Strelná zbraň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Strelná zbraň je zariadenie na vystreľovanie projektilov (striel) na väčšiu vzdialenosť. Strela letí po balistickej krivke. Väčšina strelných zbraní dáva strele zrýchlenie len v priebehu výstrelu, po opustení zbrane letí strela zotrvačnosťou. Toto neplatí pre strely s raketovým pohonom, kde je po celú dobu aktívnej krivky zrýchlenie strely a až po ukončení práce raketového motora dochádza k letu strely zotrvačnosťou.

Rozdelenie strelných zbraní[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska princípu udelenia zrýchlenia strele môžeme strelné zbrane rozdeliť na štyri kategórie:

Odstredivý prak

Strelné zbrane mechanické[upraviť | upraviť zdroj]

Pracujú na princípe akumulovania mechanickej energie a jej následného dynamického uvoľnenia. Akumulátorom energie môžu byť závažia, listové, torzné alebo vinuté pružiny, pneumatické akumulátory alebo kombinácia týchto akumulátorov. Prenos na strelu je vykonávaný prostredníctvom mechanických (pákové) alebo pneumatických väzieb. Najjednoduchšou strelnou zbraňou je prak. Pracuje na princípe zmeny smeru síl na ramene. Pri roztáčaní praku je udeľovaná strele kinetická energia, ktorá po uvoľnení ramena praku umožňuje strele vykonať let po balistickej krivke. Tým, že strelec dodáva kinetickú energiu strele postupne a uvoľňuje odrazu, dokáže dodať strele vyššiu počiatočnú rýchlosť, ako keby strelu vrhal sám. Obdobný princíp funguje aj u iných strelných zbraní s mechanickým zariadením. Zvláštnym druhom strelných zbraní sú zbrane s pohonom na stlačený plyn (vzduchovky, vetrovky, plynové zbrane). U týchto zbraní je energia akumulovaná v plyne stláčanom kompresorom na vysoký tlak do nádrže, alebo k stlačeniu dochádza pri výstrele uvoľnením pružiny s piestom. Pri druhom princípe je vzduch len prenosovým médiom energie stlačenej pružiny na strelu.

Česká pištoľ CZ 75

Palné zbrane[upraviť | upraviť zdroj]

Pracujú na podobnom princípe ako plynové zbrane, ale stlačený plyn vzniká horením prachovej zlože. Prachová zlož je chemická látka s vysokou rýchlosťou horenia, ktorá k svojmu horeniu nepotrebuje kyslík. Produktom horenia je plyn o vysokom tlaku a teplote. Expandujúci plyn v uzatvorenej komore, kde jedna strana komory je tvorená strelou, vykonáva prácu a tým dodáva strele pohybovú energiu (podobne ako piest spaľovacieho motora). U moderných zbraní je časť energie plynov používaná na pohon mechanizmu zbrane. Na základe činnosti zbrane a podielu činnosti obsluhy zbrane môžeme tento druh zbraní rozdeliť na jednočinné, poloautomatické a automatické zbrane. Jednočinné zbrane sú jednoranové zbrane, kde pred každým výstrelom musí dôjsť k nabitiu zbrane, poloautomatické zbrane sú také, u ktorých dochádza k opätovnému nabitiu automaticky, ale ďalší výstrel musí iniciovať obsluha. Automatické zbrane sú také, u ktorých celý cyklus výstrelu prebieha automaticky a obsluha len určuje dĺžku streľby. U palných zbraní je v súčasnosti zavedená strela ako jednotný náboj, čo predstavuje prvok, ktorý v sebe obsahuje strelu, prachovú zlož a iniciačnú náplň.

Protilietadlová raketa XMIM-115a

Raketové zbrane[upraviť | upraviť zdroj]

Raketové zbrane pracujú na princípe využitia reakčnej sily plynov vytekajúcich z trysky. Je to konštrukčne jedna z najjednoduchších moderných zbraní. Raketová zbraň sa skladá z vodiacej lišty alebo trubice a z náboja. Náboj je zostavený zo samotnej strely a z raketového motora, ktorý jej udeľuje potrebnú rýchlosť na dolet k cieľu. Podľa rozširujúcich prvkov môžeme raketové zbrane rozdeliť na dva druhy:

  • neriadené rakety
  • riadené rakety

Neriadené rakety[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o jednoduché technické zariadenie v tvare trubice s aerodynamickým hrotom. V prednej časti rakety sa nachádza samotná strela (hlavica), ktorá väčšinou obsahuje trhavinu a nárazový zapaľovač. Za strelou sa nachádza raketový motor s tryskou. Stabilizácia rakety je zabezpečená rotáciou strely v pozdĺžnej osi. Rotácia je dosiahnutá buď natočením trysiek, alebo aerodynamickými prvkami – kormidlami.

Riadené rakety[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o vysoko sofistikované zariadenia so zložitým elektronickým systémom. Riadená raketa je schopná aktívne ovplyvňovať dráhu svojho letu a tak zabezpečiť zásah cieľa. K riadeniu rakety sú využívané buď aerodynamické kormidlá, alebo sú využívané raketové korekčné motory. Konštrukčne je riadená raketa podobná lietadlu. Obsahuje pohonnú jednotku tvorenú raketovým motorom na tuhé alebo kvapalné pohonné hmoty, systém riadenia, bojovú časť s trhavinou a zapaľovačmi a letovú avioniku. Súčasťou avioniky je autopilot, vyhľadávacie a zachytávacie zariadenie na vyhľadanie a sledovanie cieľa a navigačný systém. Z hľadiska použitia a doletu riadené rakety môžeme rozdeliť na:

  • rakety kategórie zem – zem – ide o rakety, ktoré sú používané pozemnými vojskami a sú určené na likvidáciu živých a neživých síl protivníka. Mimo protitankových striel sú všetky ostatné druhy rakiet kategórie zem – zem schopné niesť hlavice so zbraňami hromadného ničenia. Toto bol hlavný dôvod ich vývoja. špeciálnou variantou týchto rakiet sú námorné balistické rakety. Tieto rakety môžeme nájsť aj pod názvom kategórie voda – zem, alebo voda – voda. Rozdeľujú sa na:
    • rakety protitankové,
    • rakety balistické krátkeho doletu,
    • rakety balistické stredného doletu,
    • rakety balistické dlhého doletu – medzikontinentálne.
  • rakety kategórie zem – vzduch – sú druhom rakiet, ktorý je primárne určený k ničeniu vzdušných cieľov. Tieto rakety sú primárne používané proti lietadlám pritivníka. Súčasné technológie rádiolokátorov, výpočtovej techniky a konštrukcie rakiet umožňujú použiť ich aj proti iným raketám. Z hľadiska primárneho určenia ich môžeme rozdeliť na rakety:
    • protilietadlové,
    • protiraketové,
    • protidružicové
  • rakety kategórie vzduch – zem, vzduch – voda – ide o letecké rakety, to znamená rakety odpaľované z lietadiel proti pozemným a námorným cieľom. V súčasnosti sa u týchto rakiet nedá hovoriť o ustálenom názvosloví. Tieto rakety sú delené hlavne podľa určenia, ale vzhľadom na široké spektrum použitia jednotlivých typov rakiet nie je ich možné presne triediť.
  • rakety kategórie vzduch – vzduch – ide o letecké riadené rakety určené k ničeniu lietadiel protivníka, ako aj k ochrane vlastného lietadla. Túto kategóriu rakiet môžeme rozdeliť podľa systému navedenia na cieľ:
    • rakety s optickým navedením – využívajú vyžarovanie, alebo odraz svetla od cieľa
    • rakety s rádiolokačným navedením
    • rakety s nepriamym navedením – sú navádzané pokynmi od nosiča (lietadlo)

Druhou možnosťou kategorizácie riadených rakiet je ich dolet:

  • rakety krátkeho doletu
  • rakety dlhého doletu
Testovanie laseru použitého v lietadle typu ABL (Airborne Laser)

Strelné zbrane na iných fyzikálnych princípoch[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o v súčasnosti vyvíjané princípy zbraní. Hlavným princípom tohoto druhu zbraní je urýchliť strelu pomocou magnetických alebo iných fyzikálnych systémov. Takáto strelná zbraň by mala byť schopná strieľať strely rýchlosťami, ktoré nie sú v súčasnosti dosiahnuteľné iným spôsobom. Ide o vystreľovanie projektilov lineárnym urýchlením v magnetickom poli na rýchlosti rádovo desaťtisíce metrov za sekundu. Princíp tejto zbrane vychádza z lineárnych urýchľovačov, lineárnych elektromotorov atď.