Strečniansky hrad
| Strečniansky hrad | |
| Hrad | |
 Hrad Strečno, vstupná brána
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Žilina |
| Obec | Strečno |
| Nadmorská výška | 440 m n. m. |
| Súradnice | |
| Materiál | kamenné murivo |
| Vznik | 1316 |
| Zrekonštruovaný | 1689 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
   Poloha Strečnianskeho hrad na Slovensku
|
|
  Poloha Strečnianskeho hrad v Žilinskom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Strečno Castle | |
| Freemap.sk: mapa | |
Strečniansky hrad (nazývaný aj Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan alebo Strežín) sa nachádza 7 km od Žiliny (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh.
Obsah |
História [upraviť]
Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. V období mladšej doby železnej až staršej doby rímskej bol hradný kopec sídliskom púchovskej kultúry. Prvá zmienka o hrade sa zachovala z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo.Je zrejmé, že panstvo musí mať nejaké hlavné sídlo v podobe hradu. Vtedy však z neho stála pravdepodobne len veža. Hrad už od začiatku svojej existencie slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku Váh pod hradom[1].
Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov. Ako vačsinu hradov na Považí, aj hrad Strečno vlastnil Matúš Čák. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety.
V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť najmä Pavla Kinižiho, Jána Zápoľského, Mikuláša a Petra Kostkovcov, Deršfiovcov. V 17. storočí patril Františkovi Vesselényimu a Löwenburgovcom.
Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thököliyho povstalcom. Vojská cisára Leopolda I. preto vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20. storočia konzervovali múry, ale najväčšia rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1978 až 1993, aby ho v roku 1995 mohli sprístupniť verejnosti.
Exteriér [upraviť]
Hrad má nepravidelný pôdorys, daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho jadra, ktoré tvorila kamenná hranolová obytná opevnená veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí. K týmto obytným budovám priliehalo na severe predhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni skaly.
Vnútornú, obytnú časť hradu rozšírili o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Kostkovci vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky. Hrad bol v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach a stal sa najbezpečnejšou pevnosťou stredného Považia.
Súčasný stav [upraviť]
Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho storočia, sa veľa nezmenilo. Potom však nastalo obdobie veľkých „záchranných“ prác, ktoré prinieslo aj potrebné statické zabezpečenie hradnej skaly, ale silueta hradu ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela. Pôvodná stredoveká cesta (dnes vydláždená), obchádzajúca hradné bralo, vedie návštevníka k vstupnej bráne s premostením nad skalnatou hradobnou priekopou.
V interiéry sa nachádza expozícia Považského múzea v Žiline. Vystavené exponáty prezentujú archeologické nálezy z okolia Žiliny, a taktiež celkovú históriu hradu.
Zaujímavosti [upraviť]
V roku 1994 sa na hrade Strečno točil americký film Dračie srdce, v origináli Dragonhearth.[2] Hrad bol aj domovom veľmi významnej osobnosti v slovenských dejinách, Žofie Bosniakovej. Žofia bola manželkou Františka Vesseléniho. Zomrela ako 35 ročná, a 45 rokov po jej smrti bolo jej telo nájdene neporušené, aj keď nebola ani mumifikovaná, ani vopred balzamovaná. Preto si mnohí ľudia začali myslieť, že Žofia bola svätica. Jej telo bolo vystavené v kostole v Tepličke nad Váhom. Na 1.4. 2009 ju psychický narušený muž zo Žiliny kompletne spálil, a tým zničil veľmi cenné historické dedičstvo. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky.[3]
V roku 2012 bude pod hradom vybudovaná replika stredovekej dediny.[4]
Prístup [upraviť]
Obec Strečno je prístupná cestnou a železničnou dopravou. V prípade železnice je potrebné prejsť peším mostom cez Váh z obce Nezbudská Lúčka. Z Nezbudskej Lúčky je možný prístupný aj kompou cez Váh.
Otváracie hodiny [upraviť]
Apríl – September: Po – Ne 9:00 – 18:00, posledný vstup 17:15
Október: Po – Ne 9:00 – 16:00, posledný vstup 15:15
mimo sezóny (1. – 31. 3. a 1. – 30. 11.),: So – Ne, 11:00 – 16:00, posledný vstup 15:15, prehliadka s lektorom (v prípade zlých poveternostných pomienok bude hrad uzavretý)
december, január, február: len pre skupiny nad 20 osôb, dohodou
Každoročné akcie na hrade [upraviť]
Na hrade sa každoročne konajú nasledujúce akcie:
- Beh do hradných schodov
- Rozprávkový hrad (spravidla posledný víkend pred MDD)
- Hradné hry Žofie Bosniakovej
- Nočné prehliadky (Duchovia, elfovia a strečniansky des; Noc duchov, tekvíc a strašidiel)
- Noc múzeí a galérií
Referencie [upraviť]
- ↑ BÓNA, Martin; PLAČEK, Miroslav. Encyklopedie slovenských hradů. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-333-6.
- ↑ http://www.csfd.cz/film/1615-draci-srdce/ www.csfd.cz/film/1615-draci-srdce/
- ↑ BECHNÝ, Ľubo. Žofia Bosniaková sa tri roky po spálení tela vracia na hrad Strečno [online]. Sme, 4. 4. 2012. Dostupné online.
- ↑ KVAŠŇOVSKÁ, Katarína. Pod Strečnom vyrastie stredoveká dedina [online]. Sme, 14. 5. 2011. Dostupné online.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strečniansky hrad
Externé odkazy [upraviť]
- Oficiálne informačné stránky
- Hrad Strečno na stránkach mesta Žilina
- Virtuálna prechádzka z akcie Noc múzeí a galérií na Hrade Strečno z 16.5.2009
- Podpaľač zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej
Zdroj [upraviť]
- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Hrad Strečno, Považské múzeum Žilina, AKKA 1994 ISBN 80-967176-0-X
- Hrad Strečno, Považské múzeum Žilina, IPA v.o.s. LEVICE 1994 ISBN 80-88773-01-6
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
