Straník (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°14′14″S 18°49′39″V / 49.23722°S 18.82750°V / 49.23722; 18.82750
Straník
vrch
Stranik od ZA.JPG
Pohľad od Žiliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Žilina
Pohorie Kysucká vrchovina
Nadmorská výška 769 m n. m.
Súradnice 49°14′14″S 18°49′39″V / 49.23722°S 18.82750°V / 49.23722; 18.82750
Najľahší výstup po žltá turistická značka značke zo Zástrania
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Straník
Freemap.sk: mapa
Pohľad na vrchol od Zástrania.

Straník (769 m n. m.) je vrch ležiaci v Kysuckej vrchovine nachádzajúci sa šesť kilometrov východným smerom od Žiliny. Prístup je možný po žltá turistická značka značke zo Zástrania. Z vrcholu je dobrý výhľad na Malú Fatru, Žilinskú kotlinu a Kysuce.

Letecké športy[upraviť | upraviť zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Straník sa do histórie športového lietania zapísal v roku 1934[1], kedy inštruktor Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na klzáku Zlín V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z Prahy. Plachtil pol hodiny nad Straníkom a Dubňom a pristál pri soche sv. Jána Nepomuckého v Tepličke nad Váhom. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. Jeho zásluhou sa kopec Straník v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v ČSR a aj v súčasnosti je rajom paraglidingu a závesného lietania. V r.1936 sa na Straníku konali prvé celoštátne plachtárske závody v ČSR. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince). Roku 1935 sa tu vybudovalo vojenské letisko. Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad Bytčicou. Štefan Pleško je zakladateľ plachtárstva na Slovensku, jeho zásluhou sa stal Straník vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. [2]

Plachtárske stredisko Straník a Ústredná plachtárska škola na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Žilinskí plachtári sa učili lietať na cvičisku Brezový majer, terajší priestor sídliska Vlčince. V roku 1935 tu vybudovali vojenské letisko. Na výcvik sa využíval aj okolitý terén, hlavne oblý kopec Veľký diel a Dúbrava nad Bytčicou. V roku 1934 Štefan Pleško začal skúšobne lietať z Dubňa a potom z kopca Straník. Najlepší športový plachtár ČSR a športový letecký komisár Ing. Josef Elsnic z Prahy prišiel roku 1934 do Žiliny na pozvanie Štefana Pleška. Ing. Josef Elsnic na svojom vetroni Kasel 20 lietal skúšobne nad Straníkom a Dubňom 2,5 hodiny. Po tomto lete povedal, že Straník je najvýhodnejší plachtársky terén v Československu. Športový komisár Ing. Josef Elsnic zariadil, aby sa na severnej strane pod Malým Straníkom postavil hangár. Otvorili ho 24. augusta 1935. Neskoršie na uskladnenie vetroňov postavili na Straníku ešte ďalší veľký drevený hangár. Potom tu vybudovali aj továreň na výrobu vetroňov a opravovňu lietadiel. Tu sa robili generálne opravy klzákov a vetroňov pre celé Slovensko. Straník sa stal vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. Vývoj letectva postupne prechádzal na motorové lietanie, a tak tento areál už novej dobe nevyhovoval. Tieto priestory prevzal aeroklub. Pri reorganizácii letectva Ústrednú plachtársku školu Slovenska na Straníku, ktorá bola známa doma i v zahraničí, zrušili. Letecká prevádzka sa presťahovala na letisko Brezový majer do Žiliny (Vlčince). Dočasne na Straníku ostali letecké opravovne, opravu ktorých však neskoršie prevzali Letecké opravovne v Trenčíne. Dnes sa v týchto významných priestoroch, kde sa začínali počiatky letectva na Slovensku, nachádza Domov sociálnych služieb pre dospelých Straník. [2]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je Straník stále významným miestnym centrom pre paragliding a závesné lietanie. V Žiline je viacero škôl paraglidingu ponúkajúcich kurzy športového lietania a kopec je vyhľadávaný pilotmi zo širokého okolia. Je tiež miestom konania rôznych pravidelných súťazí LAA.

Paraglajding na Straníku.

Okolie vytvára vhodné termické podmienky na začatie dlhších preletov. Tvar kopca poskytuje vhodné podmienky na svahové lietanie. Na vrchole sú udržiavané 2 štartovačky:

  • juhozápadná - možný štart pri vetre zo smeru J, JZ, Z
  • severná - možný štart pri vetre zo smeru S, obmedzene SZ

Pristávať je možné na juhozápadnom štarte, v sedle medzi Straníkom a Malým Straníkom alebo na poli pred automobilkou KIA pod južným svahom kopca.


Vysielač Straník[upraviť | upraviť zdroj]

Na Straníku sa nachádzajú vysielače televízie, rozhlasu a GSM signálu [3] pre mesto Žilina a jej okolie.

Na vrchole sú 2 priehradové stožiare; prvý má 18 a druhý 30 metrov. Okrem šírenia digitálneho a analógového signálu televízie šíria signál Rádia Frontinus a Viva, ako aj signál mobilných operátorov.

Vysielače svojim signálom pokrývajú najmä mesto a jeho blízke okolie, no presahy umožňujú ladenie TV a rádií aj v Rajeckej doline, na Kysuciach, v dolnom Turci a Hornom Považí.

Vysielače[upraviť | upraviť zdroj]

FM vysielače[4][upraviť | upraviť zdroj]

Frekvencia
[MHz]
Program ERP Polarizácia
92,7 Rádio Viva 0,8 kW horizontálna
104,6 Rádio Frontinus 1 kW horizontálna

TV vysielače[5][upraviť | upraviť zdroj]

Vysielač šíri analógové televízne vysielanie súkromnej TV Markíza, šírenie analógového signálu verejnoprávnej televízie bolo ukončené.

Stanica Kanál ERP Polarizácia
TV Markíza 44 0,2 kW horizontálna

Vysielač digitálnej TV šíri signál verejnoprávneho multiplexu DVB-T[6].

Multiplex Kanál ERP Polarizácia
3. multiplex 32 5 kW vertikálna
4. multiplex 39 5 kW vertikálna

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.x-air.sk/download/9586edcc-2012-04-15.pdf
  2. a b Žilina Gallery
  3. http://www.radia.sk/vysielace/43_zilina-stranik.html
  4. Rozhlasové vysielače v pásme VKV [online]. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-08-12]. Dostupné online.
  5. Povolené TV vysielače [online]. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-07-12]. Dostupné online.
  6. Povolené vysielače DVB-T [online]. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-07-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]