Supínum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Supínum (lat.) je neurčitý slovesný tvar vyjadrujúci dej alebo stav, ktorý je cieľom istého pohybu (teda po slovesách pohybu).

Vyskytuje sa v niektorých jazykoch (latinčina, praslovančina, slovinčina, dolnolužická srbčina, švédčina), v mnohých iných (vrátane slovenčiny) ho už nahradil neurčitok. Príklad z pračeštiny: slovo "spat" (s krátkym -a- v kmeni a s -t na konci) v spojení "jdu spat" je supínum (na rozdiel od neurčitku "spáti").