Stupňovitá pyramída v Sakkáre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stupňovitá pyramída
Saqqara BW 5.jpg
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Necerichet
Obdobie: 3. dynastia
Typ: stupňovitá
Základňa: 121 × 109 m
Súčasná výška: 60 m
Objem: 330 400 m³
Počet stupňov: 6
Hrobka Ka: južná hrobka
Pyramídy kráľovien: žiadne
 

Súradnice: 29°52′16.6″S 31°12′59″V / 29.871278°S 31.21639°V / 29.871278; 31.21639

Svetové dedičstvo UNESCO

Stupňovitá pyramída v Sakkáre alebo Džoserova pyramída alebo Necerichetova pyramída alebo Pyramída Lepsius XXXII (arab. الهرم المدرج‎ – El-Haram el-Mudarrag) je staroegyptská pamiatka, súbor objektov starovekej pohrebnej a kultovej architektúry a archeologická lokalita z obdobia okolo roku 2600 pred Kr. Je súčasťou pohrebiska pri dedine Sakkára v dnešnom Egypte. V staroveku toto pohrebisko patrilo mestu Mennofer, ktoré bolo hlavným sídlom ríše. Pyramída bola postavená ako hrobka pre faraóna Necericheta jeho vezírom a héliopolitským veľkňazom Imhotepom v 27. storočí pred Kr. V rozľahlom zádušnom komplexe sa nachádzajú ďalšie pohrebné a kultové objekty a dekorácie.

Stupňovitá pyramída v Sakkáre je najstaršou egyptskou pyramídou, ktorú poznáme. Tvorí ju šesť na seba položených blokov v tvare mastaby, ktoré sa postupne do výšky pôdorysne zmenšujú, a tým tvoria stupňovitý ihlanový tvar s obdĺžnikovou základňou. Objekt bol pôvodne vysoký 62 metrov s rozmermi strán 109 × 125 metrov. Na plášť sa použil kvalitný leštený vápenec.[1] Stupňovitá pyramída v Sakkáre je v súčasnosti považovaná za druhú najstaršiu veľkorozmernú kamennú stavbu na svete. Najstaršou je pyramída pri meste Caral v Peru, z obdobia okolo roku 3000 pred Kr.[2] V blízkosti Stupňovitej pyramídy sa nachádza ohradený priestor známy pod názvom Veľká ohrada (arab. Gisr el-Mudir), ktorý vyzerá byť starší, zatiaľ sa však v jeho areáli nenašiel žiadny objekt.

Staviteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Socha faraóna Necericheta, ktorá bola umiestnená v serdabe areálu Stupňovitej pyramídy (Egyptské múzeum v Káhire, začiatok 3. dynastie)
Bližšie informácie v hlavnom článku: Džoser

Necerichet zvaný Džoser je známy najmä vďaka svojej novátorskej hrobke, ktorá dodnes dominuje sakkárskej krajine.[3] Bol pravdepodobne prvým (alt. druhým)[pozn 1] panovníkom 3. dynastie (okolo 2649 – 2575 pred Kr.).[4] Dĺžka vlády sa uvádza 19 rokov, pokiaľ by toto číslo bolo dvojročným výročným datovaním, tak by vládol 38 rokov.[5] Každopádne vládol dostatok rokov na to, aby postavil svoju slávnu hrobku,[6] nech už ju nazveme stupňovitou pyramídou alebo stupňovitou mastabou.

V súvislosti s menom vlastníka hrobky a kultu sa v pyramídovom komplexe objavuje jeho Horovo meno (Hor Necerichet). Prezývku Džoser („Zbožný“) dostal až v neskoršom období, keď sa pri rôznych príležitostiach spomínal už ako legendárny panovník.[7] Jeho stupňovitá pyramída vzbudzuje stále medzi verejnosťou veľký záujem pre svoju odlišnosť od architektúry, ktorá sa dovtedy stavala. V celkovom kontexte architektonického vývoja starovekej architektúry sa javí ako križovatka ideí a prvkov, ktoré sa v jednom momente v nej stretli a pretavené sa rozišli ďalej do nasledujúcich dejín architektúry. Predstavuje v mnohých prípadoch nový smer, napr. patrí do úzkej skupiny najstarších monumentálnych stavieb z kameňa na svete, v súčasnosti je druhou najstaršou známou pyramídou. Sociálny dopad takejto veľkej a relatívne zložitej kamennej konštrukcie je pozoruhodný.[5] Proces jej výstavby si vyžadoval oveľa viac práce ako pri podobných objektoch z nepálených tehál. To predpokladalo, že štát a teda aj kráľovská vláda, dokázala už v tom čase ovládať materiálové a ľudské zdroje na organizačne rozvinutejšej úrovni ako v predchádzajúcom období. Dnes tieto znaky egyptológia interpretuje ako výraz politickej a hospodárskej konsolidácie krajiny po komplikovanom období 2. dynastie.[8]

Odlišnosť týchto historických období sa prejavila aj v tom, že králi Starej ríše boli pochovaní na inom mieste ako ich predchodcovia – na severe pri novom hlavnom meste a nie v Abdžu (Abydos, H08), tradičnom mieste odpočinku starších panovníkov z predchádzajúcich dynastií. Ďalej dispozícia pyramídového komplexu nie je síce totožná s komplexmi neskorších pyramíd, napriek tomu vytára typologický rámec častí, ktoré pretrvali (v odlišnej podobe) aj v nasledujúcich stavebných fázach pyramíd 4., 5. a 6. dynastie, vrátate veľkých pyramíd v Gíze.

Prvýkrát v dejinách poznáme aj meno autora stavby – Imhotepa, vezíra a Reovho veľkňaza zo slnečného mesta Iunu (Heliopolis, D13), ktorý ju podľa tradície navrhol a viedol jej výstavbu.[6] Vývoj staroegyptskej pohrebnej architektúry 1. – 3. dynastie ňou dosiahol svoj vrchol a predstavuje veľmi dôležitý medzník, v ktorom sa prehistorické stavebné formy z ľahkých prírodných materiálov pretransformovali do nového trvanlivého stavebného materiálu – kameňa.[9] Architektonická tektonika objektov komplexu vychádzala zo starého, ľahkým materiálom vlastného spôsobu konštrukcie, pri kameni sa však stala púhou dekoráciou,[10] keďže kameň má úplne rozdielne vlastnosti, a preto vyžaduje iný spôsob usporiadania pri jeho stavebnom využívaní.

Predchádzajúca architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdá sa, že Necerichetova pyramída spracovala niekoľko predchádzajúcich nápadov, ktoré sa vyskytli v staršom období. Najvýznamnejším je sakkárska mastaba č. 3038 faraóna Adžiba. Podzemná časť leží štyri metre pod okolitým terénom v štvorhrannej šachte. Múry z nepálených tehál vystupovali do výšky 6 metrov. Tri jej strany boli zvýšené tak, aby vytvorili osem plytkých schodov, ktoré sa zdvíhali do výšky pod uhlom 49˚. Ďalšou paralelou k Necerichetovmu komplexu je v tomto prípade múr s nikami, ktorým boli staršie areály obohnané.[5]

Podľa Dietera Arnolda Necerichetov (Džoserov) komplex stupňovitej mastaby (ako nazýva tento typologický druh) predstavuje spojenie dvoch podobných tradičných architektonických typov pohrebnej stavby. Ohrada komplexu, južná hrobka, vstupný palác a južné nádvorie boli podľa neho prebrané z hrobiek v Abdžu (Abydos, H08). Koncept mastaby zase z pohrebísk spojených s Mennoferom. Rainer Stadelmann tvrdí, že komplex Stupňovitej pyramídy v Sakkáre sa vyvinul z mennoferských kráľovských hrobiek, ktorých nadzemné časti sú dnes už stratené, a predstavujú posledné prepojenie s dolnoegyptskou tzv. „butickou“[pozn 2] mastabou.[9]

Podzemie pyramídového komplexu je možné porovnávať len s jedinou staršou subštruktúrou – je to podzemný komplex chodieb, šácht, tunelov a galérií, ktoré sa rozkladajú neďaleko, južne od Džoserovho zádušného areálu a dnes sa pripisujú panovníkovi 2. dynastie Hetepsechemuejovi. Majú však vo všetkých ohľadoch menšiu mierku.[11]

Necerichetova hrobka a jej zádušný komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na komplex z juhovýchodného nárožia
Pohľad na komplex zo severovýchodného nárožia

V komplexe Stupňovitej pyramídy sa nachádza niekoľko objektov, ktoré bývali dôležitou súčasťou areálu zostaveného podľa staroegyptskej nábožensko-filozofickej predstavy vzťahov pozemského a posmrtného života. V starovekom Egypte pyramída nebola len obyčajným kráľovským hrobom. Mala slúžiť mŕtvemu panovníkovi a umožniť mu znovuzrodenie vo večnosti. Jej symbolizmus nie je známy. Hypotézy vychádzajú z analýz neskorších kultových textov, akými sú napr. Texty pyramíd. Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že bola monumentálnym obrazom koruny, príp. kráľovského zádušného kultu, čo by mohlo potvrdzovať aj sedem nájdených provinčných pyramíd, vybudovaných na rôznych miestach Egypta v období začiatku Starej ríše.[6] Iná, tiež akceptovaná teória hovorí o stupňovitej pyramíde ako o schodisku k posmrtnému výstupu panovníka na oblohu medzi súhvezdia, čo naznačujú neskoršie posvätné texty.[12]

Pyramídový komplex má 15 hektárov, čo bolo v 3. tisícročí pred Kr. rozľahlejšie územie ako zaberalo veľké staroegyptské sídlo, obyčajne administratívne centrum.[13] Areál bol napr. 2,5-krát väčší ako intravilán sídla Nechenu (Hierakonpolis, H03, dnes Kóm el-Ahram).[6] Zoskupenie niektorých prvkov komplexu sa líši od mladších areálov. Zádušný chrám stojí pri severnej strane pyramídy, na rozdiel od mladších, ktoré bývali pri východnej stene. Ešte dôležitejší je rozdiel v orientácii komplexu podľa svetových strán. Stupňovitá pyramída má severojužnú orientáciu, oproti západnovýchodnej orientácii neskorších komplexov. Okrem toho Necerichetova pyramída mala jeden múr dekoračne členený nikami, ktorý obiehal okolo celého komplexu, mladšie mali dva – jeden s nikami a jeden hladký bez členenia.[5]

Tieto rozdieli súvisia s odlišnými typológiami stupňovitej a pravej pyramídy, ktorých pyramídové komplexy však v priebehu dejín opakovali rovnaké funkcie, len mali rôzne formy. Posun v nábožensko-filozofickom náhľade staroegyptskej spoločnosti koncom 3. dynastie sa prejavili dôležitou zmenou, keď sa konfigurácia komplexu stupňovitej pyramídy vytýčená Džoserom zmenila na komplex pravej pyramídy stavbou pravdepodobne faraóna Snofrua,[pozn 3] ktorú dnes poznáme pod názvom Pyramída v Mejdúme. Egyptológovia sa zhodujú na tom, že mejdúmska pyramída sa začala stavať ako stupňovitá, v posledných fázach výstavby však prišlo k radikálnej zmene plánov a nakoniec vznikla prvá pravá pyramída.[14] Tým sa architektonický typ stupňovitej pyramídy prestal ďalej používať a jeho obdobie dlhé len jednu dynastiu (približne 75 – 100 rokov) sa uzatvorilo.

Podľa Marka Lehnera Stupňovitá pyramída „nie je len zásobárňou budúcich foriem, ale aj schránkou tých minulých“.[15]

Blízke okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Sakkárske pohrebisko a širšie okolie Stupňovitej pyramídy

Areál pyramídového komplexu bol umiestnený na územie staršej nekropoly oproti hlavnému mestu Inebuhedž (neskôr Mennofer, Memfis, D01). Je pravdepodobné, že objektom komplexu ustúpili niektoré staršie štruktúry alebo boli začlenené do jeho vnútra, ako napr. schodiskové hrobky v severozápadnej časti.

Tesne za ohradou sa nachádzajú pozostatky mladších pyramíd. Hneď pri južnom múre stála Venisova pyramída so vzostupnou cestou, trochu ďalej pri juhozápadnom nároží Sechemchetova stupňovitá pyramída, ktorá mala byť asi o jeden stupeň väčšia ako Džoserova, tesne pri severovýchodnom nároží ohrady zase stála Veserkafova pyramída. Medzi nimi sa rozkladajú pozostatky hrobiek a ďalších pohrebných objektov pochádzajúcich hlavne z Archaického obdobia a Starej ríše.[16]

Veľká priekopa[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vonkajšom obvode ohrady prebieha súvislá priekopa, ktorá je vyhĺbená do skalnatého podložia. Má pravouhlý profil, je široká 40 metrov a má obdĺžnikový tvar s rozmermi 750 × 600 metrov so zdvojenou južnou stranou. Valom, ktorý takto vznikol medzi nimi, viedla jediná prístupová cesta ku komplexu. Steny boli zdobené nikami. Nevie sa presne na čo slúžila, pravdepodobne mala sťažovať prístup k pyramíde.[17]

Objekty pyramídového komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzsky architekt a archeológ Jean-Philippe Lauer, ktorý sa celoživotne venoval Stupňovitej pyramíde a je pokladaný za najväčšiu autoritu v jej problematike, rozdelil stavby v komplexe na dva typy podľa toho, či mali skutočnú alebo symbolickú funkciu, t. j. podľa ich použitia na tomto alebo na onom svete:[18]

  • symbolické stavby – objekty súvisiace s posmrtným životom kráľovho ka, napr. areál budov a nádvoria sviatku sed, chrám „T“ alebo severný a južný dom;
  • funkčné stavby – objekty potrebné pre pohreb panovníka a každodenný priebeh jeho kultu, napr. vstupný palác s kolonádou, zádušný chrám alebo serdab.

Toto delenie je možné aplikovať na objekty a prvky vo všetkých častiach pyramídového komplexu a nedá sa prehliadnuť. Príkladom môžu byť niektoré symbolické objekty v areáli Heb-sed, ktoré sú postavené len ako objekt s fasádou, bez akéhokoľvek vnútorného priestoru.

Ohrada[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na južnú časť múru ohrady, dekorovanej výklenkami (nikami)

Necerichetov pyramídový komplex bol obohnaný ohradou, ktorej múr z jemného svetlého turského vápenca bol vysoký 10,5 metra.[19] Pozostával z 1680 vápencových panelov a každý z nich mal výšku približne 9 metrov.[13] Jeho stvárnenie odráža dekorovanie podobných múrov hrobiek 1. dynastie. Štruktúra panelov imitovala zviazané steblá tŕstia.[20] Celkový výzor fasády steny navodzoval charakteristickú štruktúru nepálených tehál.[5] Múr bol prerušovaný portálmi, ktoré boli okrem jedného slepé. Vstup určený živým bol umiestnený v prvom portály východnej fasády pri južnom nároží. Takéto umiestnenie vstupu opakuje motív pohrebných komplexov v Abyde z raného dynastického obdobia, ktoré mali vstup na východnej strane.[21] Ostatné slepé portály sa nazývajú aj falošné alebo nepravé, a pravdepodobne mali byť používané kráľom v posmrtnom živote. Predstavovali otvory, ktorými mohlo kráľovo ka vyjsť z pozemského do posmrtného života. Funkčný vstup pri južnom nároží viedol do vstupného paláca s úzkou chodbou, ktorá spájala zastrešené stĺporadie.[19]

Podľa Wernera Kaisera do pôvodného areálu mastaby, ktorý bol podobný Chasechemuvejovmu v Abyde, s rozmermi 240 × 400 metrov pravdepodobne patrila južná hrobka, vstupný palác, severná hrobka pod mastabou, areál pre slávnosť sed, a severná a južná budova (Maison du Nord a Maison du Sud). V druhej konštrukčnej fáze bol zväčšený a niektoré pôvodne nezávislé objekty, hlavne severne od mastaby, sa dostali do vnútra komplexu. Nakoniec bol ohradený masívnym múrom.[9]

Vstupný palác[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha vstupného paláca s kolonádou

Do areálu pyramídy sa vchádzalo jediným vstupom na juhovýchodnom nároží. Vchod sa otváral do priestorov vstupného paláca. Hneď zo vstupu sa vchádzalo do stĺpovej chodby, ktorej kamenné stĺpy boli stvárnené tak, aby napodobňovali zviazané rastlinné stvoly. Kolonáda viedla od múru ohrady do južnej časti smerom k južnému nádvoriu.[6] Chodba s vápencovým stropom napodobňujúcim výzdobou kmene stromov, vchádzala do portálu, ktorý bol zase kamennou napodobneninou dvojkrídlových drevených dverí. Za ním bola hala s dvadsiatimi pármi 6,6 metra vysokých vápencových stĺpov, pozostávajúcich s valcových častí, ktoré tvorili imitácie zväzkov rastlinných stvolov. Nestáli samostatne v priestore ale boli spojené múrikom so stenami uzatvárajúcimi priestor haly. Medzi stĺpmi na oboch stranách sa nachádzali vstupy do malých komôr, ktoré niektorí egyptológovia pokladajú za reprezentácie krajov Horného a Dolného Egypta.[17] V žiadnej z nich sa však nenašla stopa po kulte božstiev týchto krajov. Na konci stĺporadia sa nachádzala malá priečna stĺpová sieň (hypostyl) s ôsmimi stĺpmi, spojenými po dvoch vápencovým blokom.[20] Výskum ukázal, že jej os nie je presne orientovaná severojužným smerom ako ostatné objekty komplexu, ale je odklonená na juhozápad podľa základov ešte staršej stavby, ktorá stála pôvodne na mieste kolonády.[10] Chodba ústila do južného nádvoria.[3]

Južné nádvorie[upraviť | upraviť zdroj]

Južné nádvorie je otvorený priestor medzi južnou hrobkou a vlastnou pyramídou. Na nádvorí sa nachádzajú oblé kamene v tvare písmena „B“, ktoré by mohli predstavovať terénne značky spojené so slávnosťou sed a behom panovníka – významným rituálom vykonávaným faraónom obyčajne po tridsiatich rokoch vládnutia,[pozn 4] ktorý mal obnoviť jeho božskú sílu a energiu.[6] Vďaka tejto sile mohol Necerichet ustanoviť a udržať vládu nad celým Egyptom. Jeho posmrtná prítomnosť v komplexe mu zase dovoľovala prospievať z rituálov na druhom svete. V južnej časti nádvoria bola plocha, na ktorú sa vstupovalo po schodoch. Predpokladá sa, že miesto bolo určené pre dvojitý trón. Je to v súlade so všeobecne prijímanou teóriou Barryho Kempa, podľa ktorej celý Necerichetov pyramídový komplex prestavuje kráľovský palác, ktorý dovoľoval panovníkovi večne vykonávať rituály spojené s kráľovským úradom.[21] V priestore nádvoria sa našlo 40 kamenných stél, niektoré z nich niesli mená Necerichetovych dcér. Egyptológovia sa domnievajú, že vymedzovali priestor hrobky panovníka v ranom štádiu komplexu, neskôr boli odstránené a druhotne použité ako stavebný materiál.[22] Pri južnom okraji nádvoria sa nachádza južná hrobka, pri východnom chrám „T“.

Južná hrobka[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha južnej hrobky a jej chrámu
Rezopohľad na južnú hrobku z juhu

Nadzemná časť južnej hrobky je postavená v tvare podlhovastej mastaby z vápencových kvádrov a na severnej a východnej strane dekorovaná vlysom s motívom vztýčených kobier. K nej sa zo severnej strany pripája malý chrám.

Vstup je zo severnej strany a pokračuje chodbou podobnou tunelu so schodiskom, dlhou približne 30 metrov, ktorá je prerušená v severojužnej osi zvislou šachtou s rozmermi 7 × 7 metrov a hĺbkou 28 metrov. Na jej dne je priestor pohrebnej komory a v ňom krypta z ružového granitu, podobná tej severnej s vnútornými rozmermi 1,6 × 1,6 × 1,3 metra. Nad ňou je menšia „manipulačná“ komora a je v relatívne lepšom stave ako severná.[23] Schodisko ďalej pokračuje na západ a vedie do galérie, ktorá je zase takmer totožnou zmenšenou kópiou severnej „modrej“ galérie.[17] Niektoré nálezy naznačujú, že južná hrobka bola dokončená skôr ako severná. Celkový stav priestorov je zachovalejší. Symbolický kráľov vnútorný palác dekorovaný modrou fajansou je v pokročilejšom stave prác.[5] Tri komory subštruktúry hrobky sú tiež ozdobené modrou fajansou a napodobňujú trstinovú fasádu ranodynastického paláca, podobne ako v pyramíde. Jedna z miestností je ozdobená tromi veľmi jemnými reliéfmi zobrazujúcimi panovníka. V jednej z nich beží obradný beh počas slávnosti sed.[6] Nachádzajú sa tu aj tri nepravé dvere, podobne ako v severnej hrobke.[23] Je zaujímavé, že najkvalitnejšie časti výzdoby sa nachádzajú v najspodnejších, najtmavších a najneprístupnejších miestach komplexu, čo dokazuje, že tieto dekorácie a vyobrazenia neboli určené živým, ale mali určitým spôsobom prispievať k posmrtnému životu panovníka.[5]

Podľa Gustava Jéquiera objekt južnej hrobky v areáloch stupňovitých pyramíd vyzerá byť analogickou náhradou malej kultovej (satelitnej) pyramídy z obdobia neskoršieho pravých pyramíd. Štruktúra južnej hrobky je prakticky totožná so štruktúrou severnej hrobky, je však zmenšená. Rozdiel je aj v orientácii, severná má severojužnú orientáciu, južná zase východozápadnú.

Jej funkciu dnes nepoznáme. Podľa Herberta Rickeho mohla slúžiť ako príbytok panovníkovho ka v posmrtnom živote. Staršie, a zdá sa prekonané vysvetlenie hovorí o nej ako o mieste uloženia kanôp s vnútornými orgánmi panovníka (dnes už poznáme nálezy z podobných situácií, v ktorých sa našli kanopy na rovnakom mieste ako telo). Táto teória vychádzala zo skutočnosti, že granitová pohrebná krypta je veľmi malá na to, aby mohla prijať skutočný pohreb.[5] Podľa Cecila M. Firtha a Jéquiera išlo o symbolickú hrobku slávnosti sed. Lauer považoval južnú hrobku za symbolickú náhradu za tradičný pohreb panovníka v Abdžu, kde odpočívali niektorí Necerichetovi predchodcovia z archaického obdobia. Dnes sa egyptológia prikláňa ku kombinácii prvej a poslednej hypotézy, teda južnú hrobku treba chápať ako symbolické miesto odpočinku panovníkovho ka a zároveň za symbolický pohreb na juhu Egypta. V hrobke bola možno umiestnená socha kráľovského ka.[24]

V priestoroch južnej hrobky sa našlo niekoľko väčších nádob, drevená rozpera, ktorú tam zanechali robotníci, skrinka a stojany baldachýnu.[23]

Chrám „T“[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha chrámu „T“

Pri východnom okraji nádvoria sa nachádzajú pozostatky objektu, ktorý bol pomenovaný Lauerom ako chrám „T“ (v jeho celkovom pláne náleziska). Vstup do neho bol približne v strede východnej strany južného nádvoria a susedil s areálom slávnosti sed. Jeho tvar a dekorácia vychádzali zo skoršej formy podobných stavieb ranodynastického obdobia a jej tektonika je v podstate prevodom konštrukcie z ľahkého materiálu, najskôr dreva a tŕstia, do kameňa. Objekt mal dva vstupy. Dispozícia bola rozdelená na šesť vnútorných priestorov: vstupnej siene, predsiene, troch vnútorných dvorov a štvorcovej siene. Strop z vápencových dosiek podopierali stĺpy. Vo štvorcovej sieni sa našiel zdobený výklenok, v ktorej sa možno nachádzala socha panovníka.

Jeho funkcia dnes nie je známa. Existuje niekoľko domnienok, napr. Ricke a Firth v ňom videli pavilón panovníka, v ktorom odpočíval alebo sa prezliekal. Stadelmann ho pokladal za objekt, z ktorého sa neskôr vyvinul chrámový palác, objavujúci sa v zádušných chrámoch Novej ríše.[25]

Zádušný chrám[upraviť | upraviť zdroj]

Zádušný chrám sa nachádzal na severnej strane pyramídy, oproti severným súhvezdiam, ku ktorým sa chcel panovník vo večnosti pripojiť. Stavba poskytovala priestor pre denné rituály a obety mŕtvemu, a tak tvorila prevádzkový a náboženský stred komplexu. Niektorí egyptológovia ho považujú za kópiu skutočného Necerichetovho kráľovského paláca. Objekt má zvýšenú podlahu a vstup z juhovýchodu. Vstup bol zdvojeným portálom, boli tu aj nepravé dvere a vnútorné nádvorie v severnej časti. Pravdepodobne sa tu nachádzala aj kultová socha panovníka. Už len jeho teoretická rekonštrukcia je ťažká vďaka rôznorodým fázam, ktoré sa na dispozícii a konštrukcii prejavili. Je možné, že nebol postavený celý, ale len jeho časť.[26]

Serdab a jeho nádvorie[upraviť | upraviť zdroj]

Serdab s priezormi pre panovníkovo ka

Pri vstupe do zádušného chrámu sa nachádzal serdab – malý uzatvorený priestor, ktorý ukrýval známu vápencovú sochu Džosera. Jej originál je umiestnený v Egyptskom múzeu v Káhire a na pôvodnom mieste dnes sedí jej kópia. K objektu patrilo aj nádvorie rozprestierajúce sa od neho na sever a východ. Kráľovo ka malo obývať sochu ka a živiť sa z denných bohoslužieb, ako bol napr. rituál otvárania úst, ktorý následne dovoľoval dýchanie a jedenie sochy a teda aj panovníkovho ka, alebo pálenie kadidiel. Socha bola svedkom rituálov vďaka dvojici malých priezorov v severnej stene serdabu.[21]

Počas nasledujúcej 4. dynastie sa objekt chrámu pyramíd premiestnil na východ, podľa zmeny nábožensko-filozofickej predstavy posmrtnej existencie panovníka. Severnú stranu, ako najbližšie miesto k severným cirkumpolárnym súhvezdiam, vystriedala východná strana, čo bolo miesto kde vychádzalo Slnko – obraz každodenne znovurodiaceho sa panovníka.[17] Na nádvorí sa našli nekompletné pozostatky oltára s platformou[9] a v priestore zádušného chrámu zase fragmenty podobnej sochy panovníka aká sedela v serdabe. Je možne, že v areáli sa vyskytoval ešte jeden objekt s funkciou serdabu. Okrem toho boli odkryté úlomky ďalších hraničných stél, podobných tým z južného nádvoria, ktoré mohli vymedzovať pôvodný areál komplexu mastaby.[26]

Maison du Sud a Maison du Nord[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha severného a južného domu
Per-ver (pr-wr) v hieroglyfoch
O19

Pri severovýchodnom nároží pyramídy stoja pozostatky objektu z kamenných blokov, ktorý mal charakteristické tvary ľahkej konštrukcie juhoegyptskej archaickej svätyne per-ver z dreva a tŕstia, ktorú poznáme z Nechenu (starogr. Hierakón polis). Odtiaľ pochádza jeho názov. Jeho ruiny sú celkom veľké, Lepsius ich mylne považoval za pozostatok pyramídy a pridelil im číslo 34 vo svojom katalógu (Lepsius XXXIV). K objektu bol pripojený dvor s prístupmi od areálu sviatku sed alebo z dvora od východného okraja pyramídy. K objektu patril aj oltár, ktorého pozostatky sa našli, a rovnako aj 25 metrov hlboká šachta, ktorá bola spojená so systémom chodieb severnej hrobky pod pyramídou. Dnes je objekt odkrytý a čiastočne zrekonštruovaný. Vnútorné priestory malej kaplnky mali tvar písmena „L“. Nachádzal sa tu aj výklenok krížového tvaru. Významné sú hieratické nápisy návštevníkov na stenách južného domu z obdobia Novej ríše.[27]

Per-nu (pr-nw) v hieroglyfoch
O20

Usporiadanie objektu severného domu bolo podobné, používal kamenné bloky, jeho tvar bol však postavený podľa ľahkej konštrukcie dolnoegyptskej svätyne per-nu, ktorej hlavné materiály boli rovnako drevo a trstené rohože. Patrilo k nemu menšie nádvorie bez oltáru a 20 metrov hlboká šachta, spojená so severnou hrobkou. Podobne aj tu sa našli nápisy návštevníkov z Novej ríše. Lepsius tento objekt tiež považoval za pozostatok pyramídy a pridelil mu vo svojom katalógu číslo 33 (Lepsius XXXIII).

O existencii a funkcii oboch domov sa vedu stále diskusie a boli predložené viaceré hypotézy, ktoré sa ich pokúšajú zaradiť a objasniť. Firth ich považoval za hrobky princezien, Ricke za symbolické administratívne rezidencie oboch častí ríše. Najviac akceptovaná Lauerova teória ich vysvetľuje ako symboly dvoch častí zjednoteného Egypta. Po smrti panovníka malo v nich jeho ka udeľovať audiencie svojim hornoegyptským a dolnoegyptským poddaným.[28]

Nádvorie slávnosti sed[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha nádvoria slávnosti sed

Nádvorie slávnosti sed (nádvorie Heb-sed) malo pravouhlý pôdorys a bolo rovnobežné s južným nádvorím. Vytváralo priestor, v ktorom mohol kráľ vykonávať svoj Heb-sed rituál po svojej smrti.[5] Po bokoch sa dnes nachádzajú pozostatky troch typov kaplniek zasvätených rôznym božstvám zo všetkých častí ríše,[9] z ktorých je väčšina plných, bez vnútorných priestorov. Každá z kaplniek mala svätyňu prístupnú otvorenou chodbou so stenami, znázorňujúcimi nepravé dvere so závorou. Niektoré z nich mali výklenky pre sochu. Egyptológovia si myslia, že tieto objekty boli dôležité pre rituál korunovácie dvojitou korunou počas slávnosti sed.[20] Po východnej strane nádvoria bolo dvanásť svätýň vybudovaných z kamenných blokov v štýle ľahkého dolnoegyptského archaického chrámu per-nu. Na západnej strane bolo trinásť kaplniek, niektoré z nich v štýle svätyne seh-necer – „božieho stánku“ s konkávnou rímsou, iné v tvare ľahkej hornoegyptskej archaickej svätyne per-ver.

Na severnom okraji stálo niekoľko sôch, z ktorých sa dodnes zachovali len stopy. Na južnom okraji dvora bola umiestnená plošina pre trón počas slávnosti sed, kde bol panovník korunovaný dvojitou korunou Horného a Dolného Egypta. Na konci nádvoria bol otvorený prechod do stĺpovej siene vstupného chrámu.

Podľa najviac prijímanej Lauerovej hypotézy komplex slúžil pri slávnosti sed, Kaiser pokladá tento areál za súčasť priestorov bežnejších pohrebných rituálov. Ricke a Arnold ho pokladajú za predchodcu miestnosti zvanej antichambre carée, ktorá sa vyskytovala v zádušných chrámoch pyramíd 5. dynastie.[29]

Severná časť komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Severná tretina územia celkového areálu ostáva dodnes nepreskúmaná dôkladne. Na severnom okraji v pozdĺžnej osi komplexu bola odkrytá plošina štvorcového tvaru s priehlbinou v strede, s rozmermi 8 × 8 metra. Jej funkcia je dnes neznáma, niekedy sa uvádza ako prístrešok trónu, slnečný oltár alebo podstavec obelisku. Najnovší výskum naznačuje, že možno ide o objekt patriaci k slávnosti sed. V severovýchodnom sektore sa našli symbolické sýpky a nachádzali sa tu aj objekty svätýň, podobné tým z areálu stavieb slávnosti sed v juhovýchodnej časti. Sondy v neodkrytých častiach priniesli zaujímavé nálezy tzv. schodiskových hrobiek, ktoré sú pravdepodobne staršie ako celý Necerichetov zádušný areál so stupňovitou pyramídou.[30]

Západné valy[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha troch západných valov

Pri západnom okraji prebiehajú tri rady valov, ktorých účel je neznámy. Ich dôkladné skúmanie nebolo ukončené a tak sa egyptológovia len dohadujú na čo slúžili. Doterajší výskum na niekoľkých miestach odhalil ich vnútornú štruktúru. Sú vybudované z odpadového materiálu, ktorý zostal po výstavbe pyramídy a ďalších objektov komplexu. Okrem toho Lauer objavil v najzápadnejšom a zároveň najrozmernejšom vale pozostatky tehlovej stavby. Ich nadzemné časti sú plné bez vnútorných priestorov. Každý z valov sa líšil svojou formou stvárnenia. Do ich podzemných priestorov, nazývaných aj západné galérie, sa vstupovalo cez päť šachiet a schodisko. Popod valy prebiehali dve súvislé chodby, miestami dnes spadnuté a zasypané, z ktorých po oboch stranách boli umiestnené úzke komory. V nich sa našlo množstvo úlomkov kamenných nádob a stopy obilia.

Jestvuje niekoľko teórii, ktoré sa snažia vysvetliť ich funkciu. Podľa Lauera sú to hrobky služobníkov panovníka. Stadelmann predpokladal, že sú to stavby, ktoré predchádzali výstavbe pyramídy a jej komplexu. Dnes tento názor egyptológovia pokladajú za málo pravdepodobný.[31]

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Nadzemná časť[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na pyramídu z juhozápadného nárožia
Pohľad na superštruktúru pyramídy z nádvoria slávnosti sed
Podľad z blízka na odkryté stupňovité jadro pyramídy

Superštruktúra pyramídy má šesť stupňov a bola postavená podľa dnešných výskumov v šiestich etapách, v prepočte potom vychádzajú na jednu etapu tri roky (príp. šesť pri dvojročnom datovaní) Džoserovej vlády. Prvotná forma hrobky (M1) bola štvorcová mastaba (označenie tohto štádia ako „mastaba“ je stále predmetnom diskusií), ktorá bola postupne zväčšovaná, najskôr zo všetkých štyroch strán (M2), potom len z východnej strany (M3).[20] Ďalej boli na mastabu navŕšené ďalšie tri stupne (P1). Výstavba pokračovala rozširovaním tohto objektu až do podoby šesťstupňovej pyramídy (P1’ a P2), ktorá dnes má vo východozápadnej osi obdĺžnikový pôdorys. Vďaka skutočnosti, že pôvodná mastaba mala štvorcový pôdorys, mnohí egyptológovia predpokladajú, že stavba nikdy nemala byť mastabou, keďže sa dodnes nenašla iná mastaba ako s obdĺžnikovou základňou.[17] Pyramída bola nakoniec vysoká 62 metrov, zaberala 1 221 štvorcových metrov v základni[6] a obsahovala približne 330 400 kubických metrov hliny a kamenia.[13]

V momente, keď stavitelia začali prerábať mastabu na štvorstupňovú pyramídu, urobili závažnú zmenu v jej konštrukcii. Pri výstavbe mastaby postupovali rovnako ako pri predchádzajúcich hrobkách. Vybudovali hrubé jadro z neopracovaných kameňov a potom ho obložili kvalitným vápencom. Výplň pod obkladom vyrovnávala hrubé jadro voči obloženiu. Hlavným rozdielom vo vnútornej štruktúre mastaby a stupňovitej pyramídu bolo usporiadanie vrstiev hmoty jadra, ktorými sa zabezpečovala statická stabilita objektu. Vrstvy jadra mastaby boli usporiadané horizontálne s vertikálnym delením na menšie časti,[pozn 5] pretože tvar objektu bol nízky a rozložený na nepomerne väčšej ploche v porovnaní s výškou. Jadro pyramídy sa však muselo klásť špeciálnym spôsobom pomocou sklonených vrstiev, ktoré smerovali k vertikálnej osi objektu, čím sa záťaž vrstvy rozkladala nie len na jej podložie, ale aj na predchádzajúcu vrstvu. Okrem toho statická stabilita bola podporovaná aj kvalitnejším kamenným materiálom s väčšou konštrukčnou usporiadanosťou a presnosťou, ako pri mastabe, kde bolo použitej viac hlinenej a pieskovej výplne.[5] Tvar kvádrov sa podobal veľkým tehlám z nepálenej hliny.[32]

Veľká časť spotrebovaného kamenného materiálu bola vyťažená pri budovaní priekopy, obkolesujúcej areál.[33] Predpokladá sa, že pri výstavbe boli použité rampy, ktorými sa dopravovali ťažké kamenné bloky do vyšších častí stavby. Existuje niekoľko hypotetických usporiadaní takýchto rámp.[34] Používali sa aj rôzne zariadenia, ktorými sa uľahčovala doprava.[12]

Lauer predpokladal, že mastaba vo fáze M1 patrila jeho predchodcovi Horovi Senachtovi, ale tento názor je dnes prekonaný. Dôvod prestavby mastaby na stupňovitú pyramídu egyptológia stále nepozná. Lauer ho vysvetľoval pragmatickým vylepšením viditeľnosti hrobky v prostredí, Hartwig Altenmüller bol presvedčený o náboženských dôvodoch – stupne tvorili schodisko do nebies. Ďalšia hypotéza sa snažila vidieť v zmene konceptu priblíženie sa k prvotnému pahorku, ktorý sa podla legiend vynoril z pravodstva a z ktorého bol potom stvorený svet. Stadelmann je presvedčený, že hrobka bola od začiatku projektovaná ako pyramída.[35] Dieter Arnold zase odmieta typologické označenie „stupňovitá pyramída“ a používa termín „stupňovitá mastaba“.[36]

Konštrukčné fázy[upraviť | upraviť zdroj]
 [37] Mastaba M1 Mastaba M2 Mastaba M3 Pyramída P1 Pyramída P1 Pyramída P2
  Djoser-Mastaba-M1.png Djoser-Mastaba-M2.png Djoser-Mastaba-M3.png Djoser-Pyramide-P1.png Djoser-Pyramide-P1'.png Djoser-Pyramide-P2.png
Rozmer základne [m] 63 × 63 71,5 × 71,5 79,5 × 71,5 85,5 × 77 119 × 107 121 × 109
Výška [m] 8 8, 7 8, 7, 5 42 60 62
Kladenie vrstiev jadra horizonálne horizonálne horizonálne sklonené sklonené sklonené
Priemerná výška použitého kamenného bloku [cm] 30 30 30 38 52 52
Počet stupňov 4 6 6

Podzemná časť[upraviť | upraviť zdroj]

Rezopohľad na šturktúru podzemných chodieb pod pyramídou

Pod pyramídou sa nachádza labyrint tunelov, komôr a galérií, ktorých celková dĺžka dosahuje 5,7 kilometrov. Dnes je ťažké určiť, ktoré z nich patria podľa pôvodného projektu k pyramíde a ktoré sú neskorším dielom zlodejov, príp. niekoho ďalšieho.[38] Vstup do severnej hrobky sa nachádza pri severnej stene v mieste, kde stojí zádušný chrám. Chodba má na začiatku schodisko a zvažuje sa šikmo k šachte. Šachta bola umiestnená v strede pôvodnej mastaby z fázy M1 a prechádzala jej objemom až na jej strešnú terasu, podobne ako pri iných mastabách. Šachta má profil približne 7 × 7 metra a je hlboká 28 metrov.[17] Na jej dne sa nachádza pohrebná komora so žulovou kryptou. Nad ňou je umiestnená tzv. „manévrovacia“ komora, pomocou ktorej sa spúšťala múmia otvorom do krypty. Následne bol kruhový prístupový otvor v strope krypty uzatvorený žulovým uzáverom.[39] Interier komory bol pravdepodobne zničený ešte počas 26. dynastie, keď prebiehali určité stavebné aktivity v celom komplexe.[11]

Z pohrebnej komory sa chodby rozchádzajú na všetky štyri svetové strany a ďalej sa rozvetvujú do nedokončených galérii so zásobnými priestormi. Tie sú medzi sebou prepojené priechodmi. Steny zdobili fajansové kachličky napodobňujúcimi trstinový povrch. Vo východnej galérii boli umiestnené tri zdobené nepravé vápencové dvere s výjavom panovníka a bohov Anupa a behdetského Hora. Jedny dvere odniesol roku 1843 Lepsius do Berlína. Podzemné priestory poskytovali miesto pre pohreby kráľa, jeho rodiny, a aj pre ich obetné predmety a hrobovú výbavu. Strany chodieb boli vykladané vápencom a fajansou, a napodobňovali povrch trstinových rohoží. Tieto steny, akoby fasády paláca, boli ďalej zdobené nízkym reliéfom s výjavmi, ktoré ukazovali kráľa pri účasti na slávnosti sed.[33] Galérie a komory spolu tvorili príbytok, ktorý napodobňoval palác a slúžil ako miesto, kde prebývalo kráľovské ka. Hlavné miesto malo v kráľovskom apartmáne vo východnej vetve chodieb a galérií, kde sa nachádza aj väčšina nástennej výzdoby.[11]

Pri východnej strane mastaby vo fáze M2 bolo vyhĺbených jedenásť šácht, ktoré sa lomili v hĺbke približne 30 metrov do horizontálnych, navzájom prepojených chodieb, a smerovali na západ pod pyramídu. Neskôr ich prekrylo rozšírenie superštruktúry vo fáze M3.[38] Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že boli určené kráľovskému háremu.[20] Tieto chodby sú napojené na staršiu podzemnú štruktúru na východe, ktorá pravdepodobne pochádza z Archaického obdobia. V šachte č. V sa našiel prázdny alabastrový sarkofág a malá drevená rakva s ľudskými pozostatkami. Fragmenty alabastrových sarkofágov sa našli aj v šachtách č. I a II. V šachte č. III bola objavená Necerichetova pečať,[38] titul „Strážca pokladnice, veľkňaz a staviteľ Nechenu“, ktoré prvé dve patrili Imhotepovi, a stehenná kosť 18-ročného dievčaťa, ktorú rádiokarbónový test zaradil do časového obdobia niekoľkých generácií pred Necerichetom, čim len zväčšil počet záhad spätých s komplexom Stupňovitej pyramídy.[15] V ďalších šachtách, najmä v č. VI a VII, ležalo viac ako 40 000 nádob, poväčšine z alabastru a ďalšieho kvalitného kamenného materiálu, patriacich predchodcom Necericheta.[6] Medzi menami sa nachádza Nermer, Džer, Den, Adžib, Sechemchet, Kaa, Hetepsechemuej, Ninecer, Sechemib, Chasechemuej a ďalší, chýba meno Necericheta. Niektoré skupiny nádob boli uložené v zotlených vreciach, ktoré niesli pečať Necericheta a jeho predchodcu Chasechemueja.

Je niekoľko hypotéz, ktoré sa snažia vysvetliť túto záhadu. Stadelmann, podobne ako Lauer predpokladal, že nádoby patrili do výbav hrobiek, ktoré boli zničené pri nepokojoch ku koncu 2. dynastie. Spolu s predchodcom Džoser ich pozostatky pozbierali a potom ich pietne uložil vo svojej hrobke. Donald B. Redford predpokladá, že nádoby boli z výbav starších hrobiek, ktoré museli ustúpiť výstavbe Necerichetovho pyramídovému komplexu. Panovník ich potom mal uložiť u seba.[40]

Pohrebná komora[upraviť | upraviť zdroj]

V pohrebnej komore sa nachádza uzatvorený priestor – krypta, postavená z kvalitného granitu s vnútornými rozmermi 2,96 × 1,65 × 1,65 metra. Má jediný kruhový vstup na strope pri severnej stene, ktorý bol uzatvorený valcovým blokom hneď po pohrebe. Uzáver má hmotnosť 3,5 tony, priemer 1 a výšku 2 metre. Sú na ňom ešte aj dnes vidieť štyri žľaby pre spúšťacie povrazy.[3][41] Predstavuje novú fázu v stavebnom vývoji kráľovskej pohrebnej komory.[9] Lauer veril, že pohrebná komora bola hneď po dokončení opäť prestavaná a alabastrovú kryptu nahradila podobná zo žuly. V okolí pyramídy našiel fragmenty vápencových blokov, zdobených päťcípimi hviezdami v nízkom reliéfe, podobnými tým, aké zvykli bývať na stropoch pohrebných komôr v ich neskorších stavebno-historických fázach. Tento objav by mohol ukazovať skorší počiatok tradície takejto dekorácie, než sa egyptológia doteraz domnievala.[5] Kráľ sa v tomto období zvykol stotožňovať so stálymi severnými súhvezdiami, ktoré nikdy nezapadali, a tým potvrdzovali jeho znovuzrodenie a večnosť.[21] Stadelmann s touto hypotézou nesúhlasil a argumentoval tým, že by sa strop z takýchto vápencových kvádrov (s dĺžkou 52 cm) zrútil, a predpokladal ich iné pôvodné miesto.[38]

Zachovali sa len malé zlomky pohrebu a výbavy. V roku 1821 Henrich Menu von Minutoli našiel úlomok pozláteného sandálu a lebky. Takmer o sto rokov neskôr v roku 1926 našiel Lauer zlomky kostí z ľavého chodidla a paže, a kúsky pokožky. Nie je však isté, že patrili Necerichetovi. V chodbe, ktorú kedysi vytesali zlodeji, sa našla drevená skrinka s Necerichetovym menom. Dnes sa nachádza v Egyptskom múzeu v Káhire.[38]

Ostatné podzemné priestory[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsiahla spleť podzemných galérii so zásobnými priestormi sa nachádza severne, západne a južne od pohrebnej komory.[5] V severozápadných chodbách sa našli otlačky pečatí nie len s menom Necericheta, ale aj jeho predchodcu a posledného panovníka 2. dynastie faraóna Chasechemueja. V tomto sektore sa nachádzajú podzemné sýpky a staršie tzv. schodiskové hrobky. V podzemí komplexu je niekoľko priestorov, ktoré sú staršie a druhotne napojené na chodby pyramídy.[42] V neskorších obdobiach boli dodatočne tesané ďalšie galérie v podzemí, napr. galérie zo sajského obdobia (24. a 26. dynastia) pod južnou časťou pyramídy.[43]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Stupňovitá pyramída sa vrátila do povedomia verejnosti vďaka Napoleonovej výprave (1798 – 1799). Roku 1837 John Shea Perring objavil v jej podzemných priestoroch okolo 30 múmii z Neskorej ríše. Krátko tu pracoval aj Karl Richard Lepsius s pruskou expedíciou. Systematický výsku začal až v dvadsiatich rokoch 20. storočia anglický archeológ Cecil Mallaby Firth a o niečo neskor spolu s ním aj mladý francúzsky architekt Jean-Philippe Lauer, ktorý pri výskume pyramídového komplexu ostal do konca života. Vykonal prevažnú časť výkopových prác a rekonštrukcií objektov a egyptológia mu vďačí za väčšinu poznania o zložitom architektonickom vývoji pyramídy a jej veľkého areálu, ktoré má k dispozícii.[10]

V súčasnosti však stále ostáva množstvo otáznikov. Lauer formuloval niektoré, medzi inými napr. otázku vymedzenia okolitého areálu pôvodnej mastaby vo fáze M1; dôvod zmeny štvorcového pôdorysu mastaby v počiatočnej fáze na obdĺžnikový v poslednej; obdobie výstavby južnej hrobky vo vzťahu k pyramíde (bola južná hrobka postavená skôr ako pyramída?); funkcia južnej hrobky; spôsob razenia podzemných chodieb (na niektorých miestach je totiž podložie tak tvrdé, že pri výskume bola potrebná trhavina a starovekí robotníci mali k dispozícii len medené dláta); okolnosti vzniku a funkcia jedenástich šachiet; otázka nábožensko-filozofickej predstavy spoločnosti v čase vzniku komplexu (prevládal ešte astrálny koncept alebo už solárny?); funkcia západných valov. Verner k tomu pridáva otázku umiestnenia hrobky Imhotepa.[44]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Džoser bol podľa starších chronológii druhým panovníkom 3. dynastie, hneď po faraónovi Horovi Senachtovi (alebo vlastným menom Nebka). Roku 1996 Günther Dreyer našiel niekoľko pečatí uzatvárajúcich výbavu v abydoskej hrobke faraóna Chasechemueja, posledného panovníka 2. dynastie, čo by mohlo dokazovať priame Džoserove nástupníctvo. Následník sa totiž tradične staral o pohreb svojho predchodcu. (Lehner 1997, s. 84)
  2. Z gréckeho názvu preddynastického hlavného mesta Dolného Egypta Butó (staroeg. Pe-Dep → Per Vadžet), odkiaľ pochádzala kobria bohyňa Vadžet, symbol Dolného Egypta.
  3. Staršia hypotéza spomína ako majiteľa faraóna Huneja, posledného panovníka 3. dynastie.
  4. V mladších obdobiach bol tento sed interval kratší a v podstate sa vykonával vždy, keď bolo potrebné obnoviť silu panovníka. Napr. posledný panovník 11. dynastie Mentuhotep (IV.) Nebtauire absolvoval Heb-sed v druhom a asi aj poslednom roku svojej vlády. Dôvodov mohlo byť niekoľko, od staroby panovníka až po rozpadajúcu sa správu ríše. O rok neskôr už na jeho mieste sedel Amenemhet I. Sehetepibre, pravdepodobne jeho bývalý vezír, ktorý tak založil 12. dynastiu. (Baker 2008, s. 230)
  5. Výstavba komorovou metódou – pôdorys sa priečne a pozdĺžne rozdelil stenami z nepálených tehál na pravidelné komory, ktoré sa následne horizontálne vypĺňali surovejšou stavebnou hmotou, teda skalami, suťou a pieskom. (Verner 2008, s. 88)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Adès 2007, s. 48
  2. UNESCO 2010
  3. a b c Hart 1991, s. 57–68
  4. Shaw 2000, s. 480
  5. a b c d e f g h i j k l Lehner 1997, s. 80–93
  6. a b c d e f g h i Bard 2008, s. 128–133
  7. Verner 2008, s. 81
  8. Verner 1998, s. 103
  9. a b c d e f Arnold 2003, s. 72–74
  10. a b c Verner 2008, s. 83–106
  11. a b c Lerner 1997, s. 87
  12. a b Isler 2001, s. 90–99
  13. a b c Lehner 1997, s. 84
  14. Verner 2008, s. 120
  15. a b Lehner 1997, s. 90
  16. Lehner 1997, s. 62–63
  17. a b c d e f Verner 1998, s. 105–139
  18. Verner 2008, s. 104
  19. a b Siliotti 1997, s. 105–113
  20. a b c d e Spencer 1993, s. 98–110
  21. a b c d Robins 2000, s. 40–45
  22. Verner 2008, s. 92–93
  23. a b c Lehner 1997, s. 92
  24. Verner 2008, s. 93–95
  25. Verner 2008, s. 95–97
  26. a b Verner 2008, s. 101
  27. Verner 2008, s. 99–100
  28. Verner 2008, s. 100–101
  29. Verner 2008, s. 97–99
  30. Verner 2008, s. 101–102
  31. Verner 2008, s. 102–103
  32. Varner 2008, s. 88
  33. a b Parry 2004, s. 14
  34. Arnold 1991, s. 79–101
  35. Varner 2008, s. 88–89
  36. Arnold 2003, s. 229
  37. Lauer 1962, s. 69–74
  38. a b c d e Verner 2008, s. 90
  39. Verner 2008, s. 89–90
  40. Verner 2008, s. 91
  41. Lehner 1997, s. 87
  42. Verner 2008, s. 102
  43. Maříková Vlčková 2009, s. 306
  44. Verner 2008, s. 105

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pyramid of Djoser na anglickej Wikipédii a Complexe funéraire de Djéser na francúzskej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Adès, Harry (2007), A Traveller’s History of Egypt, Chastleton Travel/Interlink, ISBN 1905214014 
  • Arnold, Dieter (1991), Building in Egypt: Pharaonic Stone Masonry, Oxford: Oxford University Press 
  • Arnold, Dieter (2003), The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture, Princeton University Press, ISBN 0691114889 
  • Baker, Darrell D. (2008), The Encyclopedia of the Egyptian Pharaohs, 1, Oakville, CT: Bannerstone Press, ISBN 9780977409440 
  • Bard, Kathryn A. (2008), An Introduction to the Archaeology of Ancient Egypt, Oxford: Blackwell Publishing Ltd. 
  • Hart, George (1991), Pharaohs and Pyramids: A Guide Through Old Kingdom Egypt, London: The Herbert Press 
  • Isler, Martin (2001), Sticks,Stones and Shadows: Building the Egyptian Pyramids, Norman: University of Oklahoma Press 
  • Lauer, Jean-Philippe (1962), L’histoire monumentale des pyramides d’Égypte, I 
  • Lehner, Mark (1997), The Complete Book of the Pyramids, New York: Thames and Hudson 
  • Maříková Vlčková, Petra, ed. (2009), Hroby, hrobky a pohřebiště starých Egypťanů, Praha: Libri, ISBN 9788072772292 
  • Parry, Dick (2004), Engineering the Pyramids, Phoenix: Sutto Publishing Limited 
  • Robins, Gay (2000), The Art of Ancient Egypt, Cambridge: Harvard University Press 
  • Shaw, Ian, ed. (2000), The Oxford History of Ancient Egypt, Oxford University Press, ISBN 0198150342 
  • Siliotti, Alberto (1997), Guide to the Pyramids of Egypt, New York: Barnes and Noble Books 
  • Spencer, A. J. (1993), Early Egypt: The Rise of Civilization in the Nile Valley, London: British Museum Press 
  • UNESCO (2010), Sacred City of Caral-Supe, http://whc.unesco.org/en/list/1269, dost. 5. máj 2010 
  • Verner, Miroslav (1998), The Pyramids, New York: Grove Press 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]