priečnom reze javí ako súvislý kruh tzv. kambiálny kruh)

Kambium funguje dvojstranne

  • smerom do vnútra - diferencuje bunky, z ktorých vzniká druhotné drevo (deuteroxylém). Činnosť kambia nie je po celú vegetačnú dobu rovnaká a do značnej miery je ovplyvňovaná činiteľmi vonkajšieho prostredia:

Na jar tvorí drevo, ktorého bunky sú veľké, tenkostenné nazývame jarné drevo - je mäkkšie a svetlejšie.-beľ

V lete, najmä ku koncu leta, tvorí drevo, ktorého bunky sú hrubostenné, tmavšie a nazývame ho letné drevo - je tmavšie, tvrdšie a pevnejšie.-jadro

Z tohto vyplývajú rozdiely medzi jarným a letným drevom, ktoré môžeme vidieť ako ostrú hranicu a tieto odlišné prírastky za jednotlivé vegetačné obdobia sa javia ako sústredné kružnice na priereze stoniek (kmeňov) a nazývajú sa roky (podľa nich môžeme približne určiť vek stromu).

  • smerom k obvodu - diferencuje bunky druhotného lyka (deuterofloému). Narozdiel od dreva sú lykové elementy omnoho užšie a ich hranice nie sú zreteľné. Lyko je produkované dlhšie než drevo, väčšinou až do opadu listov.

Počas rastu stonky (kmeňa) sa na vedení roztokov postupne podieľajú len vonkajšie roky, tj. ich cievne zväzky, zatiaľ čo vnútorné prírastky dreva (staršie) postupne prestávajú plniť svoju funkciu a odumierajú. Cievy tohto odumretého dreva sa upchávajú thylami - vakovitými výrastkami susedných buniek. V bunkových stenách a dutinách dreva sa ukladajú triesloviny, silice, živice a farbivá, ktoré drevo chránia pred rozkladom a dodávajú mu tmavé zafarbenie. Tieto odumreté tmavé časti dreva tvoria v kmeni tzv. jadro (duramen). Vonkajšie živé, svetlejšie bunky tvori tzv. beľ (splint).

Kmene stromov so značným množstvom odumretého dreva sú v praxi označované ako „zrelé drevo“

Felogén funguje dvojstranne

  • smerom do vnútra - oddeľuje vrstvy zelenej kôry (feloderm) - je bohatá na chloroplasty a takto vzniká druhotná kôra
  • smerom k obvodu - oddeľuje vrstvy korku - korkového pletiva (felém)

U niektorých druhotne hrubnúcich rastlín napr. ruží, javorov pretrváva pokožka na stonke niekoľko rokov a zväčšuje svoju plochu delením buniek. U väčšiny ostatných drevín sa však pokožka pri hrubnúcej stonke roztrhá a odumiera a tak pokožka a prvotná kôra bývajú spravidla už v prvom roku nahradené druhotnou kôrou (periderma). Na povrchu kmeňa a konárov sa tak postupne vytvára ochranná vrstva skorkovatelých buniek nazývaná borka, ktorú tvoria odumreté bunky kôry.

V korku, podobne ako v pokožkových bunkách existujú prieduchy. Sú to šošovicovité útvary lenticely, umožňujúce výmenu plynov. So vznikom borky spravidla zanikajú lenticely, ktoré sa zachovávajú len výnimočne pri niektorých stromoch ako napr. čerešňa.

Hospodársky význam stonky[upraviť | upraviť zdroj]

Nadzemné aj podzemné časti stonky mnohých rastlín majú veľký hospodársky význam. Významnou potravou ľudí a zvierat sú nadzemné aj podzemné časti stonkové hľuzy napr. zemiaky. reďkovka, kaleráb, špargľa, mladé výhonky bambusu. Zo stonky cukrovej repy sa vyrába cukor, z ľanu a konope sa získava textilné vlákno.

Najvýznamnejšia je však druhotne hrubnúca stonka drevín. Získavame z nej niekoľko základných surovín:

  • drevo - najvýznamnejšia surovina poskytovaná drevinami, ktorá sa využíva vo všetkých odboroch ľudskej činnosti, od stavebníctva až po umelecké spracovanie
  • technická celulóza - bučina - využíva sa na výrobu papiera a je tiež polotovarom, z ktorého sa získavajú ďalšie výrobky, ako umelecký hodváb a niektoré vlákna, celuloid, bezdymý strelný prach, nitrocelulózové látky a emaily, celofány… ďalším chemickým spracovaním sa získava drevný cukor, avetón, kyselina citrónová a kŕmne zmesi. Stará metóda rozkladnej destilácie dreva poskytuje drevné uhlie, drevný ocot, decht a drevný plyn.
  • korok - získava sa zo sekundárnych krycích pletív, vyrába sa z neho linoleum,podlahy, izolačné dosky, zátky (napr. z duba korkového)
  • šťavy - niektoré listnaté dreviny obsahujú vysoké percento rozpustných cukrov napr. šťavy získané z pučiacich briez v Rusku - brezová šťava, čaj a kanadský javorový cukor, ktorý sa získava navŕtaním kmeňa javora cukrového, ako sladidlo manna sa používa výťažok z jaseňa mannového. Podobným spôsobom ako navŕtanie živých stromov je získavanie živíc, napr. z borovíc, z kmeňov akácií (arabská guma), z kaučukovníkov (prírodný kaučuk).
  • rozličné aromatické látky - sa využívajú v terapii, farmácii, kozmetickom priemysle a pod. Sú to:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]