Stredoveká gréčtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Stredoveká gréčtina alebo byzantská gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočia do roku 1453 po Kr, keď Turci dobyli Konštantínopol.

V tomto období sa ako jazyk písomností a správy používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina (v užšom zmysle), ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.

Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η /ē/ – klasická éta na /ī/ – ítu. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku Kapadóckych Grékov a Pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii a na Sicílií.

Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvíjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny. Ide však hlavne o potomkov neskorších gréckych prisťahovalcov z rôznych končín Osmanskej ríše, pôvodní egyptskí Gréci boli pohltení Arabmi, teda zanikol aj ich jazyk.

Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.

Najznámejším literárnym dielom písaným v stredovekej gréčtine je určite dielo Dijenis Akritas, známa je aj kronika z Peloponézu.

Latinské prvky v stredovekej gréčtine[upraviť | upraviť zdroj]

Latinské slová Gréci prebrali od Rimanov, ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej dob sa rímska kultúra na východe Rímskej ríše úplne helenizovala. Ale veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:

stredoveká gréčtina prepis (fonetický,
výslovnosť od 11. stor.)
nová gréčtina prepis (fonetický) latinský ekvivalent slovenský preklad
αύγουστος augustos hist. titul, nepoužíva sa augustus Augustus, titul rímskeho cisára
καίσαρ kesar hist.titul, nepoužíva sa caesar cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
κομής komis hist.titul, nepoužíva sa comes komes, vysoký štátny úradník
οσπίτιον ospition σπίτι spiti hospitum dom
φόρος foros πλάκα plaka forum námestie
φούρνος furnos φούρνο furno fornus pec
ταβέρνα taverna ταβέρνα taverna taverna reštaurácia, hostinec

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]