Stuartovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Erb škótskeho kráľa Jakuba I., prvého panovníka z dynastie Stuartovcov

Stuartovci (angl. (House of) Stuart, pôvodne písané Stewart – písanie sa zmenilo až za Márie I., ktorá bola vychovávaná na francúzskom dvore a vo francúzštine sa nevyskytuje hláska "w") bola dynastia vládnúca s malými prestávkami v Škótsku v rokoch 1371 – 1707 a v Anglicku v rokoch 1603 – 1707 (vo Veľkej Británii potom do roku 1714).

Zakladateľ rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladateľom rodu bol anglonormanský rytier Alan Fitzlaald († 1114), ktorého syn Walter († 1177) sa usadil v Škótsku a získal pre svoj rod na kráľovskom dvore dedičnú funkciu "stewardov" (hofmajstrov). Táto funkcia dala tiež názov celej kráľovskej dynastii.

Nárok na trón[upraviť | upraviť zdroj]

Nárok na škótsku korunu získali až vtedy, keď si Walter III., 6. Najvyšší hofmajster Škótska (6th High Steward of Scotland), vzal za manželku Marjorie Bruceovú, dcéru škótskeho kráľa Róberta I. z dynastie Bruceovcov. Po smrti kráľa Dávida II., jediného syna Róberta I., sa v roku 1371 stal kráľom syn Marjorie a Waltera, Róbert II.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Stuartovci sa počas svojej vlády snažili o vytvorenie pevnej feudálnej monarchie. Boli to katolícki orientovaní panovníci, a ich náboženstvo sa zmenilo na protestantské až v polovici 16. storočia. Spočiatku vládli len v Škótsku, no po vymretí dynastie Tudorovcov v Anglicku usadli tiež na anglický trón (Jakub I., v Škótsku vládol ako Jakub VI.). Odpor voči ich absolutistickej vláde vyústil do anglickej revolúcie v roku 1640, a Stuartovcom nepomohla ani rozsiahla reštaurácia monarchie. Jakub II., ktorý bol posledným katolíckym panovníkom na anglickom tróne, bol v roku 1688 zvrhnutý a zbavený dedičského nároku na trón.

Poslední Stuartovci[upraviť | upraviť zdroj]

Posledným stuartovským panovníkom bola Anna Stuartová (1702 – 1707), dcéra Jakuba II. (v Škótsku vládol ako Jakub VII.), ktorá zomrela bez dediča trónu. Počas jej vládnutia došlo k spojeniu škótskeho a anglického parlamentu, čím vzniklo Kráľovstvo Veľkej Británie.

Katolícka vetva Stuartovcov potom žila v emigrácii vo Francúzsku, no neprestávala sa snažiť o návrat na anglický trón, čo v konečnom dôsledku viedlo len k jakobitským povstaniam, no trón späť nezískali. Táto vetva napokon vymrela v roku 1807 Henrichom Stuartom, kardinálom z Yorku.

Stuartovci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Flaithri I († asi 1080)
  • Alan I († ?)
  • Alan II († 1095)
  • Flaithri II († asi 1101 – 1102)
  • Alan III († asi 1121)

Stuartovci s titulom "Najvyšší hofmajster Škótska" (High Steward of Scotland)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Walter Stewart, 1st High Steward of Scotland († 1177)
  • Alan Stewart, 2nd High Steward of Scotland († 1204)
  • Walter Stewart, 3rd High Steward of Scotland († 1246)
  • Alexander Stewart, 4th High Steward of Scotland († 1283)
  • James Stewart, 5th High Steward of Scotland († 1309)
  • Walter Stewart, 6th High Steward of Scotland († 1326)
  • Róbert Stewart, 7th High Steward of Scotland (stal sa Róbertom II., kráľom Škótska)

Škótski panovníci[upraviť | upraviť zdroj]

Panovníci Veľkej Británie, Francúzska a Írska[upraviť | upraviť zdroj]

Jakobitskí uchádzači o trón[upraviť | upraviť zdroj]

  • James Francis Edward Stuart (nazývaný tiež "Starý uchádzač" svojimi protivníkmi a "Kráľ za vodou" svojimi stúpencami) vyhlasovaný za Jakuba VIII. v Škótsku a Jakuba III. v Anglicku, (1701 – 1766)
  • Charles Edward Stuart (nazývaný Angličanmi "Mladý uchádzač"), vyhlasovaný za Karola III., známy v Škótsku ako "Bonnie Prince Charlie", (1766 – 1788)
  • Henry Benedict Stuart, vyhlasovaný za Henricha IX. (1788 – 1807)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stuartovci