Suchoj Su-27
| Su-27 | |
|---|---|
 |
|
| Suchoj Su-27 v službách VVS Ruskej federácie | |
| Typ | stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády |
| Výrobca | KnAAPO |
| Konštruktér | Michail Simonov |
| Prvý let | 20. mája 1977 |
| Zavedený | 1984 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Rusko Čína Ukrajina |
| Výroba | 1984 – dodnes |
| Vyrobených | 680 ks |
| Cena za kus | 30 miliónov USD |
| Varianty | Suchoj Su-30 Suchoj Su-33 Suchoj Su-34 Suchoj Su-35 Suchoj Su-37 Šen-jang Ťien-11 |
Suchoj Su-27 (rus. Сухой Су-27) (v kóde NATO: "Flanker") je sovietske jednomiestne dvojmotorové stíhacie lietadlo 4. generácie. Môže operovať vo všetkých letových výškach a vďaka veľkému doletu môže vykonávať i hliadkovaciu činnosť.
Obsah |
Vznik a vývoj [upraviť]
Stíhacie lietadlo Su-27 vzniklo ako reakcia na nový typ stíhačky vo výzbroji letectva USA – F-15 Eagle. Bola zadaná požiadavka na vývoj stíhačky pod názvom Perspektívny frontový stíhač, ktorého prvé náčrty vznikli ešte v roku 1969. Prototyp T-10-1 bol dokončený v roku 1977 a na pohon mu slúžili motory AL-21F-3 z typu Su-17M a Su-24.
Prvý skúšobný let sa uskutočnil 20. mája 1977. Nasledovali stroje T-10-2, T-10-3, T-10-4, no napriek vylepšeniam nedosahovali kvalít amerických konkurentov. V roku 1981 bol preto model výrazne prepracovaný a vznikol nový stíhač s označením T-10S-1, ktorý sa veľmi odlišoval od pôvodnej verzie. Lietadlo malo dokonalejšiu aerodynamiku, novú pohonnú jednotku, nové šípové krídlo s nábežnou hranou po celom rozpätí a pod. Prepracovaný prototyp T-10S-1 vzlietol 20. apríla 1981 a základná verzia sa začala vyrábať v roku 1982. O pohon lietadla sa starajú dva motory Saturn/Ljulka AL-31F (Izdelije 99). AL-31F je dvojprúdový, dvojhriadeľový motor s modulárnou konštrukciou a so spoločnou komorou prídavného spaľovania pre oba prúdy. Každý motor dokáže vyvinúť maximálny ťah 75,22 kN a pri plnej forsáži až 122,6 kN. Hmotnosť motora je 1 540 kg. AL-31F je spoľahlivý v širokom rozsahu rýchlostí a výšok letu.[1]
Palubné vybavenie [upraviť]
Palubné vybavenie tvorí 5 blokov:
- blok pilotážno-navigačný a strelecko-navigačný
- blok ovládanie a riadenie výzbroje
- blok rádiového spojenia
- blok palubnej obrany a systému kontroly
- blok registrácie letových parametrov
Rekordy [upraviť]
Stíhacie lietadlo Su-27 je držiteľom 27 svetových rekordov. V 80. rokoch 20. storočia zostrojili v ZSSR experimentálnu verziu Su-27 s označením P-42, ktorá prekonala niekoľko rekordov v stúpavosti a vo výške horizontálneho letu.
Ďalším lietadlom bol typ T-10-20R, ktorý mal prekonať rekordy, dosiahnuté stíhačkou F-15A v rámci amerického programu Strike Eagle.
Licenčná výroba v Číne [upraviť]
V 90. rokoch 20. storočia bolo do Číny dodaných 20 jednomiestnych (Su-27SK) a 4 dvojmiestne (Su-27USK) lietadlá. Ich domovská základňa sa nachádza na ostrove Chaj-nan (海南). V roku 1994 bolo dodaných ďalších 24 strojov a následne kúpila Čína licenciu na výrobu 200 lietadiel v hodnote 1,2 mld. USD.
V Číne je Su-27 vyrábaný pod označením J-11 v dvoch verziách: prvá J-11A má asi 20% čínskych dielov, druhá novšia J-11B ich má až 90%. Rusko naďalej dodáva kompletné motory AL-31F, no Čína k nim montuje vektory ťahu pre zlepšenie už tak výborných manévrovacích schopností.
J-11 je vybavený modernejšou čínskou avionikou so 4 farebnými displejmi v kabíne. Čínske zdroje uvádzajú, že J-11 je vyrábaný v lepšej kvalite pri nižšej cene, než konkurenčný ruský Suchoj.
Manévrovacie schopnosti [upraviť]
Stíhačky Suchoj Su-27 sú známe celým radom neobvyklých obratov, ktoré len potvrdzujú výborné manévrovacie schopnosti tohto stroja. Podobné manévre majú konkrétne bojové využitie, napríklad pri úhybnom manévri pred raketami.
Manéver Kobra začína rotáciou vzad o 120 stupňov. Lietadlo udržuje v dosiahnutej polohe výšku a pohybuje sa horizontálne vpred. Rýchlosť rýchlo poklesne na 150 km/hod. Su-27 potom prudko vrhne svoju prednú časť smerom dopredu.
Manéver Kobra zvládli tiež:
- Saab 35 Draken
- MiG-29
- MiG-35
- F-22 Raptor
- F-15 Active
- F-16 MATV / Vista
Manéver Zvon (kолокол) začína vertikálnym stúpaním, na ktorého vrchole rýchlosť poklesne na 0 km/hod. Stroj sa pretočí dozadu, nechá klesnúť predok a počas akcelerácie sa pretočí okolo svojej pozdĺžnej osi do inej roviny.
Verzie lietadla s kódmi NATO [upraviť]
- Su-27 Flanker-A – základná verzia
- Su-27 Flanker-B – upravená, prvá séria Flanker-A
- Su-27UB Flanker-C – cvičná bojaschopná verzia
- Su-27PU/Su-30 – viacúčelové bojové lietadlo
- Su-27K/Su-33 – námorná verzia
- Su-27KU – dvojmiestna cvičná námorná verzia
- Su-27IB/Su-34 – útočný stíhač
- Su-27FB/Su-32 – dvojmiestna verzia
- Su-27M/Su-35 – nová verzia lietadla
- Su-37 Terminátor – modernizovaná verzia, odvodená od Su-27 s prvkami STEALTH
Používatelia [upraviť]
Súčasní používatelia [upraviť]
Bývalí používatelia [upraviť]
Špecifikácie (Su-27S) [upraviť]
Technické údaje [upraviť]
- Posádka: 1
- Dĺžka: 21,94 m
- Rozpätie: 14,70 m
- Výška: 5,93 m
- Plocha krídel: 64 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 16 380 kg
- Vzletová hmotnosť: 23 430 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 30 000 kg
- Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Saturn/Ljulka AL-31F s prídavným spaľovaním, každý s ťahom 75,22 kN (122,6 kN s prídavným spaľovaním)
- Zásoba paliva: 3 770 kg
Výkony [upraviť]
- Maximálna rýchlosť: 2 500 km/h (2,35 M) (v letovej hladine)
- Dolet: 3 530 km (v letovej hladine), 1 340 km (na úrovni hladiny mora)
- Dostup: 18 500 m
- Stúpavosť: 300 m/s
- Plošné zaťaženie: 371 kg/m²
- Pomer ťah/hmotnosť: 1,07
Výzbroj [upraviť]
- 1× kanón GŠ-30-1 kalibru 30 mm so zásobou 150 nábojov
- 6 000 kg výzbroje na desiatich závesníkoch pre širokú škálu riadených i neriadených rakiet R-27, R-77, R-73 alebo R-60 a bômb KAB-500KR, CH-23, CH-25, CH-58, CH-25MP, CH-59, CH-29 alebo CH-31
Zdroje [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Suchoj Su-27 na českej Wikipédii.
Referencie [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suchoj Su-27
|
||||||||||||||||||||
