Strelníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′26″S 19°23′35″V / 48.7238°S 19.3930°V / 48.7238; 19.3930
Strelníky
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Horehronie
Nadmorská výška 666 m n. m.
Súradnice 48°43′26″S 19°23′35″V / 48.7238°S 19.3930°V / 48.7238; 19.3930
Rozloha 17,47 km² (1 747 ha) [1]
Obyvateľstvo 783 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 44,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1433
Starosta Miroslava Lamperová[3] (SMER-SD)
PSČ 976 55 (pošta Ľubietová)
ŠÚJ 509027
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Strelníky 63
E-mailová adresa strelniky@post.sk
Telefón 048/429 53 31
Fax 048/429 50 48
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.strelniky.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Strelníky do roku 1948 Šajbaobec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Je vzdialená 26 km od Banskej Bystrice a jej nadmorská výška v strede obce je 666 m. V obci žije 783 obyvateľov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Strelníky je súčasťou okresu Banská Bystrica, ktorý je súčasťou Banskobystrického Vyššieho územného celku. Z pohľadu mikropolohy Strelníky tvoria spolu s obcami Medzibrod, Brusno, Lučatín, Ľubietová, Povraznik, Moštenica, Pohronský Bukovec a Hiadeľ zoskupenie Mikroregión Nízke Tatry a Rudohorie, skrátene RENTAR. Podľa členenia zaužívaného pre rozdelenie územia na účely cestovného ruchu a s ním spojených služieb, je obec zaradená do tzv. Horehronského regiónu cestovného ruchu, ktorý približne kopíruje hranice historického regiónu Horehronia.[4] Obec je vnútorne členená na miestne časti Fíbek, Dolný a Horný koniec.

Obec Strelníky sa nachádza na strednom Slovensku, na rozhraní regiónov Pohronia a Podpoľania, v bode definovanom matematicko-geografickými súradnicami: 48° 42’ s.z.š. a 19° 20’ v.z.d. (stred obce) západne od geografického stredu Slovenska (Ľubietovský Hrb). Leží v severnej časti Banskobystrického kraja a v juhovýchodnej časti okresu Banská Bystrica. Tvar obce je pretiahnutý v smere SZ – JV a zaberá územie s rozlohou 17,46 km². Patrí medzi nízko položené obce, pretože jej najnižším bodom je stred obce s nadmorskou výškou 666 m, najvyšším vrch Ľubietovská Bukovina s nadmorskou výškou 1 194 m. Výškové rozpätie tak predstavuje 528 m.[5]

Rozprestiera sa na predhorí a severných svahoch Poľany, preto zväčša odlesnený vrchovinový chotár tvoria sopečné horniny a vyskytujú sa tu aj menšie ložiská železných rúd a hnedého uhlia. Jej územie je odvodňované ľavostrannými prítokmi rieky Hron, do povodia ktorej územie obce patrí. Na hnedých lesných pôdach sú prevažne lúky a pasienky, lesy (dubové, bukové, smrekové) sú len v juhovýchodnej časti pod Poľanou. Časť katastra obce leží v ochrannom pásme CHKO Poľana. Susednými obcami Strelník sú (v smere hodinových ručičiek) Ľubietová, Hrochoť, Poniky a Povrazník. Obcou neprechádza krajská ani okresná hranica. Z poľnohospodárskeho hľadiska obec leží v zemiakársko-ovsenej a predhorie Poľany v horskej výrobnej oblasti zameranej najmä na pasenie dobytka, oviec a chov hydiny a v menšej miere sa pestujú nenáročné obilniny (pšenica, ovos), krmoviny a zemiaky.[4]

V rámci aktívneho cestovného ruchu má obec vynikajúcu polohu južne od Nízkych Tatier s celoročnou turistikou, severne od svahov Poľany, pričom z lyžiarskych stredísk sú najbližšie Ski Centrum Strelníky (priamo v obci), Štiavničky, Donovaly, atď. Oblasť je známa aj kúpeľmi Brusno, Sliač a Kováčová. V okolí sa tiež nachádza množstvo kultúrnych pamiatok, spomeňme napríklad Ľupčiansky hrad, zrúcaninu hradu Dúbravica či nástenné maľby v blízkych obciach Poniky, Čerín a Zolná. Pre región je príznačné udržiavanie zvykov, tradícii a unikátneho folklóru.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1465 pod názvom Saiba – ide o privilégium kráľa Mateja Korvína, v ktorom kráľ potvrdzuje staršie výsady kráľovského mesta Ľubietová, ktorá bola zničená počas husitských vojen. Z textu vyplýva, že Saiba existovala už pri vpáde husitov v roku 1433 a môžeme predpokladať, že obec vznikla už niekedy medzi rokmi 1379 a 1433. Neskôr sa názov obce menil na Saiby (1629), Schajba (1786), Šajba (1920) až do dnešného názvu Strelníky (1948).

Strelníky teda vznikli ako poddanská obec mesta Ľubietová. Ich zemepánom bolo mesto Ľubietová, jemu patrila všetka pôda, na ktorej Strelníčania žili a tam aj odvádzali poddanské dávky. Keďže Ľubietová bola banským mestom, aj Strelníky boli podriadené záujmom banského podnikania. Vplyv nemeckého meštianstva, ktoré sa tu usadilo sa zachoval až dodnes v miestnych názvoch, napr. Schajba = strela, pretože tu boli usadení strelci, ktorých mesto najímalo na zabezpečenie svojej obrany. V čase mieru pracovali ako roľníci, v prípade nebezpečenstva nastúpili do zbrane.

V 16. – 17. storočí útočili na krajinu Turci a to prinútilo banské mesto zvýšiť svoju obranyschopnosť. Z preľudnených severných oblastí prichádzali poddaní, ktorí sa usádzali na panskej pôde, kde im vydeľovali usadlosti, tzv. majere. Stopy po nových usadlíkoch sa zachovali v priezviskách Majer, Oravčan, Turčan či Ľupták. Turci rabovali na strednom Slovensku už od roku 1552 a tak okrem vojenskej sily bolo treba robiť aj konkrétne opevňovacie práce. Ľubietová bola čiastočne chránená hustými lesmi, no okrem ľubietovského mestského hradu vybudovaného v roku 1564 bola vystavaná aj predpevnosť palisadového typu okolo Strelníkov v roku 1576. Turci po prvýkrát zaútočili 6. novembra 1577, kedy vyplienili Strelníky a Hrochoť, veľa ľudí pozabíjali, alebo odvliekli do zajatia. O štyri dni neskôr 10. novembra opäť odvliekli zo Strelník ďalších 20 osôb. V zime v roku 1579/1580 Turci opäť spustošili a vypálili Strelníky.

Začiatkom 16. storočia sa začala šíriť reformácia, najmä v banských mestách, Keďže Strelníky patrili k ľubietovskej farnosti, mali možnosť oboznámiť sa s myšlienkami reformácie a pravdepodobne mnohí už vtedy prijímali toto učenie.

Aj v tomto období pokračovali turecké nájazdy a v ich centre boli stále banské mestá. V decembri 1629 dostali Šajbania dokonca výhražný list od jágerských spahiov Omara pašu. Existencia tohto listu je dôkazom, že Turci považovali Strelníky za strategicky dôležité miesto. V roku 1652 sa turecké oddiely opäť pohybovali v blízkosti Šajby, ale o bojoch nie sú záznamy.

Počas povstania Imricha Tököliho museli obyvatelia Strelník zásobovať povstalecké ako aj cisárske vojská – podľa toho, ktoré bolo práve v okolí. Poddaní zo Strelník museli okrem toho aj narukovať do armády a poskytovať ubytovanie jednotkám nachádzajúcim sa v okolí obce. Protihabsburské stavovské povstania skončili v roku 1711. Počas vlády Márie Terézie bol spísaný Tereziánsky urbár, ktorý vymedzil pôdu, ktorú užívali poddaní a oddelil extravilán a intravilán obce. Revolúcia v roku 1848 napokon ukončila éru poddanstva a aj Strelníky sa vymanili z poddanskej závislosti Ľubietovej. Chotáre boli však definitívne rozdelené a vyčlenené až v roku 1888. V roku 1886 získala obec samosprávu. Šajba mala richtára, vicerichtára a dvoch prísažných, k obecnému personálu patril sluha, pastieri, zvonár, nočný strážca, horár, hájnik, obhliadač mŕtvol a pôrodná babica.

Ekonomické pomery v obci boli v tomto období pomerne zlé a zhoršila ich aj prvá svetová vojna, kedy muži práve v čase žatvy a zberu museli narukovať. V roku 1915 ešte krajinu postihlo aj sucho a tuhé mrazy. Dedina podstúpila časté rekvirácie, bol nedostatok nielen ľudí, ale aj koní, dobytka a úrody. Do rodnej obce sa z vojny nevrátilo 28 občanov.

Počas 1. ČSR sa stabilizovala hospodárska situácia, v rokoch 1928 – 1929 bol vystavaný obecný úrad, v roku 1931 kultúrny dom. Obec zasiahla aj hospodárska kríza v 30-tych rokoch. Z druhej svetovej vojny sa nevrátili traja obyvatelia.

Aj keď sa Strelníky nenachádzali priamo v epicentre SNP, pre svoju strategickú polohu sa stali východiskom partizánskych bojov. Občania nadviazali kontakty so skupinou majora Jegorova a 18. augusta osemčlenná skupina odišla na Prašivú. Neskôr, 5. septembra 65 mužov nastúpilo k armáde. Koncom októbra sa Strelníky ocitli na jednej z hlavných ústupových ciest a 28. októbra sa ocitli pod delostreleckou paľbou pri ktorej zahynuli traja ľudia. Boje pokračovali útokom Nemcov na zvyšok povstaleckej armády a partizánov zdržiavajúcich sa v okolitých lesoch. Dňa 8. januára obsadili obec jednotky z Medzibrodu a a pri domovej prehliadke zatkli troch partizánov, ktorí boli následne popravení v Ľubietovej. Začiatkom roku 1945 sa k obci približoval front, prvý granát v obci vybuchol 4. januára. 139 obyvateľov bolo odvlečených a mnohí sa nikdy nevrátili. Obec Strelníky bola oslobodená napokon 21. marca 1945 rumunskou armádou. Vojnovou daňou bolo 28 mŕtvych.

Víťazstvo sovietskej armády prinieslo mnohé zmeny voči ktorým mali obyvatelia zväčša negatívny postoj. Až v roku 1959 bolo založené JRD. V tomto období došlo k mnohým pozitívnym zmenám, napr. bol vybudovaný vodovod (1961 – 1964), bola postavená predajňa zeleniny (1973 – 1974), opravené priestory školy (1974), vyasfaltované všetky ulice (1976), vybudované bolo futbalové ihrisko za Hýblikom (1976 – 1977), upravené námestie a bol vybudovaný pamätník obetiam 2. svetovej vojny a SNP (1990).[6][7]

Fyzicko – georafické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť, v ktorej leží i obec Strelníky je dôležitou súčasťou vnútorných Karpát. Vznikla v neogéne, v konečnom štádiu vývinu karpatskej geosynklinály, keď došlo k rozsiahlejšej a veľmi intenzívnej sopečnej činnosti. Vzniklo mnoho sopiek, ktoré chŕlili množstvo lávy a popolov. Niekoľkokrát sa striedali fázy vulkanizmu ryolitového s andezitovým a sopečnú činnosť zavŕšili výlevy čadičov. Medzi jednotlivými sopečnými fázami boli niekedy veľké časové odstupy, v ktorých erózia rozhlodávala predtým vytvorené sopečné horniny. Pôvodný geologický podklad tvorili metamorfované horniny ruly, žuly, svory a fylity. Geologickú stavbu teda vo východnej časti územia tvoria veporidy, centrálnu a západnú časť mladotreťohorné vulkanity. Zvolenská kotlina, zasahujúca na územie obce zo severnej strany je budovaná najmä neogénnnymi horninami ako sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu, sladkovodné vápence a tufity. Neovulkanické pohorie Poľana je budované prevažne lávovými prúdmi z neogénnych vulkanitov, ako sú napr. pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity. Vrstvy pyroxenických andezitov, miestami hrubé až 80 m, sa striedajú s polohami tufitov, tufov a aglomerátov.[8][9]

Hodnota Poľany spočíva predovšetkým v jej jedinečnej forme. Predpokladá sa, že sopka Poľana bola v čase svojej najväčšej slávy vysoká takmer 3000 metrov. Ťarcha vyvrhnutých hornín a narušenie povrchu spôsobili, že stred sopky sa prepadol sám do seba a výška vulkánu sa radikálne znížila. Vzniklo obrovské prepadlisko, v strede ktorého sa novými sopúchmi tlačila na povrch ďalšia magma. Najväčšia časť povrchových vulkanických telies podľahla hlbokej deštrukcii eróziou a denudáciou, čo viedlo k inverzii reliéfu. Sopečná činnosť podnietila vznik rudných ložísk na širšom okolí. Predpokladá sa aj súvis s mineralizáciou v Ľubietovej, Ponikách a Ponickej Hute. Ide údajne o minerály ako chalkopyrit, sfalerit a galenit v tenkých kremenných žilách. V okolí Strelník a Povrazníka pri Ľubietovej sa nachádzajú železné rudy (hematit – limonit) opálového typu a slabé sloje hnedého uhlia (lignit).[9]

Geomorfologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Z mapy geomorfologockého členenia vyplýva, že na územie obce zasahujú dve geomorfologické jednotky, konkrétne zo severu celok Zvolenská kotlina s podcelkom Povraznícka brázda a južnú časť vypĺňa celok Poľana s podcelkom Vysoká Poľana. Reliéf obce je determinovaný oblasťou v ktorej sa nachádza. Poľana je najvyšším slovenským sopečným pohorím. Masív Poľany tvorí do oblúka skrútený horský chrbát, otvorený smerom na západ Hrochotskou dolinou, ktorá sa uprostred oblúka kotlinovite rozširuje. Tvar pohoria aj jeho stavba hovoria, že ide o kalderu, ktorá vznikla eróziou pôvodného krátera stratovulkánu a je najväčšou v strednej Európe. Severná časť katastra je vrchovina a najvyšším bodom je Vtáčnik (867 m n. m.), južnú časť vypĺňa rozsiahla a členitá rázsocha Ľubietovskej Bukoviny (1 194 m n. m.) – najvyššieho vrchu obce, a Mince (1 028 m n. m.) a na západnej strane podstatne nižší Jasenový vrch (909 m n. m.). Na juhovýchode čiastočne zasahuje do katastra severný hrebeň kaldery vyhasnutého vulkána Poľany (1 428 m n. m.). Zo základných typov erózno-denudačného reliéfu sa tu vyskytujú vysočinový podhôlny reliéf na Poľane a sever Zvolenskej kotliny má vrchovinový reliéf.[9]

Erózne trosky lávových prúdov a pokryvov sa zachovali na severe a severovýchode Poľany. Poľana sa vyznačuje osobitnou štruktúrou reliéfu, na ktorom možno vidieť množstvo rôznych vulkanických foriem, ako sú napríklad lávové prúdy, skalné bralá, veže a pod. Nad katastrom Strelník sa vyníma napr. lávový prúd Ľubietovský Vepor a Hrb. Taktiež Zvolenská kotlina má veľmi pestrú stavbu, vyskytuje sa tu viacero foriem reliéfu od už spomínaného vrchovinového reliéfu až po reliéf nížinných pahorkatín s negatívnymi morfoštruktúrami (priekopové prepadliny a morfoštruktúrne depresie kotlín) vulkanickej blokovej štruktúry Slovenského stredohoria. [9]

Hydrologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrologickú os obce vytvárajú riečky Hutná, tvoriaca celú východnú hranicu obce, horný tok Vôdky pretekajúcej stredom katastra a horný tok Zolnej tvoriacej juhozápadnú časť hranice obce. Hutná je ľavostranný prítok Hrona s dĺžkou 15,4 km. Pramení na juhovýchodnom úpätí Ľubietovskej Bukoviny (1 194,4 m n. m.), v nadmorskej výške okolo 1 120 m, v blízkosti obce Strelníky sprava priberá Slobodný potok, pokračuje na územie obce Ľubietová a vlieva sa do Hrona neďaleko obce Lučatín. Zolná je pravostranný prítok Slatiny s dĺžkou 28 km. Pramení v pohorí Poľana, v podcelku Vysoká Poľana, pod Ľubietovskou Bukovinou v nadmorskej výške okolo 1 100 m n. m. Na území obce priberá zľava Malú Zolnú a potom tečie na juhozápad rozšíreným korytom. Preteká územím mesta Zvolen, na území ktorého ústi do Slatiny.[9]

Okolie obce je pomerne bohaté na podzemné vody. Máme možnosť tu nájsť nielen obyčajné podzemné vody, ale aj minerálne pramene. V Zvolenskej kotline sa vyskytujú minerálne vody, ktoré majú infiltračné oblasti v susedných pohoriach. Na Poľane sa nachádzajú podzemné vody neovulkanických hornín – hlavne na andezitových horninách, ktoré sa tu vyskytujú vo vyšších nadmorských výškach. Najlepšie podmienky majú na zlomových poruchových zónach. Vhodné podmienky sú aj v niektorých oblastiach vulkanoklastík. V obci Čerín na pomedzí Poľany a Zvolenskej kotliny, sa nachádza prameň podzemnej vody s najväčšou výdatnosťou v danej oblasti. Významné sú aj minerálne pramene v Ľubietovej v doline na úpätí Poľany a mnohé ďalšie. Na území Strelník sa nachádza viac ako šesť prameňov s výdatnosťou 4l za sekundu.[9]

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné pomery celej oblasti sú podmienené jej príslušnosťou k Západným Karpatom, ktoré ležia v miernom pásme. Do výšky 700-800 m sa územie zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti, nad touto výškou do mierne chladnej až chladnej oblasti. Neveľké výškové rozdiely spôsobujú, že klíma je málo diferencovaná a je charakterizovaná ako mierne teplá, kotlinová, s veľkou inverziou teplôt, mierne suchá až vlhká.[9] Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je −6 °C až −3,5 °C, najteplejšieho mesiaca júla 14 °C až 17 °C. Pre vrcholové partie Poľany je typické chladné podnebie s priemernými teplotami v januári −7 až −5 °C, v júli 11,5 až 13,5 °C. Priemerný počet letných dní v roku je 55, na Poľane menej ako 10, mrazových dní 120 až 160. Priemerná úhrnná suma ročných zrážok je 700 – 800 mm, na Poľane naprší 1 000 – 1 400 mm zrážok, najmä na náveternej severnej strane, z čoho najviac pripadá na jún (v priemere 110 mm zrážok) a najmenej na marec. Snehová pokrývka trvá spravidla 70 dní, vo vyšších polohách 100 – 120 dní. Najdlhšie sa snehová pokrývka udrží na Poľane 130 – 160 dní v roku. Maximálne výšky snehovej pokrývky sú 100 – 120 cm. Najslnečnejšími mesiacmi sú jún, júl a august.[9]

Pedologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Pre severnú časť územia sú typické kambizeme modálne a kultizemné, nasýtené až kyslé, viažuce sa na Zvolenskú kotlinu a predhorie Poľany. Pre južnú horskú časť územia sú charakteristické kambizeme podzolové. Kambizeme nasýtené tvoria prevažnú časť pôdneho krytu pod trávnymi porastmi. Vyskytujú sa približne do nadmorskej výšky 800 m na zvetralinách andezitových pyroklastík v tufovom a tufitovom vývoji s rôznou hĺbkou a obsahom skeletu. Hĺbka pôdneho profilu po súvislú vrstvu skeletu je variabilná. Prevládajú stredne hlboké až hlboké pôdy (od 0,4 do 1,2 m). Kambizeme s plytkým profilom (do 0,3 m) sú zastúpené len ojedinele na vrchných častiach svahov a na miestach, kde sa pevná hornina vyskytuje blízko povrchu pôd. Humusový horizont, má hrúbku 0,15 až 0,20 m. Tieto kambizeme sú charakteristické ľahšou zrnitosťou, pórovitosťou okolo 60 %, ktorá podmieňuje zvýšenú vysychavosť týchto pôd v suchých mesiacoch, osobitne na svahoch s južnou expozíciou. Ich pôdna reakcia je kyslá (4,5 až 5,0 pH). Kambizeme kyslé sa vyskytujú v nadmorských výškach približne nad 800 m, miestami na severne exponovaných svahoch aj nižšie. Pôdotvornými substrátmi sú zvetraliny andezitových pyroklastík v tufovom vývoji.[9]

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušnosť územia k Západným Karpatom, pestrý geologický a geomorfologický vývoj určujú celkový ráz prírody. Veľký vplyv na rozmiestnenie rastlinných spoločenstiev v danej oblasti mal človek, bez zásahu ktorého by vegetačný pokryv vyzeral veľmi odlišne. V minulosti pokrýval značné územie rozsiahly komplex lesov, ktoré aj dnes zaberajú približne 37 % katastra obce. Pôvodná druhová skladba ich porastov bola na mnohých miestach pozmenená intenzívnou činnosťou človeka od 17. storočia. Na tmto územie malo v minulosti nemalý vplyv hlavne pasienkarstvo a poľnohospodárstvo. Sledovaná oblasť sa vyznačuje výskytom bukových a jedľovo–bukových lesov, vo vyšších horských polohách ich nahrádzajú bukové lesy miestami s prímesou jedle. Pri riekach sa nachádzajú miestami aj jelšové lesy nív podhorských a horských vodných tokov. V horských oblastiach sú časté aj porasty javorov. Časť územia zaberá aj pásmo karpatských dubovo-hrabových lesov, ktoré siahajú až do západných úbočí Poľany, kde ich striedajú bukové a jedľovo-bukové lesy. Najrozšírenejšími lesnými drevinami na danom území sú buk lesný, viaceré druhy dubov, sú tu aj druhy rodov javora a bresta ako aj smrekovec opadavý a zástupcovia borovíc.[9]

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ma územie obce zasahuje Chránená krajinná oblasť Poľana. Vysokej diverzite územia tejto biosférickej rezervácie zodpovedá aj pestrosť a bohatosť jej fauny s výskytom mnohých zoogeograficky i biocenologicky významných prvkov. U živočíchov sa tiež prejavuje vplyv reliéfu a samotná poloha horstva výskytom teplomilných a horských druhov. Veľmi bohaté je zastúpenie bezstavovcov, z ktorých je veľa druhov vzácnych a endemických (koník obyčajný a vzácny koník pestrý). V poslednej dobe však lúky postupne zarastajú pre ich nedostatočné využívanie. Takto postupne dochádza k likvidácii nesporne zaujímavých biotopov a v nich žijúcich druhov. CHKO Poľana bola zaradená aj medzi významné vtáčie územia Európy IBA. Z dravcov sa tu vyskytuje orol krikľavý, vzácne orol skalný a sokol myšiar. K faune neodmysliteľne patrí aj približne veľké množstvo druhov cicavcov. Rozšírené sú živočíšne spoločenstvá listnatých a ihličnatých lesov so zástupcami jeleň lesný, srnec lesný, medveď hnedý, diviak lesný, rys ostrovid, mačka lesná, v oblasti Poľany vlk dravý. Pri sídlach sa hojne vyskytujú živočíchy ľudských sídel, napríklad lastovička obyčajná, komár piskľavý, ropucha zelená, myš domová, netopiere, atď. Tieto spoločenstvá sa samozrejme vďaka svoje mobilite prelínajú a kombinujú a nie sú pevne zakotvené len v jednej oblasti.[9]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Na územie obce Strelníky zasahuje CHKO Poľana s 2. stupňom ochrany, ktorá bola vyhlásená v roku 1981 kvôli ochrane rozrušeného stratovulkánu, uprostred ktorého vplyvom erózie vznikla kaldera. Poľana bola v roku 1990 zaradená medzi biosférické rezervácie programu UNESCO Človek a biosféra. Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva, všestranného systematického výskumu, chovu na biologických základoch i zvyšovania chovnej a trofejovej hodnoty bola stredná a južná časť CHKO Poľana v roku 1975 vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.

Na území Slovenska sa vyčleňujú chránené územia na základe zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V širšom okolí obce Strelníky sa nachádzajú aj početné územia s 5. stupňom ochrany – národné prírodné pamiatky (napr. Mičínske travertíny, Bystrianska jaskyňa, Vodopád Bystré…), prírodné pamiatky (Čermiansky močiar, Dračia studňa…), prírodné rezervácie (Mačková, Šmolzie, Šupín, Predajnianska Slatina…) a chránené areály (Dolná Zálomská, Horná Chrapková, Hrochotská Bukovina…). Väčšina týchto území sa nachádza v CHKO Poľana alebo sa sústreďuje v okolí Hrona v Horehronskom podolí a na severe Zvolenskej kotliny. Do sledovaného územia zasahuje aj národná prírodná rezervácia Dobročský prales vo Veporských vrchoch (Diplom Rady Európy).[9]

Samotné okolie obce Strelníky je zaujímavé rôznymi prírodnými formami, ktoré lákajú milovníkov prírody. Vypreparované boli rozličné formy andezitových prúdov ako je napr. NPR Ľubietovský Vepor, ďalej stĺpovité a vežovité skalné formy a bralá vysoké až 30 metrov (PP Veporské skalky, PP Kalamárka, PP Melichova skala), skalné stupne a vysoké skalné steny (PP Vodopád Bystré, PP Jánošíkova skala), z ktorých sa oddelil až 14 metrov vysoké balvny (PP Bátovský balvan). Chránené sú lesné komplexy, najmä jedľobučiny (PR Pod Dudášom, NPR Hrončocký grúň) a smrečiny (NPR Zadná Poľana). Miestne lesy sú rajom pre poľovníkov s možnosťou získania vzácnych trofejí. CHKO Poľana predstavuje pre obec pozitívum – priaznivé životné prostredie, ale na druhej strane znamená aj viaceré obmedzenia, ktoré súvisia s ochranou krajiny.[9]

Obyvateľstvo (sčítanie obyvateľstva domov a bytov 2001)[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľstva obce Strelníky na konci 19. a začiatkom 20. stor. bol rastúci. Obyvateľstvo obce sa od roku 1869 (počet obyvateľov 833) po rok 1950, kedy bol počet obyvateľov na vrchole (1332 obyvatešov) znásobil 1,6-krát. Od tejto doby však Obec Strelníky zaznamenáva viac – menej úpadok i napriek zvýšeniu počtu obyvateľov pri sčítaní v roku 1970 (1324 oybvateľov). V posledných dvadsiatich rokoch sa počet stabilizuje s miernym poklesom okolo hodnoty 800. Ak by sme sa pozreli detailnejšie na demografický vývoj obce v posledných piatich rokoch, zistíme, že počet obyvateľov stagnuje, resp. sa veľmi pomalým tempom zvyšuje a do budúcnosti sa v kontexte so súčasným stavom obce odhaduje len minimálne zvýšenie počtu obyvateľov.[10][11][12]

Prirodzený a migračný pohyb obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Na vývoj počtu obyvateľov obce priamo nadväzuje aj prirodzený pohyb obyvateľstva, charakterizovaný hrubou mierou živorodenosti a úmrtnosti. Vzájomná bilancia živonarodených a zomrelých vzhľadom na stredný stav obyvateľstva obce sa potom odzrkadľuje prostredníctvom hrubej miery prirodzeného prírastku, resp. úbytku obyvateľstva. Tá má v posledných rokoch stabilný charakter prirodzeného úbytku obyvateľstva, napriek tomu, že v roku 2008 bol zaznamenaný prirodzený prírastok. V horizonte ôsmich rokov sa teda miera prirodzeného úbytku priemerne pohybuje na úrovni 5,20 ‰, pričom jednotlivé miery oscilujú v intervale od -12,39‰ v roku 2006 po hodnotu 6,17‰ v roku 2008.[10]

V súvislosti s celkovým migračným pohybom obyvateľstva, ktorý charakterizuje imigrácia (čiže prisťahovaní) do obce a emigrácia (čiže vysťahovaní) z nej môžeme povedať, že obec Strelníky je migračne stabilizovaná, nakoľko v poslednom období nebola zaznamenaná žiadna výraznejšia migračná oscilácia. Ak sa v niektorom roku aj vyskytol migračný úbytok či prírastok, išlo prevažne len o ojedinelú rodinu či dve, ktoré sa do obce prisťahovali (napr. v roku 2006 prírastok 6 obyvateľov), alebo sa z obce vysťahovali (napr. v roku 2008 úbytok 4 obyvateľov). O čosi zaujímavejšia je krátkodobá migrácia obyvateľov obce do zamestnania a škôl, ktorá je najmarkantnejšia v rámci okresu Banská Bystrica, do ktorého obec administratívne spadá.[12]

Z celkového počtu odchádzajúcich až 80,35% odchádza za prácou a len 16,65% odchádza do škôl. Najčastejším miestom odchádzky sú susedné obce Ľubietová (24,05%) a Slovenská Ľupča (16,72%), kde sú sústredené priemyselné podniky poskytujúce pracovné príležitosti aj obyvateľom obce Strelníky. Nadpolovičná väčšina všetkých odchádzajúcich však smeruje do neďalekého centra Banská Bystrica (51,32%).[12][13]

Náboženská a národnostná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska religióznej štruktúry je obec Strelníky relatívne veľmi homogénna. Z poznatkov získaných pri sčítaniach v rokoch 1991 a 2001 je zrejmé, že prevažujúca časť obyvateľstva sa hlási k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Druhou najvýznamnejšou zložkou náboženskej štruktúry je rímskokatolícke vierovyznanie. V porovnaním s minulosťou je nutné upozorniť na fakt, že položky ako sú bez vyznania, nezistené a ostatné náboženské vierovyznania sú v poslednom sčítaní radikálne oslabené. Z hľadiska národnostnej štruktúry sa 100 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti.[10][13]

Veková a vzdelanostná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Z celkového počtu 812 obyvateľov obce je až 51,1% prevaha mužov ako žien, napriek tomu, že celoslovenský trend je opačný. Na základe zistených údajom môžeme povedať, že v obci prevažuje obyvateľstvo produktívneho veku a to podielom 59,9% Na druhom mieste je až 22,2% podiel obyvateľov v poproduktívnom veku a najslabšie je zastúpená detská zložka, len 17,9%. Z tohto pohľadu má obec momentálne dostatočný rezervoár pracovnej sily, ale perspektívne je početnosť pracovnej sily obce veľmi obmedzená práve nedostatočným zastúpením detskej zložky.[10]

Z pohľadu vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva obce Strelníky, tvorí najpočetnejšiu časť učňovské vzdelanie bez maturity, ku ktorému sa hlási až 263 obyvateľov. Druhým najpočetnejším je ukončené základné vzdelanie (218 obyvateľov). Znamená to, že úrpveň vzdelania v obci je pomerne slabá. Maturitou ukončilo svoje vzdelanie len necelých 10 % celkovej populácie obce a vysokoškolsky vzdelaných obec nemá ani 1,5% obyvateľov.[10]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má výbornú polohu medzi Banskou Bystricou ako administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom okresu i kraja, od ktorej je vzdialená 27 km, a Breznom, od ktorého ju delí 35 km. Z dopravného hľadiska obcou prechádza štátna cesta III. triedy, ktorá sa pri obci Lučatín napája na štátnu cestu I. triedy č.66 medzi Banskou Bystricou a Breznom. Významné cestné ťahy Slovenska však obec úplne obchádzajú. Železnica obcou neprechádza a najbližšia železničná stanica sa nachádza taktiež v obci Lučatín vzdialenej 10 km. Štátna cesta III. triedy spoločne so sieťou miestnych komunikácii s obslužnou a zásobovacou funkciou tvoria dopravnú kostru obce Strelníky. Spomínané komunikácie sú v štádiu značného opotrebovania.[14] Pre linky verejnej autobusovej dopravy sú v obci umiestnené 3 zastávky – Fíbek, Obecný úrad a Horný koniec (Otočka). Z Banskej Bystrice spoje na Strelníky odchádzajú zo zastávok Autobusová stanica (nástupište 16) a Mýto.

Infraštruktúra obce[upraviť | upraviť zdroj]

Zo základných inštitúcií administratívneho zabezpečenia je v obci Obecný úrad (kde pracuje starosta a dve pracovníčky), verejný rozhlas, telefónny automat (pri Obecnom úrade), ďalej zdravotnícke stredisko a požiarna zbrojnica. Obec zabezpečuje všetky komunálne služby – údržbu miestnych komunikácií, cintorínske služby a stará sa aj o verejné osvetlenie. Sídlo matričného úradu je v Ľubietovej, obvodné oddelenie Policajného zboru sidli v v Slovenskej Ľupči. Ostatné úrady štátnej správy sídlia v Banskej Bystrici. V obci sa nachádzajú predajne potravín i zmiešaného tovaru, pohostinstvo, materská a základná škola, Domov sociálnych služieb STROM, atď.[15][16]

Ubytovanie a služby[upraviť | upraviť zdroj]

Ubytovacie služby v Strelníkoch poskytuje zrubový Penzión Patty situovaný priamo pod svahom lyžiarskeho strediska. Ponúka širokú škálu služieb pre relax a oddych. K dispozícií je 4 – lôžková izba, 4 – lôžkový 2- izbový apartmán a 6 – lôžkový 2- izbový apartmán. K dispozícii je veľká spoločenská miestnosť s krbom, jedáleň na terase a sauna. Bližšie informácie o cenách a službách Penziónu Patty sú dostupné na stránke.[17] Pri Penzióne sa nachádza taktiež zrubová reštaurácia Koliba pod Vartou, ktorá poskytuje príjemné posedenie s výhľadom na okolitú prírodu. Súčasťou Koliby je tiež krytá letná terasa pre 40 hostí alebo si popíjanie spríjemníte posedením pri krbe. Ponúkajú tu aj občerstvenie a varené jedlá pre turistov a hostí Penziónu Patty. Koliba pod Vartou je taktiež v blízkosti miestneho vleku a kúpaliska.

V obci je možné aj ubytovanie v Penzióne, ktorý vlastní obec. Penzión sa skladá z dvoch samostatných apartmánov, pričom každý má vlastné sociálne zariadenia, vybavenú kuchyňu a 2 izby (4 lôžka s možnosťou prístelky). Toto zariadenie sa nachádza v strede obce, bližšie informácie môžete získať na tel.č. 048/4295331 (Obecný úrad Strelníky).[7] V blízkosti obce sa nachádza aj chatová lokalita a chata Poľnohospodár s kapacitou približne 100 osôb, ktorá je využívaná najmä na pobyty škôl v prírode a detských táborov. V obci sa vzmáha aj chalupárska činnosť.

Čo sa týka maloobchodnej siete, v obci sa nachádzajú v súčasnosti dva obchody – COOP Jednota Strelníky (COOP Jednota Krupina) a Zelovoc. V strede obce sa nachádza obľúbená miestna krčma – Pohostinstvo u Mackovej. V susednej Ľubietovej je okrem toho k dispozícií niekoľko ďalších obchodov, vrátane kvetinárstva, COOP Jednoty, zmiešaného tovaru, vinárne a dvoch krčiem.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza Materská škola ako aj Základná škola (prvý stupeň). Na základe zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky s účinnosťou od 1. 7. 2002 tieto prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Sídlia v spoločnom areáli. Materská škola má kapacitu 25 detí. V súčasnosti je naplnená. Základná škola nie je plnoorganizovaná, má kapacitu 60 detí.[18] Výučba v Základnej škole je organizovaná formou dvojtriedok. Ide o základnú školu 1 – 4. Základná škola nie je vyhovujúca stavebno-technicky ani dispozično-prevádzkovo. Kapacita školy nie je naplno využitá. Od druhého stupňa ZŠ deti prestupujú na Základnú školu T.G.Masaryka Ľubietová, prípadne na osemročné gymnáziá v Banskej Bystrici – napr. na Športové OG, Katolícke či Evanjelické OG.

Zdravotná starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravotná starostlivosť o obyvateľov obce je pomerne dobre riešená. Priamo v obci sa nachádza ambulancia praktického lekára a jedna ambulancia pre deti a dorast. Obvodná praktická lekárka pre dospelých do obce dochádza z neďalekej obce Slovenská Ľupča 2x týždenne. Taktiež detská lekárka ordinuje každú stredu striedavo v Ľubietovej a v Strelníkoch, inak je k dispozícií v Slovenskej Ľupči. Obvodného zubára nájdeme v susednej Ľubietovej. Samozrejme sú k dispozícií aj odborný lekári v neďalekom okresnom meste Banská Bystrica. Najbližšia lekáreň je k dispozícií v Slovenskej Ľupči. Ambulancie sú prenajímané obcou Strelníky.

Sociálne služby[upraviť | upraviť zdroj]

V nevyužívanej časti Materskej školy bol v roku 2004 vybudovaný Domov sociálnych a zdravotných služieb STROM s kapacitou 25 osôb. Poskytuje dôstojné miesto pre občanov našej obce. Klientov má však aj z iných obcí a miest. Obec nemá dosiaľ zriadený klub dôchodcov, čo sa však zrejme v blízkej dobe zmení, nakoľko sa plánuje vyčlenenie finančných prostriedkov (z rozpočtu obce) na jeho založenieV nasledujúcom období sa taktiež počíta s ďalším zriadením zariadenia sociálnej starostlivosti. Malo by najmä umožniť občanom v poproduktívnom veku a postihnutým občanom zostať v zažitom prostredí, alebo v kontakte s rodinou. Do úvahy prichádza aj návrh na denné stacionáre, najmä pre geriatrických občanov.[16].

Šport a rekreácia[upraviť | upraviť zdroj]

Športové vyžitie obyvateľov aj turistov je bohato pokryté v letnom aj zimnom období. V lete je k dispozícií miestne kúpalisko (2 bazény), ktoré sú umiestnené v spoločnom areáli s trávnatým futbalovým ihriskom za Hýblikom. Okrem šatní, hygienických zariadení, tribúny sa v areáli nachádzajú ešte menšie športové plochy určené na volejbal, nohejbal a pod. V rámci športových aktivít je možné navštíviť aj ďalšie športoviská – ihrisko s umelým trávnikom a umelým osvetlením pri ZŠ Strelníky, kde je možné hrať futbal, volejbal aj tenis, v zime je tu klzisko. Pre deti je určené drevené detské ihrisko pri bývalej predajni STEN, hojdačky pri ZŠ a MŠ Strelníky a detské ihrisko pri Penzióne Patty. Príroda v okolí obce láka na turistiku. Miestne prírodné krásy ponúkajú mnohé možnosti na turistiku do Veporských vrchov či na Poľane. Len pár kilometrov od obce sa nachádza geografický stred Slovenskej republiky (Ľubietovský Hrb – 1 255 m n. m.).

V susednej Ľubietovej je k dispozícií celoročne bowling, fitness a jazdiareň. V letnom období je možnosť využiť aj 4 cyklistické trasy v okolí obce. Na svoje si prídu aj hubári, keďže v rozľahlých lesoch rastie veľké množstvo hríbov, čučoriedok a malín.

V zimnom období je k dispozícií lyžiarsky vlek s dvoma zjazdovkami – kratšou (dĺžka 200 metrov) pre začiatočníkov a dlhšou pre lepších lyžiarov (600 metrov) vybudovaný v roku 1999. Zjazdovka nie je veľmi náročná, je využívaná hlavne rodinami s deťmi a lyžiarskymi zájazdmi. Mnohí športovci využívajú aj bežkárske trasy v okolí obce. Lyžiarske vleky na Strelníkoch sa nachádzajú len 25 km od Banskej Bystrice. V lyžiarskom stredisku funguje aj lyžiarska škola, požičovňa lyžiarskeho výstroja a pohostinstvo v podniku Koliba pod Vartou. Jej súčasťou je krytá letná terasa pre 40 hostí. V obci sú činné dva športové kluby – futbalový klub TJ Družstevník Strelníky a turistický klub. Okrem toho boli v obci pridelené priestory pre mládež. V obci aktívne pracuje dobrovoľný hasičský zbor. V obci sa nachádzajú dva mládežnícke kluby. Klub pre dôchodcov zatiaľ zriadený nebol.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra v obci je samozrejmou a nevyhnutnou podmienkou ponuky kultúrno-spoločenského vyžitia sa vlastných obyvateľov, ale aj prejavom cielenej kultúrnej ponuky pre návštevníkov obce. Občania obce sa aktívne zúčastňujú aj kultúrnych podujatí hlavne s folklórnym zameraním. Obec reprezentovali aj 43. ročníku HHDSaT v Heľpe. Predstavili sa s prezentáciou výroby keramiky, kabaníc a ovčiarskych výrobkov. Taktiež ženy predstavovali kroje a domáce koláče.

V obci sa každoročne usporadúva ples. Na futbalovom ihrisku sa v lete konajú rôzne spoločenské akcie, diskotéky, hasičská súťaž ako aj futbalové turnaje. Na veľmi slušnej úrovni je salašníctvo, pričom návštevníci môžu priamo na salašoch ochutnať žinčicu, syr, oštiepky či iné výrobky. V obci prebieha výroba a predaj úžitkovej i darčekovej keramiky a tiež je rozvinutá aj výroba črpákov ako aj iných predmetov z dreva. Zachováva sa aj ručné tkanie handrových pokrovcov a tkanie plátna.

Kultúrne a spoločenské zariadenia v obci reprezentuje knižnica (približne 3770 knižných titulov), dva kluby pre mládež ako aj evanjelický kostol (keďže väčšina obyvateľov je evanjelického vierovyznania), Dom smútku, stará zvonica a cintorín. Na námestí sa nachádza pamätník obetiam SNP a malá fontána. Obyvatelia obce Strelníky majú k dispozícii kultúrny dom. Ide o viacúčelovo využívané zariadenia. Usporiadavajú sa tu diskotéky, karnevaly pre deti, kultúrne a divadelné predstavenia, zasadnutia, svadby, oslavy atď.

Folklórna skupina Šajbani[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 bol založený v našej obci folklórny súbor Šajbani. Venuje sa oživovaniu tradícií, tancov, zvykov a piesní našich predkov. V obci usporadúva tematické vystúpenia pri príležitosti Vianoc, Veľkej noci, Fašiangov, Úcty k starobe a podobne. Zúčastňujú sa taktiež folklórnych festivalov, napr. Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe ako aj kultúrnych podujatí v okolitých obciach – napr. Haruľová show v Medzibrode, vystúpenia na Povrazníku, v Ľubietovej, v Hiadli a podobne. V súčasnosti majú Šajbani 28 členov v sprievode harmoniky, cimbalu a basy.[7]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Strelníky podľa urbanistickej štruktúry má pre vidiecku obec typické rozsiahle verejné priestory a nízky podiel zastavanej plochy. Z architektonických znakov prevažuje nízkopodlažná zástavba charakteru rodinných domov. V obci sa zachovali drevené zrubové i murované trojpriestorové domy so šindľovými, valšovými aj sedlovými strechami. Domy boli zväčša napojené aj na hospodárske časti stravieb. Predné obytné časti boli pov´čšine omazávané a maľované na modro, takýchto domov sa v dedine ešte zopár zachovalo. Medzi dvorami sa rozprestierajú spoločné uzavreté dvory s vysokými vyrezávanými bránami. Niektoré z murovaných domov sú orientované širšou stranou k ulici a disponujú širokým krytým podbráním.[6]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomika a trh práce[upraviť | upraviť zdroj]

Významné postavenie v hospodárstve obce majú nepriemyselné odvetvia. Najviac obyvateľov obce bolo v roku 2008 zamestnaných v pôdohospodárstve, stavebníctve a v obchode. Naopak, najmenší podiel pripadol na poštové, telekomunikačné služby, peňažníctvo a poisťovníctvo. Ani v týchto odvetviach nedochádza k výrazným výkyvom v posledných rokoch. Obyvatelia obce sa vyznačujú vysokou odchádzkou do zamestnania, škôl a učenia z dôvodu nedostatočnej pracovnej ponuky priamo v obci a absencie strednej a vysokej školy v obci. Celkovo odchádza za prácou a do škôl až takmer 43 % EAO, žiakov a študentov z celkového počtu obyvateľov obce.[4][19]

Nezamestnanosť je významným ukazovateľom rozvoja obce a prináša so sebou množstvo problémov, ktorým musí obec čeliť. V roku 2008 bolo v obci evidovaných 21 nezamestnaných, kým v roku 2007 ich bolo 13. Miera nezamestnanosti bola v roku 2008 4,3 %. Najväčší podiel na nezamestnanosti v obci v roku 2008 pripadol na obyvateľov s učňovským vzdelaním bez maturity. Malý podiel na nezamestnanosti tvoria obyvatelia s vyšším vzdelaním. Nízky stupeň vzdelania je hlavnou prekážkou pri uplatnení sa na trhu práce. Je preto potrebné zvyšovať vzdelanostnú úroveň obyvateľstva obce, aby sa tým znížilo riziko rastúcej nezamestnanosti v budúcnosti.[12]

Odvetvová štruktúra priemyslu[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárska výroba v obci je výrazne ovplyvnená prírodnými pomermi. Výrazná členitosť reliéfu a chladnejšie podnebie ovplyvnili štruktúru poľnohospodárskej orientácie obce. Väčšina rozlohy obce pripadá na trvalé trávnaté porasty, lúky a pasienky – 72,4 %. Z rastlinnej výroby prevláda pestovanie zemiakov a krmovín. Dominantné postavenie v poľnohospodárskej produkcii má však živočíšna výroba. Prevláda chov oviec a hovädzieho dobytka najmä na mlieko.

V obci pôsobí poľnohospodárske a roľnícke družstvo Bukovina, ktoré obhospodaruje väčšinu pôdy a zamestnáva väčšinu obyvateľov obce. Zameriava sa hlavne na produkciu mlieka, ktoré dodáva do Zvolenských mliekarní, ako aj do dvoch mliečnych automatov v Banskej Bystrici. PD Bukovinka Strelníky chová približne 250 dojníc. Vďaka vysokokvalitnému mlieku a úspechu mliečneho automatu chce počet dojníc postupne zvýšiť asi o 100. Predpokladá totiž, že o mlieko bude v najbližších rokoch záujem narastať a že časť z neho sa predá aj v spomínaných automatoch. Priemyselná výroba obce je vzhľadom na jej lokalizáciu v horskom prostredí málo rozvinutá.[16]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Neďaleko obce sa nachádza geografický stred Slovenska – Ľubietovský Vepor
  • Výskyt opálov. V okolí obce Strelníky sa drevné opály vyskytujú na viacerých miestach, zvyčajne však v hĺbke 1-3 m.
  • V obci pôsobila ako učiteľka ZŠ spisovateľka Mária Ďuríčková.
  • 6.novembra 1577 Turci vyplienili Strelníky. Veľa ľudí pozabíjali alebo odvliekli do zajatia. O štyri dni neskôr 10. novembra opäť odvliekli zo Strelník ďalších 20 osôb. Aj v zime v roku 1579/ 80 Turci opäť spustošili a vypálili Strelníky.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. a b c Čeman, R. a kol.: "Slovenská republika". Zemepisný atlas, MAPA SLOVAKIA PLUS, s.r.o., 2.vydanie, 2007, 96 s.
  5. Ottova encyklopédia Slovensko A – Ž, kolektív autorov, vyd. Ottovo nakladateľstvo, s.r.o., Bratislava, 2006, ISBN 80-7360-578-3, s. 180
  6. a b c Chromeková, V. a kol.: "Strelníky 1433 - 1993", 113 s.
  7. a b c http://www.strelniky.sk
  8. Atlas krajín Slovenskej republiky, (2002), 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej republiky, Banská Bystrica
  9. a b c d e f g h i j k l m Lauko, V.: "Fyzická geografia Slovenskej republiky", MAPA Slovakia, Škola, s.r.o., Bratislava, 2003, 106 s.
  10. a b c d e "Atlas obyvateľstva Slovenska" (2006), 1. vydanie, Univerzita Komenského, Bratislava, 2006, s.168
  11. SODB 2001
  12. a b c d http://www.statistics.sk
  13. a b Bilancia pohybu obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí 2005, ŠU SR 2006
  14. PHSR obce Strelníky, Programové obdobie 2009 - 2018
  15. "Mestská a obecná štatistika", ŠÚ SR, 2008
  16. a b c "PHSR obce Strelníky", Programové obdobie 2009 - 2018
  17. http://www.skistrelniky.sk
  18. http://zsstrelniky.edupage.org/
  19. "Bilancia pohybu obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí 2005", ŠU SR 2006