Strihovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°54′00″S 22°17′00″V / 48.900000°S 22.283333°V / 48.900000; 22.283333
Strihovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Región Zemplín
Nadmorská výška 435 m n. m.
Súradnice 48°54′00″S 22°17′00″V / 48.900000°S 22.283333°V / 48.900000; 22.283333
Rozloha 13,22 km² (1 322 ha) [1]
Obyvateľstvo 157 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 11,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1323
Starosta Iveta Ihnatková[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 067 73 Ubľa
ŠÚJ 520845
EČV SV
Tel. predvoľba +421-57
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Strihovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Strihovceobec na Slovensku v okrese Snina. Je to posledná obec na východnom úpätí pohoria Vihorlat. Je východiskom na turistické túry po Vihorlate. Leží v nadmorskej výške 435 m n. m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý písomný doklad o nej je z roku 1635. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. V rokoch 1939 až 1944 bola pripojená k Maďarsku.

Obec Strihovce je v regióne výnimočná. Grécko-katolíci majú nádherne udržiavaný chrám Sv. Eliáša z roku 1932.

Leží v horskom prostredí východnej časti Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 400 m. Sídlisko založil šoltýs okolo roku 1600. Vzniknutá šoltýska samota bola najmladším sídliskom v okolí. Prvý doklad o nej je z roku 1635. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V rokoch 1715 až 1720 žilo v dedine 8 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 48 domov a 364 obyvateľov. Súčasťou dediny bol aj vodný mlyn. Gréckokatolícky chrám (cerkev) pochádza z konca 18. storočia.

Zaujímavosti obce Strihovce[upraviť | upraviť zdroj]

  • výroba metiel z brezového prútia
  • hubárska lokalita
  • nad obcou na úpätí vrchu Rovná sa v koryte Strihovského potoka nachádza pozoruhodný prírodný útvar „Murovaná voda“. Viaže sa k nemu miestna ľudová povesť o čertoch, ktorí mali v úmysle počas jednej noci postaviť múr a zamurovať tak navždy vody potoka. Čerti múr nedokončili, lebo kohút zakikiríkal predčasne a tak ukončil ich moc. V skutočnosti ide o val stuhnutej rozpraskanej valiacej sa lávy z Vihorlatskej sopky.
  • kamenné more balvanov s priemerom i 3 metre pod Nežiabcom s rozlohou cca 0,5 km²

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Iveta Ihnatková je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]