Straka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Straka čiernozobá)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Straka obyčajná
Straka čiernozobá
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Spevavce Passeriformes
Čeľaď (familia) Krkavcovité Corvidae
Rod (genus) Straka Pica
Druh (species) Straka obyčajná P. pica
Vedecký názov
Pica pica
Linnaeus, 1758
Synonymá:
straka čiernozobá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Straka obyčajná alebo straka čiernozobá (Pica pica) je spevavec z čeľade krkavcovitých.

Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna, brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé. Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek. Pri lete má nápadne dlhý chvost a typickú kontrastnú kresbu. Lieta s chrakteristickými veslovitými údermi krídiel. Samec a samica sa navzájom neodlišujú, mladé jedince majú kratší chvost a operenie bez lesku.

Hlas – hlasité škreky, menej polohlasné štebotanie. Vydáva „šak-čak“, niekedy „šakerak“ alebo „kek-kek“.

Rozšírenie – rozsiahle územie od západného pobrežia Írska, Pyrenejského polostrova a Maroka po Korjatské pohorie a Kamčatku na východe. Na severe zasahuje najďalej v Škandinávii (70° N). Svojim výskytom sa dotýka severného polárneho kruhu ešte v oblasti medzi Bielym morom a Uralom, v Západosibírskej nížine v povodí Obu a Jeniseja, a v Anadyrskej nížine na Ďalekom východe. Na juhu zostupuje až na severoafrické pobrežie, do Saudskej Arábie (15° N), južnej Číny a Taiwanu. Žije aj v Severnej Amerike.

U nás sú straky rozšírené po celom území. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Straky sú najčastejšie pozorované v nížinách a v stredných polohách do 900 m n. m.

Hniezdenie – hniezdia v apríli až máji raz za rok. Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z vetiev, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z vetiev a paličiek, hniezdna kotlina je vytvorená z blata a hliny s vnútorným priemerom až 20 cm a hĺkou 15 cm. Túto vystelú vrstvou vetvičiek a hore jemnou výstelkou tráv, korienkov, vlákien a chlpov.

Samice znášajú 6 – 7 zelenkastých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia samé asi 17 – 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 – 27 dní.

Potrava – v zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky najprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia. V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená, ktoré sú významné najmä v zime. V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy uhynuté pod kolesami áut.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]