Sukcesia (ekológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sukcesia je ekologický termín označujúci vývoj a zmeny v zložení spoločenstiev v ekosystéme a predstáv o ňom. Rozlišuje sa tzv. primárna sukcesia, odohrávajúca sa na novom území (teda popisujúca vznik spoločenstiev; napr. na práve vzniknutom sopečnom ostrove, atole), a sekundárna sukcesia, ktorá sa zaoberá vývojom v už existujúcich spoločenstvách, napríklad zarastanie umelo vzniknutých a neudržiavaných lúk.

Princíp sukcesie[upraviť | upraviť zdroj]

Keď rastliny rastú, tak sa mení prostredie, napríklad vytváraním väčšieho tieňa alebo ovplyvňovaním úrodnosti poľnohospodárskej pôdy. Nakoniec sa miesto stane menej vhodné pre rastliny, ktoré tam práve rastú a stane sa vhodnejšie pre rastliny s odlišnými požiadavkami. Pretože semená a výtrusy sa ľahko prenášajú vzduchom, začne sa tu dariť mladým rastlinám iných druhov a celé spoločenstvo sa mení. Nakoniec prevládne úplne nová skupina rastlín, ktoré zvíťazili v boji o svetlo, vodu a živiny. S postupom zmien vegetácie dochádza aj k zmenám živočíšnych populácií, pretože tým, ako sa striedajú rastliny, sa mení taktiež dostupná potrava a možný úkryt pre živočíchy.

Prírodná sukcesia je riadny a predvídateľný sled zmien v rastlinstve osídľujúcom určité územie. Tieto zmeny pokračujú tak dlho, pokiaľ sa rastlinné spoločenstvo v určitom bode neustáli a nie je dosiahnuté takzvané klimaxové spoločenstvo. Závisí na množstve činiteľov, najmä na podnebí a pôdnych podmienkach, ktoré rastliny patria do klimaxového spoločenstva. Trávy predstavujú klimaxové spoločenstvo v euroázijskej stepi a v srdci Severnej Ameriky; smreky, jedle a iné severské vždyzelené stromy dominujú v rozsiahlej oblasti južne od polárneho kruhu.


Začiatok sukcesie[upraviť | upraviť zdroj]

Oheň, sopečné výbuchy, prachové búrky, víchrice, ľadovce, záplavy, teda akékoľvek narušenie vegetácie môže zvyčajne prerušiť sukcesiu a čiastočne alebo úplne obnažiť pôdu a nastaviť znovu prvé štádiá sukcesie (zvyčajne zostane na mieste zvyšok pôdy a rastlín). Prudký výbuch sopky Krakatoa neďaleko ostrova Jáva v roku 1883 zabil celý život v okolí tým, že povrch sopky pokryl popolom a pyroklastickým materiálom. Počas prvého roku sa v popole začali objavovať trávy a iné pionierske rastliny; počas 50 rokov sa ostrovy úplne pokryli vegetáciou a zloženie rastlín bolo takmer nerozoznateľné od zloženia na ostatných ostrovoch v tejto oblasti. Prípad z nedávnej doby: obnova porastu v oblasti hory Svätej Heleny na pacifickom pobreží na severozápade USA začala už v dobe, kedy výbuch sopky ešte doznieval. K prírodným procesom, ktoré utvárajú krajinu patrí taktiež lesný požiar, ktorý je často spôsobený bleskom.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sukcese (ekologie) na českej Wikipédii.