Strawberry Fields Forever

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
„Strawberry Fields Forever“
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Singel - The Beatles
Dátum vydania 13. február 1967, UK
17. február 1967, USA
Žáner psychedelický rock,
acid rock
Dĺžka 4:10
Vydavateľstvo Capitol, Parlophone
Skladateľ John Lennon / Paul McCartney
The Beatles – Chronológia
' ' '

„Strawberry Fields Forever“ je názov piesne The Beatles z roku 1967. Je považovaná za jednu z najlepších nahrávok skupiny i za charakteristickú nahrávku tzv. psychedelického rocku. Pieseň je podpísaná duom Lennon-McCartney, no je všeobecne známe, že jej jediným autorom je John Lennon.

Vydanie[upraviť | upraviť zdroj]

Singel s piesňou bol po prvý raz vydaný 13. februára 1967 v USA a 17. februára 1967 vo Veľkej Británii ako súčasť singla s dvoma A-stranami (druhou piesňou singla bola „Penny Lane“ napísaná Paulom McCartneym). V Spojených štátoch následne obe piesne vyšli na albume Magical Mystery Tour, ktorý vo Veľkej Británii vyšiel len ako dvojitá EP platňa.

„Strawberry Fields“ a „Penny Lane“ boli nahrané začiatkom roku 1967 počas nahrávania albumu Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band a pôvodne boli určené na tento album. Išlo o prvé nahrávky The Beatles po ukončení koncertnej kariéry.

Po skončení dlhého turné z roku 1966 si skupina vybrala voľno počas posledných mesiacov roka. Pod tlakom nahrávacích spoločností EMI a Capitol, ktoré od skupiny nemali žiadne nové nahrávky už dlhšiu dobu, producent George Martin urýchlil vydanie singla. Trvalo potom ešte ďalšie štyri mesiace, kým skupina dokončila a vydala album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band.

Vznik, hudba a text[upraviť | upraviť zdroj]

Lennon začal pracovať na piesni koncom roku 1966 počas svojho pobytu v Almerii vo Španielsku, kde natáčal film Richarda Lestera Ako som vyhral vojnu. Lennonova pieseň a McCartneyho „Penny Lane“ zdieľajú podobnú nostalgiu k ich detstvu v Liverpoole a obe odkazujú na skutočné miesta, no zároveň majú silne surrealistický a psychedelický podtón. Názov Lennonovej piesne odkazuje na sirotinec Armády spásy, za ktorým sa Lennon hrával s kamarátmi z detstva.

V čase skladania piesne Lennon prechádzal zlomovým obdobím: The Beatles práve prestali naživo vystupovať po jednom z najzložitejších období svojej kariéry, neslávne známej kontroverzii ohľadne Lennonovho vyhlásenia, že sú populárnejší ako Ježiš, a neúspešnom turné po Filipínach; Lennonovo manželstvo sa chýlilo k rozpadu a – čo bolo asi najpodstatnejšie – Lennon užíval stále väčšie množstvo drog, najmä silný halucinogén LSD.

Priekopnícka produkcia a zložité aranžmány piesne sú dôkazom úplného majstrovstva kapely v štúdiu a stále avantgardnejšieho prístupu k hudbe. Napriek tomu, že v skladbe nie sú žiadne zrejmé referencie na drogy, štýl a tón skladby, rovnako ako i text (prúd vedomia, resp. myšlienok), naznačujú, že Lennon bol silne ovplyvnený kyselinou – LSD. Túto domnienku podporuje i použitie elektronických efektov so zvukmi, zvukových koláží, nepravidelných rytmov a kolísavých harmónií.

Vydaná pieseň je zložená z dvoch vystúpení. Skupina nahrávala pieseň mnohokrát a výsledná verzia je zložená z dvoch veľmi rozdielnych nahrávok. Prvá verzia bola pokusom o napodobnenie zvuku tzv. acid rocku amerických skupín ako Jefferson Airplane a obsahovala len relatívne jednoduché nástroje - klávesy, gitary a bicie. Keď o niekoľko týždňov skupina nahrávala ďalšiu verziu, Lennon sa priklonil k omnoho komplexnejším aranžmánom vytvorených Georgeom Martinom – s dychovkou a sláčikovým kvartetom.

Pri posudzovaní rôznych verzií sa Lennon rozhodol, že sa mu pozdáva prvá minúta nahrávky č. 7 (so zvukom acid rock) a ukončenie nahrávky č. 26 (verzia s orchestrom). Vo výslednej nahrávke chcel skombinovať časti týchto verzií a nonšalantne zveril producentovi Martinovi úlohu spojiť ich dohromady. Menší problém spôsobilo, že verzie boli nahrané v mierne odlišnom tempe, ale Martin jednu nahrávku jemne zrýchlil a druhú mierne spomalil, takže vo výslednom strihu je rozdiel sotva badateľný.

Lennonovým cieľom bolo vytvoriť „Strawberry Fields Forever“ ako hudobne a technicky najpokročilejšiu skladbu, aká bola dovtedy vydaná. Výsledná nahrávka je výrazne predabovaná, obsahuje spätné prehrávanie pások, slučky, do tónov skladby významne zasiahlo i použitie ekvalizéra a zvukovej kompresie. Spojením dvoch verzií (a ich zrýchlením a spomalením) má Lennonov hlas mierne iný nádych v rozdielnych častiach piesne. Nadôvažok, pri nahrávaní boli okrem bežných rockových hudobných nástrojov ako gitary, basgitary a bicích použité i klavír, slide-gitara, píšťala, dychový orchester, sláčikové kvarteto a indická harfa so zvukom sitaru.

Najvýznamnejším novým nástrojom, ktorý sa po prvý raz prominentne objavil v populárnej hudbe, bol melotrón. Melotrón je elektronický klávesový hudobný nástroj so zvukom podobným flaute. Po úspechu melotrónu v piesňach The Beatles bol tento nástroj použitý mnohými ďalšími populárnymi skupinami, napr. The Rolling Stones, Pink Floyd alebo Led Zeppelin (melotrón napodobuje zvuk flauty v ich legendárnej piesni Stairway To Heaven).

Reklama a prijatie[upraviť | upraviť zdroj]

Pieseň sa dostala na druhé miesto v britskom rebríčku. Dôvodom bolo, že bola vydaná spoločne s piesňou „Penny Lane“ ako súčasť singlu s dvoma A-stranami. V dôsledku toho sa zarátaval predaj a vysielanie v rádiach osobitne pre každú z nich, miesto toho, aby sa zisky oboch spočítali dohromady. Podľa vplyvného dídžeja BBC, Marka Radcliffa ide „nepochybne o najlepší singel s dvoma A-stranami všetkých dôb“.

Pre pieseň bol tiež natočený reklamný film (obdoba súčasných videoklipov). Film, v ktorom boli použité rôzne efekty, animácie a prestrihy je považovaný za jeden z najvplyvnejších hudobných klipov z konca 60. rokov 20. storočia.

Po piesni je nazvaná časť newyorského Central Parku, Strawberry Fields Memorial, ktorá sa nachádza blízko miesta, kde Lennon dlhé roky žil a kde bol zavraždený.

Pieseň „Strawberry Fields Forever“ sa nachádza na 76. mieste zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v roku 2004 zverejnil časopis Rolling Stone.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

The Beatles
Členovia
John LennonPaul McCartneyGeorge HarrisonRingo Starr
Bývalí členovia
Stuart SutcliffePete Best
Diskografia

Štúdiové albumy: Please Please MeWith The BeatlesA Hard Day’s NightBeatles For SaleHelp!Rubber SoulRevolver
Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club BandMagical Mystery TourThe BeatlesYellow SubmarineAbbey RoadLet It Be

Filmy: A Hard Day’s NightHelp!Magical Mystery TourYellow SubmarineLet It Be