Studený potok (prítok Oravy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Studený potok
Dĺžka toku 26,7 km
Plocha povodia 126,6 km²
Rád toku IV.
Povodie Orava
Prameň Západné Tatry
Ústie Orava
Hydrologické poradie 4-21-04-020
Číslo recipienta 4-21-04-9012

Studený potok je vodný tok na Orave, preteká územím okresu Tvrdošín. Je to významný ľavostranný prítok Oravy, meria 26,7 km, zaberá povodie s plochou 126,6 km² a je tokom IV. rádu. Je to vodný tok bystrinného charakteru, najvyššie prietoky dosahuje v jarných mesiacoch (apríl – máj) v období topenia snehu v horských polohách. V pramennej oblasti odvodňuje Roháčske plesá (cez tri z nich preteká) a tečie Smutnou dolinou. Následne obteká Ťatliakovo jazero (1 370,0 m n. m.) a preteká širokou Roháčskou dolinou, kde značne rozširuje svoje koryto a ukladá splaveniny v podobe prahov a sihotí. Koryto toku sa na strednom toku výraznejšie vlní, pri Zverovke vytvára pravostranné vedľajšie rameno. Na dolnom toku, za obcou Habovka, preteká Studenou dolinou, vytvára ďalšie vedľajšie ramená, najprv pri obci Oravský Biely Potok a potom aj ďalej medzi spomenutou obcou a Podbielom (v dĺžke cca 2 km). V oblasti ústia ukladá splavený materiál vo forme väčších sihotí.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Studený potok pramení v Západných Tatrách, kde vyteká z Roháčskych plies v nadmorskej výške približne 1 657 m n. m.

Smer toku[upraviť | upraviť zdroj]

Na hornom toku tečie najprv na východojuhovýchod, po opustení posledného z Roháčskych plies sa stáča sprvu na sever, za Ťatliakovym jazerom pokračuje na severozápad až severoseverozápad. Po pribratí prítoku z Teplého žľabu tečie ďalej západným smerom až k obci Zuberec, kde sa najprv stáča na severozápad a medzi sútokom s Bôrovou vodou a sútokom s Blatnou tečie na sever. Odtiaľ pokračuje severozápadným, následne západným smerom, pričom vytvára veľký oblúk ohnutý na juh a na dolnom toku napokon tečie k ústiu severoseverozápadným smerom.

Geomorfologické celky[upraviť | upraviť zdroj]

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pravostranné: Látaná, prítok z Teplého žľabu, Blatná, dva prítoky spod sedla Biedna, štyri prítoky (prvý z nich ústi v 680,0 m n. m.) z južných svahov Biednej (964,7 m n. m.)
  • ľavostranné: prítok zo Spálenej doliny, viaceré krátke prítoky zo severných svahov Spálenej (2 083,3 m n. m.), prítok zo Salatínskej doliny, zo Spáleného žľabu, dva prítoky zo severovýchodného svahu Predného Salatína (1 624,0 m n. m.), Salatínsky potok, prítok zo severného svahu Štítu (1 310,7 m n. m.), z juhozápadného svahu Štítu, z Doliny Voliarisko, Števkovský potok, Bôrová voda, prítok zo severovýchodného úpätia Mnícha (1 109,9 m n. m.), z oblasti Dielnice, Mrzký potok, tri krátke prítoky (tretí z nich ústi v 624,6 m n. m.) zo severných svahov Bane (943,4 m n. m.), zo severného svahu Blatnického vrchu (830,6 m n. m.), prítok (596,2 m n. m.) z východného svahu Gráp (804,2 m n. m.)

Ústie[upraviť | upraviť zdroj]

Studený potok ústi do Oravy pri obci Podbiel v nadmorskej výške približne 550 m n. m. V mieste sútoku vytvára rieka Orava výrazný meander, ktorý vznikol zatlačením jej toku až na úpätie Lučivného vrchu (840,7 m n. m.) mohutnými nánosmi Studeného potoka.

Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Potok preteká cez rekreačné osady Zverovka a Brestová, okrajom obcí Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok a Podbiel.