Strelecká veža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Strelecká veža
vrch
Strelecká veža, vzadu Slavkovský štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 130 m n. m.
Súradnice 49°10′59″S 20°10′47″V / 49,18298°S 20,17978°V / 49.18298; 20.17978
Najľahší výstup chodecky, neznačené
Prvovýstup lovci kamzíkov
 - dátum
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Strelecká veža
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Strelecká veža je izolovaná vyvýšenina uprostred Veľkej Studenej doliny. Je to veža dvoch tvárí – zdola pôsobí mohutne, zhora nenápadne. Podľa geológov ide o tzv. nunatak - skalný útvar, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca. Je často navštevovaná, ponúka pekný kruhový výhľad. Názov odkazuje na pytliakov, resp. lovcov kamzíkov.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Na juh a na východ spadá strmými, horolezecky využívanými stenami. Severným smerom prechádza do sutinových plání Streleckých polí. Na východ od nej sa v Streleckej kotline nachádzajú Strelecké plesá.

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1951 Zimný prvovýstup ľavým žľabom južnej steny A. Körtvélyessy a A. Puškáš, IV – V.
  • 1958 Prvovýstup stredom východnej steny V. Prošek a A. Puškáš, IV – V.
  • 1974 Prvovýstup pilierom južnej steny J. Bednár a L. Gancarčík, V A1 (dnes VI).

Len Puškáš má v stenách 6 prvovýstupov. Veža je chodecky dostupná zo Streleckých polí neznačeným chodníčkom za 15 minút (nie je povolené).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]