Strečniansky hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Strečniansky hrad
Hrad
Strecno1.jpg
Hrad Strečno, vstupná brána
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Obec Strečno
Nadmorská výška 440 m n. m.
Súradnice 49°10′37″S 18°51′46″V / 49.17694°S 18.86278°V / 49.17694; 18.86278
Materiál kamenné murivo
Vznik 1316
Zrekonštruovaný 1689
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Poloha Strečnianskeho hrad na Slovensku
Poloha Strečnianskeho hrad na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Strečnianskeho hrad na Slovensku
Poloha Strečnianskeho hrad v Žilinskom kraji
Poloha Strečnianskeho hrad v Žilinskom kraji
RedHut.svg
Poloha Strečnianskeho hrad v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Strečno Castle
Freemap.sk: mapa

Strečniansky hrad (nazývaný aj Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan alebo Strežín) sa nachádza 7 km od Žiliny (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. V období mladšej doby železnejstaršej doby rímskej bol hradný kopec sídliskom púchovskej kultúry. Prvá zmienka o hrade sa zachovala z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo.Je zrejmé, že panstvo musí mať nejaké hlavné sídlo v podobe hradu. Vtedy však z neho stála pravdepodobne len veža. Hrad už od začiatku svojej existencie slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku Váh pod hradom[1].

Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov. Ako vačsinu hradov na Považí, aj hrad Strečno vlastnil Matúš Čák. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety.

V rokoch 14441469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť najmä Pavla Kinižiho, Jána Zápoľského, Mikuláša a Petra Kostkovcov, Deršfiovcov. V 17. storočí patril Františkovi Vesselényimu a Löwenburgovcom.

Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thököliyho povstalcom. Vojská cisára Leopolda I. preto vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20. storočia konzervovali múry, ale najväčšia rekonštrukcia prebiehala v rokoch 19781993, aby ho v roku 1995 mohli sprístupniť verejnosti.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Strop hradnej kaplnky

Hrad má nepravidelný pôdorys, daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho jadra, ktoré tvorila kamenná hranolová obytná opevnená veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí. K týmto obytným budovám priliehalo na severe predhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni skaly.

Vnútornú, obytnú časť hradu rozšírili o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Kostkovci vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky. Hrad bol v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach a stal sa najbezpečnejšou pevnosťou stredného Považia.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho storočia, sa veľa nezmenilo. Potom však nastalo obdobie veľkých „záchranných“ prác, ktoré prinieslo aj potrebné statické zabezpečenie hradnej skaly, ale silueta hradu ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela. Pôvodná stredoveká cesta (dnes vydláždená), obchádzajúca hradné bralo, vedie návštevníka k vstupnej bráne s premostením nad skalnatou hradobnou priekopou.

V interiéry sa nachádza expozícia Považského múzea v Žiline. Vystavené exponáty prezentujú archeologické nálezy z okolia Žiliny, a taktiež celkovú históriu hradu.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 sa na hrade Strečno točil americký film Dračie srdce, v origináli Dragonhearth.[2] Hrad bol aj domovom veľmi významnej osobnosti v slovenských dejinách, Žofie Bosniakovej. Žofia bola manželkou Františka Vesseléniho. Zomrela ako 35 ročná, a 45 rokov po jej smrti bolo jej telo nájdene neporušené, aj keď nebola ani mumifikovaná, ani vopred balzamovaná. Preto si mnohí ľudia začali myslieť, že Žofia bola svätica. Jej telo bolo vystavené v kostole v Tepličke nad Váhom. Na 1.4. 2009 ju psychický narušený muž zo Žiliny kompletne spálil, a tým zničil veľmi cenné historické dedičstvo. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky.[3]

V roku 2012 bude pod hradom vybudovaná replika stredovekej dediny.[4]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Strečno je prístupná cestnou a železničnou dopravou. V prípade železnice je potrebné prejsť peším mostom cez Váh z obce Nezbudská Lúčka. Z Nezbudskej Lúčky je možný prístupný aj kompou cez Váh.

Otváracie hodiny[upraviť | upraviť zdroj]

Apríl – September: Po – Ne 9:00 – 18:00, posledný vstup 17:15

Október: Po – Ne 9:00 – 16:00, posledný vstup 15:15

mimo sezóny (1. – 31. 3. a 1. – 30. 11.),: So – Ne, 11:00 – 16:00, posledný vstup 15:15, prehliadka s lektorom (v prípade zlých poveternostných pomienok bude hrad uzavretý)

december, január, február: len pre skupiny nad 20 osôb, dohodou

Každoročné akcie na hrade[upraviť | upraviť zdroj]

Ľahké poľné delo z polovice 17. storočia

Na hrade sa každoročne konajú nasledujúce akcie:

  • Beh do hradných schodov
  • Rozprávkový hrad (spravidla posledný víkend pred MDD)
  • Hradné hry Žofie Bosniakovej
  • Nočné prehliadky (Duchovia, elfovia a strečniansky des; Noc duchov, tekvíc a strašidiel)
  • Noc múzeí a galérií

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BÓNA, Martin; PLAČEK, Miroslav. Encyklopedie slovenských hradů. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-333-6.
  2. http://www.csfd.cz/film/1615-draci-srdce/ www.csfd.cz/film/1615-draci-srdce/
  3. BECHNÝ, Ľubo. Žofia Bosniaková sa tri roky po spálení tela vracia na hrad Strečno [online]. Sme, 4. 4. 2012. Dostupné online.
  4. KVAŠŇOVSKÁ, Katarína. Pod Strečnom vyrastie stredoveká dedina [online]. Sme, 14. 5. 2011. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.