Stredozemné more
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum - naše more, Mare Internum - vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie. Obmýva brehy 18 krajín. Gibraltárskym prielivom sa spája s vlastným Atlantickým oceánom, cez Dardanely s Marmarským morom, cez Bospor s Čiernym morom a cez Suezský prieplav s Červeným morom. Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.
[upraviť] Základné údaje
- rozloha: 2 505 000 km²
- najväčšia hĺbka 5 121 m juhozápadne od polostrova Peloponéz.
- teplota vody:
- priemerná na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27-30 °C.
- hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
- slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
- významné prítoky: Níl, Ebro, Rhôna, Pád
- významné ostrovy: Sicília (najväčší a najľudnatejší), Baleáry, Sardínia, Korzika, Kréta, Malta, Cyprus, egejské ostrovy
- pobrežiе:
- еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria
- africké je je Ien mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
- okrajové moria: Ligúrske more, Tyrrhenské more, Jadranské more, Iónske more, Krétske more, Egejské more a Levantské more
- zálivy: najmä Lionský, Janovský, Tertský, Tarentský, Messénsky, Veľká Syrta a Malá Syrta.
- významné prístavy: Marseille, Janov, Neapol, Barcelona, Alexandria, Port Said, Bejrút, Pireus, Istanbul, Solún.
[upraviť] Charakteristika
Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej geosynklinály Tethys, z ktorej boli počas alpínskeho horotvorného procesu vyvrásnené mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť (Vezuv, Etna).
Príjemná subtropická klima, slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj cestovného ruchu. Svetoznáma je napr. Riviéra.
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre rybolov sú dôležité sardinky, makrela, tuniak, ďalej sú to ustrice, langusty, koraly a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných šelfových oblastiach Jadranského a Egejského mora sa ťaží ropa a zemný plyn. Stredozemné more má veľký dopravný význam. Jeho dôležitosť vzrástla najmä výstavbou Suezského prieplavu. Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry Egypta, Fenície, Kartága, Grécka a Ríma. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v stredoveku, stratilo ho však objavením námorných ciest do Indie a Ameriky. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe Suezského prieplavu.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stredozemné more
